Subaru Forester (SF 1997-2002 a SG 2002-2008) – recenzia a skúsenosti

Forester sa zakrátko po uvedení na trh zaradil medzi najobľúbenejšie vozidlá značky, aj napriek nepríliš zaujímavému dizajnu. Vzhľad je jedna vec, inak je Forester typické Subaru, teda stály pohon všetkých kolies, boxer motor s nízkym ťažiskom, ale aj okná bez rámčekov. Ak k tomu pripočítame vyššiu svetlú výšku, veľmi dobrú spoľahlivosť, jedná sa o veľmi zaujímavého kandidáta na aktívne trávenie voľného času. Asi jedinou vážnou slabinou prvých dvoch generácií bola absencia dieselového motora. Existujú aj modely, ktoré boli už u predajcu vybavené alternatívnym pohonom na LPG, čo do značnej miery krotilo pomerne vysoký apetít benzínových jednotiek Subaru.

Forester bol prvý krát predstavený v novembri 1995 na autosalóne v Tokiu ako koncept pod názvom Sutoriga. Do predaja bol uvedený vo februári 1997, ale len na japonskom trhu s motorom 2.0i 16V (90 kW). Na ostatné trhy sa dostal až v roku 1998. Automobil zdieľa platformu a aj motory modelu Impreza. Na začiatku bol dostupný 2,0 16V (1994 cm³) s výkonom 92 kW (90 kW) pri 5600 ot/min a krútiacim momentom 184 Nm pri 3600 ot/min. Okrem päťstupňovej manuálnej prevodovky, bol k dispozícii aj štvorstupňový automat. V roku 1999 pribudol motor s nízkotlakovým preplňovaním 2,0i 16V turbo s výkonom 125 kW pri 5600 ot/min a krútiacim momentom 240 Nm pri 3200 ot/min. V roku 2000 prebehla drobná vzhľadová modernizácia karosérie (nové nárazníky), bola prepracovaná riadiaca elektronika motorov (EOBD) a s emisnou normou Euro III prichádza nižšia spotreba paliva. Výkon motora turbo zvýšený na 130 kW.

V roku 2003 prišla na trh druhá generácia Subaru Forester. Oproti prvej popracovali konštruktéri najmä v oblasti aktívnej a pasívnej bezpečnosti. K najvýznamnejším prvkom pasívnej patria predovšetkým dva čelné airbagy, rovnako tak aj dvojica združených bočných airbagov, chrániacich hrudník a hlavu pred nárazmi zboku. Novinkou vo Forestri boli aj aktívne opierky hláv na predných sedadlách a zadržiavacie systémy v podobe pyrotechnických predpínačov bezpečnostných pásov a obmedzovačov ich ťahu. Pozadu nezostalo ani zlepšenie jazdných vlastností, najmä vďaka  použitiu pomocného rámu prednej nápravy, osvedčeného už v Impreze, čím sa dosť obmedzilo nakláňanie vozidla v zákrutách. Významnú úlohu tiež zohralo ďalšie zníženie ťažiska, vďaka hliníkovej streche a kapote motora. Bola tiež zvýšená tuhosť karosérie, pričom došlo k prepracovaniu všetkých deformačných zón. Prepracované boli aj kotúčové brzdy s novým brzdovým posilňovačom. Forester sa naďalej ponúkal s dvoma pohonnými jednotkami, s atmosféricky plneným plochým štvorvalcom a v ponuke bola aj jeho prepĺňaná verzia. Oba motory boli oproti svojim predchodcom dôkladne prepracované. Znížená bola aj hmotnosť agregátov (rovnako ako celého automobilu), čo prinieslo zníženie spotreby paliva približne o 10%. Aj druhá generácia Subaru Forester je vybavená manuálnou päťstupňovou prevodovkou alebo štvorstupňovou automatickou. Atmosférická verzia s priamo radenou mala naviac aj redukciou. V prípade prepĺňaného dvojlitra bol maximálny výkon 130 kW pri 5600 ot/min. V druhej generácii Forestera bola aj úplne prepracovaná prístrojová doska, zväčšil sa vnútorný priestor a pribudli tiež odkladacie schránky. Samozrejmosťou ostali asymetricky delené a sklopné zadné sedadlá.

V roku 2004 bol prepracovaný motor 2,0i 16V turbo, dostal variabilné časovanie ventilov a výfukové ventily chladenie sodíkom. Od tohto roku sa do predaja dostala aj originálna verzia s pohonom LPG, spojená s dvojlitrom (92 kW). V roku 2005 pribudol do ponuky nový motor 2,5i 16V turbo s výkonom 169 kW pri 5600 ot/min a krútiacim momentom 320 Nm pri 3600 ot/min. Koncom roka prešiel Forester modernizáciou a okrem nových prvkov výbavy (napr. xenónové svetlomety), dostal aj nový základný benzínový motor 2,0i 16V DOHC s objemom 1997 cm³ (namiesto 1994 cm³), ktorý mal výkon 116 kW pri 6400 ot/min a krútiaci moment 186 Nm pri 3200 ot/min. Na konci roku 2008 prišla na trh 3. generácia Forestera.

Forester I. a II. generácie nárazové testy Euro NCAP nikdy neabsolvoval.

Forester má vpredu nápravu typu McPherson, 2. generácia však dostala nový pomocný rám, ktorý výrazne pomohol ďalšiemu zlepšeniu jazdných vlastností. Rám bol pôvodne vyvinutý pre súťažné Imprezy, ale zakrátko sa dostal aj do sériových vozidiel. Zväčšená tuhosť prednej časti sa najviac prejavila pri rýchlom prejazde prudkých zákrut, ale aj pri ostrom brzdení, či zrýchľovaní. Vzadu je pri oboch generáciách typický viacprvkový záves. Trocha zvláštnosťou slabších verzií s atmosférickým motorom boli vzadu bubnové brzdy, ktoré sa pri opakovanom intenzívnom brzdení značne prehrievali a plne naloženému Forestru (1880 kg) stačili len ako tak.

Pohon 4×4 je ako u ostatných vozidiel značky Subaru permanentný (symetrický) a vo veľkej väčšine bezproblémový. Stály pohon všetkých kolies s medzinápravovým diferenciálom podstatne zlepšuje vlastnosti vozidla aj na ceste. Forester nemá uzamykateľné nápravové diferenciály, napriek tomu v bežnom teréne nemá problém a prekoná väčšinu súčasných SUV. Pomáha mu tiež viac ako 20 cm svetlá výška. Krútiaci moment medzi nápravami rozdeľuje buď viskózna spojka alebo elektricky ovládaná lamelová spojka. Samotný pohon 4×4 v prípade Subaru je mechanický systém, závitový diferenciál typu Torsen to však nie je. Automobilka používa planétový medzinápravový diferenciál, ktorý na rozdiel od Torsenu nemá žiadnu  samosvornosť, teda rozdeľuje krútiaci moment na obe nápravy rovnomerne len do chvíle, kým jedna z náprav nestratí priľnavosť. Uzatvárací mechanizmus v Subaru funguje pomocou viskóznej spojky, ktorá bežné rozdiely v otáčkach náprav dovolí (jazda zatáčkami), ale výraznejší preklz znamená jej zohriatie a uzavretie. Viskózna spojka v tomto prípade nerozdeľuje krútiaci moment motora, ale iba uzatvára diferenciál. Z tohto dôvodu je systém spoľahlivý, odolný a aj v náročnejšom používaní vydrží cez 200 000 km. Ak sa predsa len spojka “spečie”, vozidlo má trvalo uzavretý medzinápravový diferenciál a pri zatáčaní zastavuje. Pomôže originál výmena celku medzinápravového diferenciálu, približne za 800 €. Tieto zariadenia umožňujú bežné a krátkodobé rozdiely v otáčkach oboch náprav (pri zatáčaní), ale pri preklze jednej z náprav diferenciál uzavrú. Je preto bezpodmienečne nutné mať vpredu aj vzadu rovnaké a dobre nahustené pneumatiky, inak stále otáčkové rozdiely spôsobia prehriatie a možno aj zničenie drahej spojky. S nakupovaným vozidlom preto treba skúsiť na parkovisku jazdiť chvíľu do kola a ak sa začne doslova dusiť, tak sa vozidlo predáva práve kvôli tejto chybe. Predné aj zadné pneumatiky musia byť nielen rovnakého rozmeru, ale aj značky a typu, pretože pneumatiky s rôznou konštrukciou môžu mať rôznu úroveň tuhosti a teda aj rozdielne reálne obvody pri jazde.

V prípade automatickej prevodovky rozdeľuje krútiaci moment medzi obe nápravy elektricky ovládaná lamelová spojka. Automatické prevodovky používané vo Foresteri posielajú cez lamelovú medzinápravovú spojku obvykle 90% krútiaceho momentu motora na predné kolesá a 10% na zadné kolesá. Všetko riadi riadiaca elektronika. Keď elektronika zistí rozdiel rýchlosti otáčania prednej a zadnej nápravy (väčší ako 20%), postupne začne prenos krútiaceho momentu presúvať na zadné kolesá. Za šmykľavého terénu môže spojka posielať po rovnakej porcii momentu na prednú aj zadnú nápravu. Pri zrýchlení alebo jazde do kopca, presúva elektronika cez spojku viac krútiaceho momentu na zadné kolesá z dôvodu lepšej trakcie zadnej nápravy. Pri brzdení alebo jazde z kopca sa hmotnosť vozidla posúva dopredu, čo znižuje priľnavosť zadných kolies. Prenos krútiaceho momentu sa opäť presúva, tentoraz však na predné kolesá pre lepšie riadenie a kontrolu pri brzdení. Samozrejmosťou je zmena rozdelenia krútiaceho momentu v závislosti na pomere jazdy a stavu vozovky. Pri Foresteri netreba zabudnúť ani na samočinné udržiavanie svetlej výšky zadnej nápravy a svahovú brzdu Hill Holder.

Ponuka motorov nebola nijak obsiahla a až do roku 2005 pohon zabezpečovali len dvojlitrové agregáty. Základ predstavoval dvojlitrový štvorvalec s protibežnými piestami 2,0 16V o objeme 1994 cm³ s výkonom 92 kW pri 5600 ot/min a krútiacim momentom 184 Nm pri 3600 ot/min. Motorizácia nerobila z Forestra žiadne žihadlo a na rezkejšiu dynamiku je potreba udržiavať motor v otáčkach nad 3000, vtedy však už stúpa hluk aj spotreba. Pokojnejším vodičom však tento motor postačí. Maximálna rýchlosť je takmer 180 km/h a z 0-100 km/h si poradí za 11,5 sekundy. Pri troche snahy sa dá s motorom jazdiť zhruba za 9-9,5 litra na 100 km. V ponuke bola aj jeho prepĺňaná verzia, ktorá poskytuje maximálny výkon 125 kW pri 5600 a  krútiaci moment 240 Nm pri 3200 ot/min. Jeho hlavnou výhodou je veľmi plochá krivka krútiaceho momentu, ktorá vrcholí už v stredných otáčkach. Cieľom preplňovania totiž u Forestera nie je maximálny výkon za každú cenu, ale plynulý a mohutný záťah v čo najširšom spektre otáčok. Eliminovaná na minimum je aj tzv. turbodiera. Samotné turbodúchadlo je pritom nastavené na plniaci tlak len 0,55 barov, ide teda o tzv. soft turbo. Poteší aj kultivovaný chod pri jazde a dokonca aj pri razantnej akcelerácii. V reálnej prevádzke je pohonná jednotka veľmi živá už od 1000 ot/min a po prekročení trojtisícovej hranice sa z Forestera stáva ozajstné žihadlo. Pozor si treba dať len na spotrebu, ktorá pri akčnejšom jazdnom štýle prekonáva v priemere 15 litrov. Pri pokojnejšej jazde sa dá udržať niekde v rozmedzí 11-12 litrov.

Koncom roka 2005 dostal Forester nový základný benzínový motor 2,0i 16V DOHC s objemom 1997 cm³, výkonom 116 kW pri 6400 ot/min a krútiacim momentom 186 Nm pri 3200 ot/min. V praxi sa motor ukazuje ako veľmi podarený a výkonovo plne postačujúci. Z 0-100 km/h to zvláda pod 10 sekúnd a maximálna rýchlosť sa pohybuje pri 190 km/h. Spotreba tiež nie je závratná a v priemere osciluje medzi 8,5-9 litrami BA 95. Začiatkom roka pribudla aj jedna zaujímavá motorizácia. Motor 2,5 i 16V turbo s výkonom 169 kW pri 5600 ot/min a krútiacim momentom 320 Nm pri 3600 ot/min. Z Forestra robí naozajstnú strelu, avšak netreba počítať s menšou spotrebou ako je 12 litrov na 100 km.

Pomerne často sa možno stretnúť s prerobenou alternatívou na pohon LPG. Pri dnešných cenách benzínu sa jedná o celkom logický krok. Forester sa dal takto kúpiť s originál úpravou už od výrobcu (importéra), nemálo ich však dostalo túto montáž až dodatočne po ukončení záruky. Motory od Subaru však nie sú na tento spôsob pohonu najvhodnejšie, nakoľko vplyvom vyššej teploty spalín u nich dochádza k zaklepávaniu ventilov do sediel (1994 cm³). Je preto nutné častejšie kontrolovať vôľu ventilov, pretože následkom jej zanedbania a zmenšenia vôle na nulu by mohlo dôjsť k podpáleniu ventilových sediel, s následnou drahou opravou (výmenou) hlavy valcov. V prípade boxerov sa jedná o dve hlavy. Našťastie blížiace problémy sa zavčasu a pomerne razantne ohlasujú. V prípade Subaru Forester sa podfukovanie ventilu najskôr prejavuje problematickým štartom a opätovným zhasínaním motora. Neodporúča sa prerábať na LPG preplňované dvojlitrové verzie, ktoré nemajú hydraulické zdvihátka ventilov. Nastavovanie ich vôle sa vykonáva celkom náročným a presne definovaným spôsobom s presnými podložkami. Keďže preplňované motory sú štvorvačkové, je k nim o to horší a zložitejší prístup. Pri prevádzke na benzín sa vôľa takmer nemení.

Pri kúpe jazdenky pozor na spojku. Tá je v prípade vozidiel so  stálym pohonom všetkých kolies všeobecne veľmi namáhanú súčasťou, ktorej životnosť výrazne závisí od spôsobu používania a len nezriedka už po 150 000 kilometrov hlási konečnú. Taktiež si treba dať pozor na veľkosť ovládacej sily spojkového pedálu, ak je príliš veľká, blíži sa koniec hydraulicky ovládanej spojky. Treba byť naozaj obozretný, pretože ak sa výmena zanedbá, tak okrem výmeny lamely za cca 500 €, sa môže porúčať aj zotrvačník, čo opravu predraží na takmer 1000 €. Na predĺženie životnosti spojky sa odporúča najmä pri pomalej jazde v teréne, ťahaní prívesu alebo naloženého vozidla používať  redukovaný rozsah prevodovky. Je to špeciálny štandard vozidiel Subaru s atmosférickými štvorvalcami. Aktivuje sa malou pákou vedľa ručnej brzdy a  citeľné skráti prevody tak, že pre rozjazd postačujú takmer voľnobežné otáčky. Na rozdiel od off-roadov, či nákladných vozidiel je možné redukciu zaradiť aj počas jazdy (pozor však na dodržanie najvyššej výrobcom povolenej rýchlosti, inak je riziko pretočenia motora pri vysokých otáčkach).

Vozidlá Subaru sa vyznačujú dobrou spoľahlivosťou, ale vyžadujú pravidelný servis. Ten môže byť o trocha drahší v porovnaní s konkurenciou. Môžu za to hlavne kratšie intervaly výmeny olejových náplní a rôznych filtrov. Nekonajú sa žiadne longlife režimy a motorový olej sa mení každých 15 000 km alebo za jeden rok. Podobne je to aj s olejmi v prevodovkách a diferenciáloch. Mení sa raz za 60 000 km. Benzínové štvorvalce majú rozvody poháňané ozubeným remeňom, ktorý sa mení každých 105 000 km (cca 350 €). Ventilové vôle nie je potrebné kontrolovať s výnimkou motorov prestavaných na LPG, kde sa táto kontrola doporučuje každých 30 000 km. Sviečky sa menia v prípade 2,0i  a ostatných motoroch po prestavbe na LPG každých 30 000 km, inak sú ostatné motory vybavené špeciálnymi sviečkami s irídiovými elektródami s intervalom výmeny 105 000 km.

Forester je spoľahlivý, rovnako ako ostatné modely značky, no pár vecí by mal kupujúci ojazdeného vozidla predsa len vedieť a dať si pozor. Pri dvojlitrových motoroch (92 ale viac 125 kW) sa môže vyskytnúť väčšia spotreba oleja, hlavne pri dynamickej jazde. Pri väčšom počte kilometrov alebo náročnejšej prevádzke sa okrem vôle na prednej náprave (hlavne v silentblokoch stabilizátora) môže vyskytnúť aj spálená viskózna spojka, hlučnejšia manuálna prevodovka (výmena ložísk), poprípade opotrebovanie elektronicky riadenej medzinápravovej viaclamelovej viskóznej spojky (Multi Plate Transfer) pri modeloch s automatickou prevodovkou. V rokoch 1998-2000 sa  pri turbo motoroch vyskytoval nefunkčný snímač hmotnosti nasávaného vzduchu, čo sa prejavuje výrazným kolísaním otáčok na voľnobehu a stratou ťahu. Táto porucha sa pri zanedbaní môže prejaviť poškodením motora, pretože  veľmi chudobná zmes horí pri extrémnych teplotách, takže často dôjde k poškodeniu piestu aj valcov, čo znamená obrovské náklady na opravu. Kupovať havarovaného Forestera sa oplatí len v prípade, ak jeho motor bez problémov funguje. Pri náraze tu totiž často praskne niektorá z plastových remeníc, následkom čoho sa deštruktívne stretnú nielen ventily s piestami, ale aj ventily medzi sebou. Náklady na opravu sú opäť extrémne. Na starších dvojlitroch sa občas vyskytli aj chybné zapaľovacie káble a tiež klepanie napínacích kladiek, problém odstráni ich výmena. Nezriedka sa objavuje predčasne opotrebená spojka, poprípade poškodený (popraskaný) zotrvačník alebo rezonancia plechových tepelných štítov výfukových zvodov. Na modeloch vyrobených do roku 2000 sa vyskytujú častejšie hlučné ložiská zadných kolies. Pozor aj na nefunkčný mechanizmus automatického vyrovnávania svetlej výšky zadných tlmičov (do roku 2001). Zadné tlmiče obsahujú samočinné udržiavanie svetlej výšky bez ohľadu na zaťaženie. Pri tlmičoch dodávaných firmou Kayaba dochádzalo k úniku tlaku, výsledkom čoho bolo klesnutie vozidla na strane poškodeného tlmiča, takže Forester stál nakrivo. Takýto špeciálny tlmič stojí okolo 350 €. V prípade pohonu na LPG sa môžu pri zanedbaní údržby vyskytnúť podpálené ventily, hlavne pri turbo motoroch.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory