Hyundai Atos (1997-2008) – recenzia a skúsenosti

Malé a lacné autá sú stále v obľube pre ich obratnosť, spratnosť a nízke prevádzkové náklady. Patrí medzi ne aj Hyundai Atos. V prepchatých mestských uliciach sa cíti ako ryba vo vode, ľahko sa s ním parkuje a svojho majiteľa poteší aj solídnou spoľahlivosťou. Keďže cena jazdenky sa pohybuje na veľmi prijateľnej úrovni, mnohým záujemcom nebude prekážať ani krabicový dizajn, či lacné plasty v interiéri.

Prvá generácia Hyundai Atos (Classic) s motorom 1,0 (40 kW, od roku 2001 43 kW ) sa objavila už v roku 1997. V našich končinách sa ale vyskytuje veľmi zriedka. Viac zastúpená je druhá generácia, ktorá prišla na trh v roku 2004 a niesla názov Prime. Pod kapotou sa nachádzal len jediný motor 1,1 s výkonom 43 kW. V roku 2005 došlo k zvýšeniu výkonu na 46 kW. Koncom roka 2007 bol na autosalóne v Bologni predstavený nový nástupca pod označením i10. Rok 2008 tak znamenal pre model Atos definitívny koniec.

Nárazovým testom Euro NCAP prešla iba staršia modelová rada v roku 2000. Za ochranu posádky pri náraze získala tri hviezdičky z piatich (18 bodov). Ohľaduplnosť voči chodcom bola ohodnotená dvoma hviezdičkami zo štyroch (15 bodov).

Interiér Atosu obsahuje lacno pôsobiace tvrdé plasty a dielenské spracovanie je len na priemernej úrovni. V tejto cenovej kategórii to však nie je na prekážku. Poteší prehľadné tvarovanie a praktické sú aj priehradky pod prednými sedadlami. V prípade lepšie vybavených verzií je dvojfarebné čalúnenie sedadiel a dverí, čo strohému interiéru trocha pomohlo.

Vozidlo má v technickom preukaze zapísané štyri miesta na sedenie, čo sa pri troche skromnosti zhoduje aj s realitou. Na predných sedadlách je na prvý pohľad miesta dosť, po chvíli sa však ukážu určité obmedzenia, najmä v prípade robustnejších postáv.

Vadiť môže blízkosť pedálov a trocha neprirodzené stláčanie akcelerátora, ktoré prekáža najmä pri dlhšom jazdení. Volant ani sedadlo nemajú výškové nastavenie, čo tiež sťažuje hľadanie optimálnej polohy.

Treba si zvyknúť aj na menšiu šírku interiéru. Robustnejší cestujúci môžu mať pocit nalepenia na dverách. Situáciu trocha zhoršujú aj držiaky dverí, ktoré obmedzujú pohyb/tlačia do kolien. Občas sa aj stane, že koleno urasteného spolujazdca môže obmedzovať radenie vyšších prevodových stupňov, kedy ruka vodiča naráža do kolena spolujazdca.

Sedadlá sú čalúnené pomerne tvrdo s minimálnym bočným vedením. Zadné sú delené v pomere 50:50 a umožňujú prepravu priemerne urastených osôb. Vyšší cestujúci sa budú musieť obmedziť nielen na šírku, ale aj s miestom na kolená a tiež na výšku, keďže sa sedí o niečo vyššie ako na predných sedadlách.

Pochvalu si naopak zaslúži relatívne veľký kufor, disponujúci objemom 220 litrov v základnom usporiadaní. Pod podlahou je pritom ukryté plnohodnotné rezervné koleso. Sklopením zadných sedadiel narastie prepravná kapacita až na 889 litrov. Výhodou je dobrý prístup do kufra. Po sklopení operadiel a sedákov vznikne rovná podlaha. Kufor sa otvára buď páčkou od vodiča, alebo kľúčom v zámku zadného veka. Z miesta vodiča sa otvára aj krytka nádrže.

Pri bežnej prevádzke po meste sú jazdné vlastnosti Atosu vyhovujúce. Horšie to je už s rýchlejšou jazdou mimo mesta. S narastajúcou rýchlosťou stráca automobil na stabilite, taktiež treba počítať so značnou citlivosťou na bočný vietor (vysoká a úzka stavba karosérie). Náklony a nestabilita je citeľná aj pri ostrejšom prejazde zákruty, a tak je vhodné spomaliť, až vozidlo neopustí zvolenú jazdnú stopu. Pre zvýšenie stability sa odporúča namontovať o niečo širšie pneumatiky ako sú základné korčuľové 155/60 R13 (napr. 165-175/60 R13).

Odpruženie je pomerne komfortné, bežné nerovnosti zvláda Atos obstojne, väčšie výtlky či priečne nerovnosti sú však sprevádzané výraznejšími rázmi. Pochváliť treba manévrovateľnosť, keďže vozidlo má priemer otáčania menej ako 9 metrov. Jazdu po meste uľahčuje aj komfortne nastavený posilňovač, pripomienku si zaslúži len pomerne veľký volant, ktorý sa do malého auta moc nehodí.

Dynamika oboch motorov je pre bežnú jazdu po meste bohato postačujúca. Limity sa prejavujú až v rýchlostiach nad 90 km/h, obzvlášť ak idú vo vozidle viac ako dve osoby. Vtedy je potrebné pre svižnejšie zrýchlenie podradiť. Podradiť treba aj v tiahlych stúpaniach, keďže s klesajúcimi otáčkami rýchlo klesá sila motora. Pre svižnejšiu jazdu je tak potrebné udržiavať otáčky v hornej polovici spektra. Vo vyšších otáčkach sú však motory pomerne hlučné, čo spolu s narastajúcim aerodynamickým hlukom zhoršuje komfort cestovania. Spotreba sa pri bežnom jazdení pohybuje okolo 6 litrov, pri prevažujúcej jazde po meste alebo diaľnici však treba počítať s nárastom nad 7 litrov. Oba motory sa vyznačujú nenáročnou údržbou a dobrou spoľahlivosťou.

Motory sú v drvivej väčšine spojené s priemerne presnou päťstupňovou manuálnou prevodovkou, veľmi zriedka sa vyskytuje štvorstupňový automat s hydrodynamickým meničom.

Hyundai Atos obsahuje jednoduchú a pomerne robustnú techniku, ktorá sa vyznačuje solídnou spoľahlivosťou. Mestské jazdy mu však dávajú zabrať, a preto môžu byť niektoré kusy v značne opotrebovanom stave. Bežne však Atos postihujú len menej vážne poruchy, ako napr. problémy so zámkami (nefunkčné centrálne zamykanie), občas sa vyskytne aj porucha štartéra.

V prípade ak v zime vozidlo problematicky štartuje, zväčša je problém s modulom zapaľovania (cievka). Ak sa vyskytuje nerovnomerný voľnobeh, alebo sa udržujú vysoké otáčky po uvoľnení akcelerátora, na vine môže byť buď chybná riadiaca jednotka alebo škrtiaca klapka. V prípade škrtiacej klapky často pomôže vyčistenie, niekedy je však potrebná výmena – chybný krokový motorček.

Pomerne často sa vyskytujú vozidlá s opotrebovanými brzdnými komponentami (kotúče majú kratšiu životnosť) alebo koróziou brzdového systému. Karoséria je voči korózii chránená obstojne, občas sa však na starších kusoch môže vyskytovať na lemoch blatníkov či spodných častiach dverí. Častejšie sa však vyskytuje na výfukovom potrubí.

Viac opotrebované kusy už vykazujú nadmerné vôle v zavesení prednej nápravy (hlavne silentbloky v ramenách), čo sa prejavuje zvýšeným hlukom pri prejazde nerovností a zhoršením jazdných vlastností. Vyskytujú sa aj opotrebované (hučiace) ložiská v nábojoch kolies. Častejšia mestská jazda dáva zabrať aj spojke, ktorá je nezriedka nadmerne opotrebovaná, čo sa prejavuje prešmykovaním pri zábere, či jemnými vibráciami.

Niekedy sa vyskytuje aj nadmerná spotreba motorového oleja a poruchy manuálnej prevodovky. Okrem bežnej údržby, ako sú výmena oleja, filtrov a zapaľovacích sviečok, treba vymieňať každých 90 000 km aj rozvodový remeň.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory