Mitsubishi Pajero II (V20, 1991-2000) – recenzia a skúsenosti

Druhá generácia Mitsubishi Pajero bola predstavená 22. januára 1991 a vyrábaná do roku 1999. Bola ponúkaná v dvoch rôznych dĺžkach rázvoru pre dve rôzne karosérie, SWB – trojdverový a LWB – päťdverový terénny automobil. Dizajn bol oproti predchodcovi guľatejší a viac prijateľný do mestského prostredia.

Ako bolo v úvode spomínané, Pajero druhej generácie sa verejnosti predstavilo v roku 1991 s motormi 3,0i V6 12V (110 kW) a 2,5 TD (73 kW). V roku 1994 prebehla modernizácia modelu a boli predstavené nové motory 2,8 TD (92 kW) a 3,5i V6 24V (153 kW). Súčasťou modernizácie bolo aj predĺženie prevodových pomerov. V roku 1995 sa objavil nový motor 3,0i V6 24V s výkonom 133 kW. V roku 2000 bola uvedená na trh tretia generácie modelu a druhá premenovaná na Pajero Classic.

Pajero V20 má rebrinový rám, tuhú zadnú nápravu, redukčnú prevodovku, medzinápravový diferenciál uzatváraný viskóznou spojkou, pozdĺžne uložený motor a bohatú vnútornú výbavu. Okrem stáleho pohonu všetkých kolies ponúka verzia 2,5 TD GL jazdu s pohonom na zadné kolesá s priraditeľnými prednými. Čiže v bežných podmienkach je krútiaci moment prenášaný len dozadu a napr. pri daždi na všetky štyri kolesá. Pri snehu je možné jazdiť s uzáverom stredového diferenciálu s neobmedzenou rýchlosťou, v ťažkom teréne s redukčnou prevodovkou a v tom najhoršom s uzáverom zadného diferenciálu. To všetko dodnes ťažko hľadá konkurenciu.

Trojlitrový benzínový vidlicový šesťvalec s dvanástimi ventilmi (6G72), výkonom 110 kW a objemom 2972 cm³ nevynikal svojim chodom ani priaznivou spotrebou. Situácia, čo sa týka kultivovanosti, sa výrazne vylepšila modernizáciou tohto motora, ktorý obsahoval štvorventilovú techniku. Bohužiaľ, spotreba klesla len veľmi mierne. Suverénom ohľadom dynamiky jazdy, či už v teréne alebo na diaľnici, bol motor 3,5 V6 (6G74). Obsahuje 24 ventilov a dosahuje výkon 153 kW pri objeme 3497 cm³. Bohužiaľ, podobne ako menšie agregáty, aj tento motor je dosť smädný a v prípade väčšej záťaže si bez rozpakov vypýta aj 20 litrov na 100 km.

Z hľadiska spotreby sú oveľa vhodnejšie dieselové motory. Spočiatku bol k dispozícii 2,5 litrový turbodiesel (4D56) s presným objemom 2477 cm³ a výkonom 73 kW. Na mohutné a ťažké auto bol jeho výkon dosť na hrane. V teréne je dosť namáhaný, čo neprospieva jeho životnosti (praskajú hlavy), podobne aj pri jazde po diaľnici, kde pracuje v dosť vysokých otáčkach. Spotreba sa dá udržať okolo 9-10 litrov nafty na 100 km. Pri tomto motore je dôležité pravidelne meniť olej (po 7500 km) a rozvody, potom sa nestáva že by praskali. Lepšie je na tom až po modernizácii turbodieselový motor 2,8 (4M40) s výkonom 92 kW a objemom 2835 cm³. Má lepší ťah z nízkych otáčok, nie je toľko namáhaný a tým pádom aj menej praskajú hlavy valcov.

Z porúch sa objavujú vôle v prevode riadenia a aj v čapoch spojovacích tyčí. Oveľa horšie je však praskanie hláv valcov pri dieselových motoroch. Táto porucha vzniká najčastejšie vplyvom dlhodobého zaťaženia motora a dá sa rozpoznať rýchlym nárastom teploty po studenom štarte alebo prehrievaním pri zaťažení. Pri dieseloch sa nezriedka vyskytuje aj opotrebované turbodúchadlo, ktoré sa dá ale zrepasovať za nižšiu sumu ako kúpa nového. Zavzdušnené kúrenie alebo unikajúce bublinky výfukových plynov z expanznej nádrže sú už potom jednoznačným signálom. Občas sa objavujú aj problémy s elektronickým nastavovaním tuhosti tlmičov, rovnako aj zlá signalizácia zaradenia terénnej redukcie. Pred kúpou samozrejme treba skontrolovať aj stav podvozku, tlmičov, výfuku a bŕzd. Vôle sa môžu objaviť v čapoch zavesenia kolies, pomocnom čape riadenia, ale aj opotrebovaných tlmičoch, brzdových kotúčov či zhrdzavenom výfuku. Pozor si treba dať aj na stav chladiča, ktorý občas tečie vplyvom náročnej prevádzky a taktiež manžety na poloosách.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory