Slávnostné otvorenie areálu Quadrom, ktorý práve ukončil testovaciu prevádzku je dobrá príležitosť oboznámiť sa s takouto štvorkolesovou alternatívou. Vlastne návšteva ako taká dokáže pozmeniť niektoré názory.
Akcia mala pozvoľný priebeh a po príhovore sa zúčastnení mohli vrhnúť na pripravené mašiny. K dispozícii boli trojstovky a štvorstovky. Po zvyku z motokár mi oblečenie výstroje neprišlo ako prekážka. Areál má dostatok pancierov na chrbát a takisto aj prílb.
Dopredu z vlastnej skúsenosti hovorím, že treba vysoké pevné topánky. Klasické tenisky alebo poltopánky sú síce použiteľné, ale na úkor bezpečnosti.
Trať má šírku 6 metrov po celej dĺžke. Celý okruh meria 810 metrov. Nadpriemerné časy sa pohybujú pod minútu a pol. Takže to nie je len o rýchlosti. Osemnásť zákrut má rôznu obtiažnosť . Ako sa teda jazdí?
Celkový priebeh je relatívne jednoduchý. Najskôr sa treba oboznámiť s pravidlami. Po natiahnutí kukly nasleduje oblečenie do chráničov na vrchnú časť tela. Už iba prilbu a môže sa štartovať.
Štvorkolka sa ovláda inak ako motorka. Skôr sa približuje snežnému skútru. Pridáva sa palcom miesto otáčania rúčky. Pod ľavou rukou bola páka s brzdou a ešte sa dá brzdiť pravou nohou. Samozrejme nie o zem.
Z depa sa vychádza do miernej ľavotočivej zákruty, tá sa dá ísť skoro pod plným plynom. Po rovinke nasleduje ľavá, v rally termínoch skoro 8. Prudko na brzdy, apex a plný na výjazde. Ďalšia rovinka prekvapí skokom, za ktorým je výjazd na kopček. Po zjazde pravá 6. Štyridsať metrov pravá 8. Teraz nasleduje jedna z najzložitejších zákrut celej dráhy. Je to ľavotočivá, asi 7 s horizontom v strede, ktorý dokáže nakopnúť.
Zvyšok trate je viac technický a pre dobrý čas treba nájsť optimálnu stopu. Na výjazde zo série serpentín treba dať pozor na ľavú 4, za ktorou je akoby prepad o 60 centimetrov. Na pohľad to zradne nevyzerá, ale zdanie v tomto prípade môže klamať.
Za 7 minút jazdy je možné stihnúť skoro 5 okruhov. Príjazd do cieľa oznámi šachovnicová vlajka pred vjazdom do depa. V depe treba vypnúť štvorkolku, odovzdať helmu a chrániče. Výsledky sa zobrazujú na televízore a na prianie ich možno vytlačiť.
Každá mašina je vybavená senzorom na meranie času.
Všetky štvorkolky nesú značku Access a jedna, pracovná je od TGB. Rozdiely sú v kubatúre a výkone. Najslabšia má objem 50 cm3 a pri dvojtaktnom jednovalci dosahuje výkon 3,9 kW. Táto alternatíva viac vyhovuje pre deti.
Bežne po trati behajú tristovky. Access Tomahawk 300 limited, ako názov naznačuje, obsahuje motor s objemom 300 cm3. Výkon 14,6 kW spraví s 211 kilogramami zaujímavú jazdu.
Štvorstovka Access Tomahawk 400 má vo vienku o 100 cm3 väčší objem, z ktorého pumpuje 23 kW. Narástla aj hmotnosť, síce iba o 16 kg, ale v sérii serpentín to cítiť.
Na vrchole ponuky stojí Warior 450. Výkon 38,5 kW na 219 kilogramov je skoro trojnásobný oproti trojstovke. Ani hmotnosť nie je výrazne vyššia. Na prístup k tomuto stroju však treba splniť časový limit so základnou motorizáciou.
Ceny sa dajú porovnať s motokárami. Trojstovka stojí 10 eur za 7 minút, štvorstovka 12 a najrýchlejšia 450 vyjde na 15 eur.
Ešte raz treba pripomenúť pevnú obuv. Tá na zapožičanie, ako prilba a chrániče nie je. Zábava na trati je hodná zaplatených peňazí. Osobne by som asi zvládol tri jazdy po sebe. Ďalší deň som však mal problém s chodením. Na štvorkolke sa pracuje celým telom a svalovica si vybrala svoju daň.
