Toyota Corolla VIII (E110, 1997-2001) – recenzia a skúsenosti

Predchádzajúce generácie Toyoty Corolly charakterizoval pomerne konzervatívny, niekedy až nenápadný dizajn. Vedenie Toyoty sa teda rozhodlo karosériu oživiť, a tak prišla v roku 1997 na trh nová Corolla s pomerne extravagantnými tvarmi. Či to bol krok správnym smerom ťažko povedať, ale našlo sa dosť motoristov, ktorým prišiel dizajn 8. generácie Corolly až príliš divoký. Vzhľad je jedna vec, druhá vec sú hodnoty, ktorými sa vyznačovali predošlé generácie. Tými boli robustná technika a veľmi dobrá spoľahlivosť. Rovnako si ich ctí aj 8. generácia.

V roku 1997 sa objavila na trhu ôsma generácia modelu Toyota Corolla. V ponuke bol trojdverový hatchback, päťdverový liftback, sedan so stupňovitou zadnou časťou a športovo strihnuté kombi. Pod kapotou boli na výber mierne upravené motory z predchádzajúcej generácie, dva benzínové 1,3i (63 kW) a 1,6i (79 a 81 kW) a jeden dieselový 2,0 D (53 kW). V roku 1998 motorovú ponuku doplnil štvorvalec 1,8 16V (85 kW). V roku 1999 sa na trh dostala aj verzia G6 (trojdverový hatchback) s motorom 1,6i (81 kW) a šesťstupňovou manuálnou prevodovkou.

V roku 2000 prešla Corolla výraznejším faceliftom. Až príliš divokú prednú časť dizajnéri trochu zjemnili a svetlomety dostali spoločné krycie sklo. O pár milimetrov povyrástla aj dĺžka všetkých karosárskych variantov. Najvýraznejšie zmeny sa však udiali pod kapotou. V Corolle sa objavili nové benzínové motory vybavené technológiou VVT-i (Variable Valve Timing and Intelligence – premenlivé časovanie ventilov). Konkrétne 1,4 VVT-i (71 kW) a 1,6 VVT-i (81 kW). Zmena sa dotkla aj dieslových motorov, pod kapotu sa dostal motor 1,9 D ktorý dosahoval výkon 51 kW a pribudol aj turbodiesel 2,0 D-4D vybavený vstrekovaním common-rail s výkonom 66 kW. Na jeseň 2001 sa predstavila deviata generácia, ktorá sa na náš trh dostala začiatkom roka 2002.

Nárazovým testom Euro NCAP prešla Toyota Corolla ôsmej generácie v roku 1998. Za ochranu posádky pri náraze dostala tri hviezdičky z piatich (23 bodov). Za ohľaduplnosť pri strete s chodcom dostalo vozidlo dve hviezdičky zo štyroch (15 bodov).

Corolla sa vyznačovala veľkým počtom karosárskych variantov. Jej ôsma generácia bola ponúkaná ako trojdverový hatchback, päťdverový liftback, klasický sedan a praktickejšie kombi. Všetky varianty sú postavené na podvozku s rázvorom 2465 mm. Použité interiérové plasty sú tvrdého razenia a ich šedé sfarbenie pôsobí nie príliš hodnotným-príťažlivým dojmom, obzvlášť ak sa jedná o základnú verziu, ktorá bola veľmi sparťansky vybavená. Pochvalu si ale zaslúži ich dielenské spracovanie a aj rušivých pazvukov nie je až tak veľa, akoby sa po toľkých rokoch očakávalo. Pri Corolle potešia aj odkladacie priestory a držiaky na nápoje. Sedadlá ale nie sú silnou stránkou, keďže sedáky sú pomerne krátke a ani bočné vedenie nie je nijak výrazné (tie vzadu sú aj pomerne nepohodlné). Rovnako nenadchne „buldozérovská“ manžeta na rýchlostnej páke a tiež páčkové ovládanie zamedzenia prístupu vzduchu dovnútra automobilu bolo v tej dobe už nemoderné. Z hľadiska priestoru si vpredu nemôžu sťažovať ani vyšší pasažieri, vzadu je situácia podstatne horšia a obmedzenie aj pre stredne urastených dospelých nastáva hlavne v oblasti hlavy a nôh. Sedan so stupňovitou zadnou časťou disponoval objemom kufra 390 litrov, čo je najviac zo všetkých variantov. Prekvapivo málo základného objemu skrývalo športovo strihnuté kombi, a to len 308 l. Najmenší objem ponúka trojdverový hatchback, len skromných 281 litrov. U nás najpoužívanejšia varianta liftback dosahuje celkom solídnych 372 litrov, prístupných cez veľký vstupný otvor. Menšou chybičkou na kráse je variabilita sklápania sedadiel, keďže delené sú len operadlá a sedák nie.

Podvozok Corolly je naladený skôr komfortnejšie, prudké a kľukaté zákruty nie sú zrovna jeho doménou, keďže sa vozidlo viac nakláňa. Bežnej jazde však podvozok plne vyhovuje a pre takto jazdiacom vodičovi bude oveľa dôležitejší fakt, že vozidlo celkom dobre tlmí aj väčšie nerovnosti a hlavne vykazuje veľmi slušnú odolnosť.

Motorov pod kapotou Coroly nebolo veľa a počas života sa dočkali značnej obmeny. Základnú pohonnú jednotku plnila do faceliftu 1,3 16V o objeme 1332 ccm, s výkonom 63 kW a maximálnym krútiacim momentom 120 Nm až pri 4200 ot/min. Motor pochádzal ešte zo starej japonskej školy otáčkových motorov 80-tych a 90-tych rokov. Tá sa prejavuje menšou ochotou ťahať v nižších otáčkach, oživením v  stredných a gradáciou výkonu vo vyšších. Z toho vyplýva, že pre svižnejšiu jazdu je treba udržiavať motor vo vyšších otáčkach. Aj pri občasnom vytočení sa dá dlhodobý priemer spotreby udržať okolo 7 litrov. V roku 2000 po facelifte nahradil tento agregát úplne nový motor 1,4 VVT-i o objeme 1398 ccm s výkonom 71 kW pri 6000 ot/min a krútiacim momentom 130 Nm pri 4800 ot/min. Motor ponúkal podstatne lepšiu pružnosť v nižších otáčkach a rovnako skvelo si viedol aj v tých vyšších. Pritom spotreba sa dá bez väčších problémov udržať do 7 litrov benzínu. Rozhodne sa jedná z hľadiska výkonu a spotreby o veľmi vydarený agregát. Podstatne zriedkavejšiu motorizáciu predstavujú väčšie 1,6 16V a neskôr 1,6 VVT-i. Pružnosťou v nižších a stredných otáčkach je opäť citeľne lepší nový motor po modernizácii, vybavený variabilným časovaním ventilov VVT-i. Ešte viac zriedkavejšou a na našom trhnu takmer nevyskytujúcou sa motorizáciou bol motor 1,8 16V (85 kW). Keďže nová 1,6 VVT-i ponúkala len o málo horšiu dynamiku, bol krátko po modernizácii z ponuky stiahnutý (2001).

Pri skvelých benzínových motoroch sa veľmi ťažko žije dieselovým agregátom, obzvlášť ak ich kvality a parametre ani zďaleka nedosahujú. Platí to hlavne o zastaranom 2,0 D s výkonom 53 a neskôr 1,9 D 51 kW s krútiacim momentom 131 Nm pri 2500 ot/min. Dynamika je sotva priemerná, vyššia hlučnosť, vyššie servisné nároky a zvýšené riziko porúch veľa predpokladov na odporúčanie nedávajú. Nezachráni to ani spotreba, pohybujúca sa okolo 6 litrov. Situáciu trocha vylepšil moderný dvojliter so vstrekovaním common-rail 2,0 D-4D s výkonom 66 kW a krútiacim momentom 215 Nm pri 2200 ot/min. Motor poskytuje Corolle svižné zvezenie, pri spotrebe do 6 litrov nafty. Corolla s týmto motorom však bola veľmi drahá, a preto sa na trhu vyskytuje pomerne zriedkavo. Naviac je vstrekovací systém common-rail od spoločnosti Denso pomerne citlivý na kvalitu nafty, čo sa prejavuje ootrebovaným vysokotlakým čerpadlom, či vstrekovačmi.

Corolla sa dlhodobo drží na špici rebríčkov spoľahlivosti a výsledky rôznych ankiet potvrdzuje aj reálna prevádzka. Samozrejmosťou je však kvalitný a pravidelný servis. Pri kúpe jazdenky treba byť obozretný aj na stav opotrebovania rôznych spotrebných dielov, keďže originálne nepatria k najlacnejším a nie všetko sa v druhovýrobe vyrába alebo je porovnateľne kvalitné. Pri ojazdenej Corolle sa oplatí skontrolovať stav brzdového systému (škrípanie, opotrebovanie kotúčov, platničiek) a taktiež stav tlmičov odpruženia. Pri väčšom počte kilometrov sa objavuje typické hučanie ložísk kolies. Zriedka sa možno stretnúť s poruchou imobilizéru, centrálneho zamykania alebo štartéra. Podvozok je dostatočne odolný, ale aj tam sa pri väčšom počte km môžu vyskytnúť vôle v tyčkách stabilizátora, predných silentblokoch ramena a čapoch. Hrdzi vozidlo celkom slušne odoláva, menej však už výfukové potrubie – hlavne zadný diel. Oplatí sa preveriť aj kapacitu akumulátora, ktorý od prvovýroby nepatril k najtrvanlivejším a následná výmena samozrejme závisí od značky a používania vozidla. Vyskytnúť sa môže aj nadmerne opotrebovaná spojka, a to najmä na najslabších motoroch 1,3 16V (63 kW). Pri benzínových motoroch pozor aj na funkčnosť katalyzátora a občas zlyhá aj lambda sonda. V prípade dieselového motora 2,0 D pozor na príznaky prasknutého tesnenia alebo dokonca samotnej hlavy valcov. Pozornosť treba venovať aj prevodovke a samotnému radeniu. Pri viac opotrebovaných kusoch sa vyskytujú problémy so synchronizáciou jednotlivých rýchlostných stupňov.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory