Test Mercedes Benz A 150 (70 kW) W169

Povoziť a poriadne prevetrať som tentoraz  mohol miláčika ženských sŕdc, Mercedes Benz A. Exteriér vozidla pôsobí veľmi zaujímavo a nemenej zaujímavé bolo aj samotné zvezenie s týmto baby Benzom.

Interiér a exteriér

Mercedes trafil Áčkom do čierneho. Ako každá novinka ani Áčko nebolo bez chyby a hneď na začiatku dostalo poriadne zabrať, keď svetom obletel zbabraný losí test v podaní švédskych novinárov. Nič to, Áčko sa rýchlo otriaslo a tešilo sa neutíchajúcemu obdivu hlavne nežnejšej časti populácie. 1,1 milióna predaných kusov z prvej generácie hovorí samo za seba. Druhá generácia baby Benzu sa z nedostatkov predchodcu poučila. Pôvodná koncepcia síce zostala zachovaná, Áčko ale povyrástlo, opticky dospelo a ponúklo novú techniku a aj podstatne lepšiu kvalitu použitých materiálov v interiéri.

Napriek dospelejšiemu kukuču, vyzerá Áčko stále veľmi sviežo a príťažlivo. Spomínaná dospelosť Áčka je najviac zreteľná pri pohľade spredu. Chvíľu som aj zapochyboval, či ide naozaj o nástupcu najmenšieho mercedesu. Po dizajnovej stránke dospelosť najviac umocňuje mohutný nárazník, rozmernejšia kapota, narastená predná maska, ale hlavne rozmerné združené svetlomety umiestnené do rohov karosérie a výrazne zasahujúce až do predných blatníkov. Bočný profil vozidla s krátkou prednou časťou a celkovo malými prevismi karosérie zostal zachovaný. Zopár úprav smerom k dospelosti podstúpila aj zadná časť napr. zmenou sklonu C-stĺpika a hlavne umiestnením zadných svetiel. Oproti predchodcovi sú umiestnené o niečo vyššie a po vzore predných svetlometov, zasahujú tiež do bočných blatníkov.

Takto by sa dala stručne opísať cesta k dospelosti po dizajnovej stránke. No netreba zabúdať ani na fakt, že malý Mercedes nám oproti predchodcovi aj poriadne povyrástol. Alebo pribral? No nech to nazveme ako chceme, Áčko sa poriadne nafúklo. Na dĺžku pribudlo 232 mm, na šírku 45 mm a do výšky Áčko povyrástlo o 6 mm. Tiež rázvor sa zväčšil o 145 mm na výsledných 2568 mm. Nemenej zaujímavé číslo z pohľadu mohutnosti je aj nárast rozchodu kolies. Konkrétne vpredu o 6 a vzadu dokonca o 10 cm. Blatníky tak mohli ešte viac vystúpiť do šírky z profilu karosérie. Nové Áčko pôsobí na pohľad oveľa stabilnejšie než jeho predchodca.

Predchádzajúcej generácii sa nielen od odbornej verejnosti, ale aj od bežným motoristov dostávalo nelichotivých pripomienok na adresu dizajnu interiéru a kvalitu použitých materiálov. Vzhľadom k imidžu značky to nebola práve lichotivá nálepka. Ako si s týmto neduhom Mercedes u novej generácie poradil? Začnem klasicky. Zatváranie robustne pôsobiacich dverí prebehlo až na tretí pokus – bolo treba vynaložiť väčšej sily ako sa na prvý pocit zdalo. Samotný zvuk zavretia bol pomerne OK. V interiéri ma privítala krémovo – čierna kombinácia, ktorá na mňa ktovieaký prvý dojem nespravila. Časom som si zvykol a uznávam, táto farebná kombinácia má niečo do seba (tým niečo nemyslím oveľa častejšie čistenie ako u inej, napr. čisto čiernej kombinácie). Čo bolo od začiatku bez diskusie, bolo kvalitné dielenské spracovanie a tvar plastových častí. Taktiež povrch plastov bol veľmi príjemný na dotyk, okrem podlhovastého držadla dverí, ktoré by mohlo byť mäkšie. Pri dlhších jazdách bude táto tvrdosť vodičom a vodičkám, ktoré tam radi pokladajú lakeť prekážať.

Ergonómia a ovládanie prvkov výbavy je zvládnuté na jednotku, všetko ide ľahko a jednoducho. Ale. Ale Mercedes neznalý vodiči si budú musieť zvyknúť iba na jednu, na ľavo umiestnenú multifunkčnú páčku, ktorá ovláda skoro všetko potrebné. Stierače predné aj zadné, tiež ostrekovače, smerovky, prepínanie diaľkových svetiel. Ovládanie palubného PC a audio (príp. telefónu) je umiestnené na volante. Po chvíli si zvyknete, ale dve jednoduchšie a menej „preplácané“ páčky by až toľko výrobné náklady nezvýšili, nemám pravdu Günter? Nájsť pozíciu za volantom chvíľu trvalo, aj z dôvodu absencie  jeho pozdĺžneho nastavovania. Pohodlné a primerane tuhé sedadlo malo slušné rozsahy nastavenia, potešila aj nastaviteľná tuhosť bedrovej časti. Bočné vedenie sedadla bolo akurát a plne vyhovovalo jazdnému zameraniu Áčka.

Priestorovo je na tom vysoké Áčko relatívne dobre. Sendvičová konštrukcia karosérie, ktorá podstatne zvyšuje polohu sediacich, má síce zásluhu na príkladnej pasívnej bezpečnosti malého Áčka, o čom sa ale príliš nehovorí je fakt, že toto riešenie má jednu okamžite citeľnú nevýhodu. Aj keď sedíte v aute vysokom takmer 1,6 m, nie je vnútri na výšku miesta viac ako v bežných autách tejto triedy, ktoré sú aj o 15 cm nižšie. Sediaci vzadu si tak musia zvyknúť na trocha utopené sedenie. Napriek tomu sa do vozidla celkom pohodlne usadia 4 takmer 190 cm pasažieri a vzadu v strede ešte ostane miesto aj pre 10-12 ročné dieťa. Pozitívnym faktom vysoko umiestnenej podlahy bolo uľahčené nastupovanie. Priestoru pre batožinu je taktiež dostatok, základný objem 435 litrov, ktorý po vybratí všetkých sedadiel mimo vodičovho stúpne dokonca na 1995 l, hovorí zavšetko. Kufor naviac poteší pravidelným tvarom, dostatočne vysoko výklopným vekom a pomerne nízkou nakladaciou hranou. O variabilite a ľahkosti sklápania a vyberania sedadiel nehovoriac. Odkladacích priestorov je tak akurát, ani veľa ani málo, podstatné je, že aj vzadu sediaci pasažieri si budú môcť uložiť zopár drobností do zadných káps dverí. Aby som nezabudol na ďalšiu prednosť Áčka, ktorou bol výhľad z vozidla. Vďaka vyššiemu posedu a  veľkému preskleniu je veľmi dobrý výhľad dopredu, do bokov a istota ma neopúšťala ani pri cúvaní.

A sme pri audiu. Doteraz zbieral interiér a prevedenie vybavenia skoro samé plusové body (až na tú ovládaciu páčku). Naozaj sa na ničom extra nešetrilo a konštruktéri po každej stránke odviedli adekvátnu prácu značke s trojcípou hviezdou. Nič nie je dokonalé a aj v Áčku sa našiel jeden značke neurodzený detail. Tým je dizajn a ovládanie audia. Dať do vozidla za viac ako 700 tisíc korún rádio s displejom, ktorého dizajn konkuruje kalkulačke z vietnamského veľkoskladu, je  jemne povedané, nevhodné. Displej je „až“ jednoriadkový, tak si viete predstaviť napr. orientáciu v mp3 adresároch. A to radšej nekomentujem, že displej sa neráči zobrazovať ani zmenu nastavenia hlasitosti. Nie som za žiadne blikajúce autorádia kolotočiarskeho typu, ale v tomto prípade sa mohli súdruhovia zo Stutgartu viac odviazať. Nielen kvôli dizajnu, ale aj preto, že nie je čo skrývať. Podvyživený zobrazovač totiž ukrýva veľmi kvalitný audio systém. Tuner vyniká nadpriemernou citlivosťou, zabudovaný zosilňovač neskresľuje ani pri vyšších hlasitostiach a taktiež použité reproduktory sú zladené a hrajú naozaj dobre. Možno keby za štipku viac hlbšej basovej zložky zahrali, nie je im v podstate čo vytknúť.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Vo vozidle pracoval motor o zdvihovom objeme 1498 ccm, dosahoval najvyšší výkon 70 kW pri 5200 ot/min a krútiaci moment 140 Nm v rozmedzí 3500-4000 ot/min. Je obdarený variabilným nasávacím potrubím a prekvapivo iba dvojventilovou technológiou rozvodového mechanizmu s jedným vačkovým hriadeľom v hlave valcov. Motor sa vyznačoval pomerne dobrou kultivovanosťou, trošícku horšie bola na tom hlučnosť, najmä vo vyšších otáčkach. Výkon 70 kW na oko poteší, ale  1225 kg vážiace Áčko jeho apetít značne priškrcuje. Na bežnú mestskú a mimomestskú jazdu výkon aj ťah motora v pohode postačuje, v prípade potreby ako tak aj na svižnejšiu jazdu. Športovca ale nečakajte a dupeľ pri obsadení 4 osobami. Potešujúca je ochota zaberať už v spodných otáčkach a od 1500 ot/min motor bez frflania spolupracuje aj na piatom prevodovom stupni. Záťah motora rástol od tejto hranice spolu so stúpajúcimi otáčkami pozvoľne až k hranici cca. 3500 ot/min, kde pocitovo dosiahol vrcholu a v tomto nijak závratnom tempe pokračoval až za hranicu 6000 ot/min, kde už citlivo zasiahol obmedzovač otáčok. Spotreba sa počas testu ustálila na hodnote 6,9 l/100 km, čo považujem za priaznivú hodnotu. Za lepších klimatických podmienok a pri letnom obutí, určite o nejaký ten dcl ešte klesne.

Všetky prevodové stupne odpovedali výkonovému charakteru motora a napr. piaty prevodový stupeň točil pri 90 km/hod 2500 ot/min a pri diaľničnej 130-ke necelých 3600 ot/min. Radenie prevodových stupňov nebolo zlé a kľudne znesie označenie nadpriemerné, k dokonalosti mu však niečo chýbalo. Dráhy radenia by mohli byť o malinko kratšie, jednotka, dvojka a tiez päťka o trošíčka presnejšie. Taktiež vôla v koncových polohách. Možno som prísny, ale jedná sa o vozidlo s trojcípou hviezdou a poznám dve o polovicu lacnejšie vozidlá, ktoré to zvládajú o kúsoček lepšie.

Zastavím sa ešte pri ovládaní spojky, kde mi nedá nespomenúť jeden fakt. Rozbeh a samotné ovládanie spojky vrátane prechodových režimov sa uskutočňuje jemnosťou bavlnky. Nielen muži, ale aj ženy v nepohodlných lodičkách, kde citu na ovládanie spojky moc nie je, tento fakt zaiste ocenia.

Podvozok, brzdy, riadenie

Podvozok vozidla bol viac komfortne ladený, početné nerovnosti zvládal s nadhľadom a ani prehnaným hlukom neobťažoval posádku vozidla. Citeľné rázy do interiéru prenikali až pri prechode veľkých výtlkov. Bohužiaľ, práve tých je na našich cestách týždeň čo týždeň viac a viac. Väčšinou vyššie sedenie a citeľné náklony pri prudšej zmene smeru jazdy moc pocitu zo stability nedávajú, opak je však teraz pravdou. Áčko si stopu drží svedomito a dovoľuje aj ostrejší spôsob jazdy. Za poznámku možno stojí, že na veľkých nerovnostiach a pri vyšších rýchlostiach mierne poskakuje zadná náprava a trocha je rozhodená aj stabilita vozidla pri intenzívnom brzdení (vtedy sa vozidlo príliš nakloní vpred a odľahčí zadnú nápravu). Nestojí to ale za reč, nakoľko sa jedná o limitné jazdné situácie a podvozok Áčka ohľadom na kategóriu, možno označiť za naozaj veľmi dobrý.

Brzdný účinok bol pre bežné jazdenie vyhovujúci a dobre dávkovateľný, no pre ostrejšiu jazdu mi chýbala adekvátna dravosť. Podobne aj pri obsadení 4 osobami bol brzdný účinok o poznanie laxnejší a na razantnejšie brzdenie bolo treba na brzdový pedál poriadne zatlačiť.

Riadenie s elektromechanickým posilňovačom bolo presné a pri jazde mestskými uličkami obdarené mimoriadne ľahkým ovládaním. Na môj vkus až moc, ženy to ale zaiste ocenia. So stúpajúcou rýchlosť riadenie príjemne stuhlo, takže účinne pomáhlo eliminovať vrodenú citlivosť na bočný vietor. Vzhľadom na cieľovú orientáciu vozidla som sa na prekvapenie dočkal aj celkom slušnej dávky spätnej väzby od predných kolies a riadenie tak slušne sekunduje podarenému podvozku. Ďalšia prednosť Áčka je aj v malom polomere otáčania a mimoriadnej obratnosti, ktoré oceníte najmä pri parkovaní na preplnených parkoviskách.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Mercedes s Áčkom II. generácie ukázal, že vie postaviť malé a podarené vozidlo. Kvalitu je naozaj cítiť na každom kúsku, ovláda sa mimoriadne dobre, autíčko je tiché, interiér je priestranný a mimoriadne variabilný, podvozok je komfortný a podrží aj v ostrejšej zákrute. Ale. Stálo resp. stojí to za toľké prachy? Asi stojí, hlavne keď sa ešte pripočíta imidž značky. Na druhej strane, keď sme pri tej značke a cene, tak absencia pozdĺžneho nastavenia volantu, za ktorú si treba priplatiť takmer 200 €, švihadlá na zadných dverách alebo dobre hrajúce, ale príliš lacno vyzerajúce (zobrazujúce) rádio, zaváňajú skôr imidžom oveľa lacnejšej značky. Takéto prvky by pri tak nadštandardnej cene mohli byť naozaj štandardom, nemám pravdu? Vozidlo malo v čase testu niečo cez 2 roky a najazdených cca 52 tisíc km. Okrem ulomeného subtílneho úchytu zadného plata nepotreboval malý Mercedes žiadnu opravu nad rámec servisných prehliadok. Vozidlo odporúčam úspešným dámam, tiež manželkám a priateľkám, ktorých polovičky sa vozia na podstatne väčšom korábe rovnomennej značky. Áčko sa tiež hodí dobre zabezpečeným manželským párom v rokoch, ktoré si potrpia na kvalitu a obratnosť vozidla. Odmenou im bude dobrý výhľad a vyšším sedením uľahčené nastupovanie a vystupovanie z vozidla.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory