Opel Agila (2000-2007) – recenzia a skúsenosti

Od roku 2000 začal plniť rolu najmenšieho Opelu model Agila. Po konštrukčnej stránke je zhodný so Suzuki Wagon R+ a obe vozidlá schádzali zo spoločnej výrobnej linky v poľských Gliwiciach. Agilu možno do kategórie jednopriestorových automobilov – mikrovanov, nazývaných MPC (Mini People Carrier). Vozidlo svojim krabicovým dizajnom príliš nenadchne, vzhľadom na svoje rozmery však ponúka priestranný interiér, úspornú prevádzku a obstojnú spoľahlivosť.

Agila bola predstavená na jar roku 2000 a pod kapotou sa nachádzali výhradne benzínové motory – trojvalec 1,0 12V (43 kW) a štvorvalec 1,2 16V (55 kW).V septembri 2003 dostala Agila modernizovaný motor 1,2 16V Twinport (59 kW). V októbri prešla faceliftom, kde dostala modernejší kabát a vylepšenú techniku. Predná časť dostala prepracovanú masku delenú chrómovaným rebrom, tvarovo zhodné svetlomety majú číru optiku. Nové sú nárazníky a zadné koncové svetlá. Vyššie výbavy majú vo farbe aj kľučky dverí a spätné zrkadlá.

Modernizovaná Agila dostala aj turbodiesel 1,3 CDTi (51 kW, 170 Nm). Ďalšou motorovou inováciou bol nový benzínový trojvalec 1,0 12 V Twinport s výkonom 44 kW. Zmenila sa aj výbava. Podobne ako v ostatných modelových radoch Opelu, aj v Agile sú od tohoto roku štyri stupne výbavy s označením „Essentia“, „Enjoy“, „Cosmo“ a „Enjoy Design-Edition“. Posledné menované prevedenie má dvojfarebný lak a chrómované diely karosérie. V apríli 2007 bola v poľských Gliwiciach výroba Agily ukončená a nahradená druhou generáciou.

Nárazovú skúšku Euro NCAP model Opel Agila nikdy neabsolvoval.

Pri skromných rozmeroch (3500 x 1620 x 1660) sa Agila vyznačuje pomerne priestranným interiérom, ktorý odvezie štyri dospelé osoby. Vpredu je dostatok miesta aj pre vyššie osoby, vzadu je miesta o niečo menej a to hlavne v oblasti kolien a tak sa pohodlne odvezú len osoby nižšieho vzrastu. Dizajn interiéru je veľmi jednoduchý, obsahuje tvrdé a lacno pôsobiace plasty, ktoré sú dosť náchylné na rôzne škrabance. Na slabšej úrovni je aj dielenské spracovanie niektorých plastových dielov, čo má nezriedka za následok rôzne pazvuky pri prejazde nerovností. Dizajn palubnej dosky trochu oživuje v lepších verziách strieborná imitácia stredného panelu, ktorá sa však občas odráža  v čelnom skle. Pochváliť treba prehľadnosť a ergonómiu ovládania prvkov výbavy, keďže rádio aj ovládače ventilácie sú umiestnené na vyšších miestach stredového panelu.

Zvyknúť si treba na vyšší posed a tiež pozícia za volantom sa hľadá trocha ťažšie. Vyšší posed znamená aj lepši výhľad z vozidla a taktiež ľahšie nastupovanie/vystupovanie obzvlášť na zadné sedadlá, ktoré sú ešte o 10 centimetrov vyššie umiestnené ako predné. Predné sedadlá sú pomerne komfortné, ale majú kratšie sedáky, slabé bočné vedenie a obmedzený rozsah nastavenia.

Batožinový priestor pojme 248 litrov nákladu, takže bez problémov môže uspokojiť nároky menšej rodiny. Zadná lavica je delená v pomere 60:40, môže sa jednoduchým pohybom sklopiť, čím vznikne priestor pre 1250 litrov batožiny. Výhodou je rovná podlaha po sklopení, pomerne nízka nakladacia hrana a veľké veko kufra uľahčujúce nakladanie rozmernej batožiny.

Vysoká stavba karosérie kombinovaná s úzkym rozchodom kolies, krátkym rázvorom náprav a maličkými kolesami napovedá, že najlepšie sa bude Agila cítiť pri bežnom jazdení po meste a priľahlom okolí. Pri svižnejšom jazdení mimo mesta sa už prejavujú nedostatky úzkej a vysokej karosérie. Tuhšie nastavenie podvozku udržiava síce náklony karosérie v prijateľných medziach, pri prudšom prejazde ostrejšou zákrutou je však výraznejšia tendencia odľahčovania vnútorného kolesa. Taktiež smerová stabilita vo vyšších rýchlostiach je slabšia, obzvlášť pri jazde po nerovnom povrchu. Na väčších nerovnostiach podvozok Agily výrazne znervóznie a do karosérie sa prenášajú značné rázy.

Po konštrukčnej stránke sa vpredu nachádza jednoduchý záves McPherson vo svojej pôvodnej forme, to znamená, že je predné koleso vedené iba jednoduchou vzperou namiesto obvyklého trojuholníkového spodného ramena, pričom na elimináciu náklonov bol použitý mohutný stabilizátor tvorený rúrkou kruhového prierezu, ktorý je uchytený priamo do vzpery. Spomínaná horšia izolácia rázov pri prejazde nerovností je spôsobená absenciou nápravnice, a tak priečna vzpera je uchytená priamo v karosérii. Okrem zhoršenej izolácie od rázov má toto uchytenie aj ďalšiu nevýhodu spočívajúcu v opravách po havárii. Takéto jednoduché napevno uchytenie totiž spôsobuje ťažkosti s následným nastavením odklonu kolies, čo sa prejavuje postupným nadmerným nesúmerným opotrebovaním pneumatík. Podobne jednoduchý pohľad nastáva pri zadnej náprave. Namiesto obvyklej torzne pružnej priečky s dvojicou krátkych pozdĺžnych ramien sa tu nachádza tuhá náprava, priečne vedená panhardskou tyčou a pozdĺžne dvojicou vzpier.

Predná náprava sa vyznačuje solídnou odolnosťou a silentbloky s čapmi vykazujú vôle až po značnej porcii kilometrov. Slabšiu životnosť vykazujú len tiahla riadenia, výmena je ale pomerne lacná. Ak sa náhodou vyskytne vŕzganie zo zadnej nápravy, obyčajne pomôže premazanie silentblokov. Agila je metské autíčko, a tak sa predpokladá veľmi dobrá manévrovateľnosť v hustej prevádzke. S týmto predpokladom sa dá súhlasiť, avšak len za podmienky, že je vozidlo vybavené posilňovačom riadenia. V opačnom prípade sa treba pripraviť na trochu sťažené podmienky, citeľné hlavne pri parkovaní, či otáčaní volantom pri nižších rýchlostiach, kde je absenciu posilňovača najviac cítiť.

Motorová ponuka je síce skromná, ale vzhľadom na zameranie vozidla je postačujúca. Benzínové motory radu Ecotec majú hliníkový blok aj hlavu valcov, ventilový rozvod obsahuje dva vačkové hriadele a štvoricu ventilov na valec. Menší a slabší jedno-litrový motor je trojvalcovej konštrukcie, väčší 1,2i vznikol z menšieho pridaním jedného valca, pri zachovaní rovnakého vŕtania. Naopak zdvih bol u väčšieho motora skrátený zo 78,6 na 72,6 mm. U oboch verzií bol braný ohľad na čo najnižšej servisné náklady. Ich rozvody sú tak poháňané jednoradovou reťazou, pričom o vymedzenie ventilovej vôle sa starajú miniatúrne hydraulické valčeky, o ktoré sa opiera vahadlo.

Menej náročným motoristom postačí aj základný trojvalec (43 kW, neskôr 44 kW). Dynamika motora vyhovie bežnej jazde po meste a okolí, výkonový handicap sa prejavuje pri obsadení viac ako dvomi osobami, tiahlom stúpaní či potrebe razantnejšie akcelerovať najmä vo vyšších rýchlostiach. Dôvodom je fakt, že dostatok krútiaceho momentu je dostupný až vo vyšších otáčkach. Určitou nevýhodou pre niektorých motoristov je aj citeľná a počuteľná trojvalcová konštrukcia, čo sa odráža na miernych vibráciách na voľnobehu a podivnom „vysávačovom“ zvuku pri jeho vytočení. Odmenou za špecifický hluk a menej kultivovanosti je zaujímavá spotreba, ktorá sa dá v kombinovanom režime udržať okolo 5 litrov.

Podstatne viac dynamiky najmä v spodných otáčkach poskytuje objemnejší štvorvalec 1,2 16V s výkonom 55 kW alebo 59 kW. Agila s ním jazdí naozaj svižne, poteší aj kultivovanejším chodom a spotreba v priemere pohybuje okolo 5,5 – 6 litrov. Pre oba motory platí, že vo vyšších otáčkach produkujú viac hluku, ktorý výraznejšie preniká do kabíny vozidla. Podobne je to aj s aerodynamickým hlukom, ktorý sa výraznejšie prejavuje pri rýchlostiach nad 100 km/h. Po modernizácii a zavedení technológie Twinport sa najmä u slabšieho jednolitrového motora citeľne zlepšila ochota ťahať aj v nižších otáčkach, pričom u oboch agregátov o pár dcl klesla aj spotreba.

Napriek jednoduchej konštrukcii vedeli hlavne do modernizácie oba motory občas pohnevať. Totiž ako jedny z prvých začali používať elektronický pedál akcelerácie, kde sa škrtiaca klapka ovládala namiesto lanka malým servomotorom. Ten najmä do roku 2002 často zlyhával – nešlo pridať plyn, k tomu sa občas pridávali aj problémy so snímačom (potenciometrom) polohy škrtiacej klapky, čo zase spôsobovalo trhavý ťah pri zrýchľovaní. Vyskytovali sa aj problémy s nenaštartovaním motora, začo niesol vinu snímač otáčok kľukového hriadeľa. Občasným problémom, hlavne pri zanedbanej výmene alebo jazde v prašnom prostredí bolo aj zanášanie merača hmotnosti vzduchu, čo sa prejavovalo postupným slabnutím výkonu. Za typickú poruchu možno označiť zanesený EGR ventil. Okrem svietiacej oranžovej kontrolky motora sa porucha prejavovala aj poklesom výkonu pri pridaní plynu. Najmä pri vozidlách vyrobených do modernizácie v roku 2003 vedela reťaz nezriedka nadmerne chrastiť a bola nutná následná výmena. Pri dlhodobejšom ignorovaní tohto problému mohla reťaz preskočiť a spôsobiť vážnejšie poškodenie motora.Treba dodať, že po modernizácii sa podarilo väčšinu problémov eliminovať.

Veľmi zriedka sa vyskytoval aj dieselový 1,3 CDTi. Poskytuje síce pomerne dynamickú a úspornú prevádzku, je však citeľne hlučnejší oproti svojim benzínovým kolegom, taktiež sa treba pripraviť na vyššie servisné náklady najmä so stúpajúcimi kilometrami, čo spolu s vyššou nákupnou cenou vozidla jeho výhodnosť značne obmedzuje.

Agila je jednoduché vozidlo s často veľmi strohou výbavou, ktoré svojich majiteľov príliš nehnevá. Prípadné poruchy sú väčšinou jednoduchšej povahy a ich odstránenie nestojí veľa peňazí. Nezriedka sa vyskytujú rôzne pazvuky v interiéri, škrípať vedia aj zhrdzavené pánty dverí, ktoré niekedy postačí premazať, niekedy je však potrebná ich výmena. Občas sa vyskytne problém s imobilizérom, kedy systém nerozpozná kľúč a vozidlo nejde naštartovať.

Podvozok je odolnej konštrukcie, a tak vôle v silentblokoch či čapoch sa objavujú až pri vyšších porciách kilometrov. Slabšiu odolnosť vykazujú vpredu tiahla riadenia, vzadu sa rýchlejšie porúčajú ložiská kolies. V prípade brzdového systému sa občas vyskytujú nerovnomerne opotrebované (krivé) predné kotúče, čo spôsobuje chvenie pri brzdení a pomerne často sa vyskytuje aj zhrdzavené brzdové potrubie, ktoré treba vymeniť. Hrdza často postihuje aj výfukové potrubie, najmä koncovú časť.

V prípade benzínových motorov (častejšie do modernizácie) vyskytuje chrastiaca rozvodová reťaz, čo znamená jej výmenu spolu s ozubenými kolesami a napinákom za cca 200 €. Občas sa vyskytujú aj poruchy elektroniky motora ako sú zlyhávajúci servomotorček škrtiacej klapky, snímač otáčok kľukového hriadeľa či potenciometer polohy škrtiacej klapky. Vyskytuje sa aj zanesený merač množstva nasávaného vzduchu a pomerne často aj zanesený (zakarbónovaný) EGR ventil.

V prípade dieselového motora 1,3 CDTI sa odporúča skrátiť interval výmeny oleja maximálne na 15 000 km alebo jeden rok, pri častejšej mestskej jazde aj skôr. Dlhé servisné intervaly spolu s menším objemom oleja (3,2 litra) spôsobujú, že olej je nadmerne opotrebovaný a obsahuje veľa karbónových a iných nečistôt. Tie negatívne vplývajú na životnosť turbodúchadla, ktoré sa predčasne opotrebuje, čo sa prejavuje nadmernou spotrebou oleja, vyššou dymivosťou či výraznejším pískavým zvukom. Dlhé servisné intervaly spôsobujú aj zanesenie hydraulických zdvíhadiel-nadmerné klepanie (cvakanie) motora. Pri väčšej porcii kilometrov sa objavujú aj nadmerne opotrebované vstrekovače, čo sa prejavuje hrubším a nerovnomerným chodom motora, či obtiažnejším štartom. Občas sa objavujú úniky motorového oleja (cez snímač tlaku oleja, netesnú olejovú vaňu, veko ventilov, atď), platí pre všetky motory.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory