Chrysler PT Cruiser (2000-2010) – recenzia a skúsenosti

Máloktoré vozidlo vzbudilo toľko pozornosti po uvedený na trh ako PT Cruiser. Chrysler si týmto modelom zaspomínal na povojnové časy. Dokazuje to najmä mohutná maska s vypuklými blatníkmi a vysokým pontónom karosérie. Z efektného, ale dosť nepraktického povojnového vzhľadu sa podarilo Chrysleru vytvoriť dizajnovo nezvyčajné vozidlo so slušným vnútorným priestorom a objemom kufra. Na našom trhu síce moc slávy retro model nezožal, celkovo sa ho však vyrobilo viac ako 1,2 milióna kusov, čo je na tak odvážny dizajn vynikajúci výsledok. Ceny jazdeniek sú na veľmi dobrej úrovni a našinca poteší aj prítomnosť úsporného dieselu.

Vozidlo sa začalo vyrábať vo februári roku 2000 v mexickom závode Toluca. Krátko sa PT Cruiser vyrábal aj v rakúskom Grazi. Pre Ameriku slúžil benzínový motor o objeme 2,4 litra (110 kW) ako prvotná motorizácia, pre Európu to bol benzínový dvojliter (104 kW). Výkon na kolesá prenášala buď päťstupňová manuálna prevodovka alebo štvorstupňový automat.

V roku 2001 pribudla ako základná motorizácia pre niektoré trhy benzínová 1,6-ka (85 kW), pochádzajúca od BMW. V roku 2002 rozšíril ponuku aj dieselový štvorvalec 2,2 CRD (89 kW), pochádzajúci od Mercedesu. V roku 2003 dostal Cruiser nový preplňovaný 2,4 turbo s výkonom 165 kW a označením GT. Na konci roka 2004 bol predstavený odvodený kabriolet, ktorý sa vyrábal do konca roku 2007. Ešte počas roka 2004 nahradil pôvodný dvojliter nový štvorvalec s objemom 2,4 litra a výkonom 105 kW.

Koncom roka 2005 prišla na rad modernizácia, ktorá však fanúšikov retrodizajnu príliš nenadchla. Interiér prišiel prakticky o všetky retro prvky, maska chladiča už nezasahovala pod predný nárazník, ale končila nad ním. S retro vzhľadom moc nekorešponduje ani predný nárazník s obrími agresívnymi nasávacími otvormi a guľatými hmlovkami. Zmenili sa aj predné svetlomety, ktoré dostali nový podstatne menej atraktívny tvar. Našťastie tvar koncových svetiel zostal rovnaký, zmenila sa len grafika. Turbodiesel 2,2 CRD posilnil na 110 kW. Na vybrané trhy sa dostala aj špeciálna verzia s názvom „Route 66“. Tá je vyrobená výhradne v čiernej alebo v žltej farbe (Solar Yellow). Atraktivitu podtrhujú aj 17″ liate disky, znížený športový podvozok, výraznejší zadný spojler, maska chladiča vo farbe vozidla a športovosť zdôrazňujú chrómovaná koncovka výfuku a žlté brzdové strmene.

V roku 2008 bol ukončený predaj v Európe a na iných trhoch sa PT Cruiser predával len vo verzii Clasicc s motorom 2,4i (105 kW). 6. júna 2010 zišiel z linky posledný PT Cruiser bez priameho nástupcu.

Vozidlo sa podrobilo nárazovému testu EuroNCAP v roku 2002 a dosiahlo len priemerné tri hviezdičky z piatich (21 bodov). Za ohľaduplnosť pri strete s chodcom dostalo len jednu hviezdičku zo štyroch (3 body).

Interiér je navrhnutý v štýle retro, napriek tomu pôsobí stále akceptovateľne a nie je príliš uletený. Škoda len priemernej úrovne dielenského spracovania. Zaujímavým detailom je biela hlavica nezvyčajne dlhej radiacej páky, nezaostáva ani veľký a atypický kožou obšitý volant, ktorý padne dobre do ruky. Retro pokračuje prístrojovým panelom s trojicou samostatných budíkov s klasickými funkciami. Šetrivci by sa mali mať na pozore pred ukazovateľom stavu paliva. Ten je trocha nepresný, takže netreba sa naň na 100% spoliehať a jazdiť na doraz. Môže sa totiž ľahko stať, že budete bez paliva, čo najmä v prípade dieselového motora môže znamenať skrátenie životnosti vysokotlakového čerpadla a vstrekovačov. Ergonómia retro štýlom tiež príliš neutrpela a snáď na príliš malý ovládač tempomatu pod volantom a nižšie umiestnené autorádio je všetko v norme. Zaujímavým detailom je regulácia osvetlenia prístrojov na ľavom združenom ovládači pod volantom. Po dosiahnutí najvyššej intenzity sa ďalším posunom rozsvieti vnútorné osvetlenie, čím supluje spínač svetla na streche. Pohodovú atmosféru dotvárajú komfortné sedadlá a slušný vnútorný priestor. Stiesnene sa nebudú cítiť ani pasažieri na zadných sedadlách. Poteší aj množstvo odkladacích priestorov, nechýbajú držiaky nápojov, škoda len malej schránky pred spolujazdcom. Bokom neostal ani kufor, ktorý ponúka veľmi slušných 538 litrov a objem je možné ešte zvýšiť preklopením či vybratím dosť ťažkých zadných sedadiel na výsledných 1821 litrov. Pochvalu si zaslúži úplne rovná podlaha a tiež nízky nakladací prah nad zemou (len 632 mm). Sklopné zadné operadlá sedadiel je možné zakryť snímateľným panelom a rovnako operadlo spolujazdca vedľa vodiča sa dá sklopiť do rovnakej výšky, čo umožňuje prepravu aj dlhších predmetov. PT Cruiser sa vyrábal aj ako štvormiestny kabriolet, ktorý mal batožinový priestor zmenšený na 375 litrov a kvôli hore sa vyklápajúcemu veku je kufor kabrioletu horšie prístupný. Vozidlo je „vybavené“ značným množstvom chrómových doplnkov. V skutočnosti sa jedná o upravené plasty s chrómovým zovňajškom, ktoré sú nielen efektné, ale aj solídne vydržia. Horšie je to s rôznymi nápismi, ktorých zovňajšok príliš dlhú životnosť nemá a buď sa lúpe alebo matne.

Asi najväčšom slabinou PT Cruisera sú jazdné vlastnosti. Možno vegetne jazdiacim Američanom na ich širokých cestách postačujú, no v Európe a obzvlášť v našich končinách, kde nie je núdza o kľukaté úzke cestičky už ledva stačia s dychom. Na vine je príliš mäkké nastavenie podvozka, tiež pomerne úzky rozchod kolies a na stabilite moc nepridáva ani vyššie položené ťažisko. Preto najmä nájazdovú rýchlosť do ostrejších zákrut treba poriadne zvážiť, inak sa môže ľahko stať, že Cruiser zákrutu nezvládne a vyletí z cesty alebo v horšom prípade sa dokonca prevráti, čo sa aj nezriedka stalo. Istote v jazde nepridáva ani preposilované riadenie s minimom spätnej väzby a tiež pomerne rýchlo vädnúce brzdy po intenzívnom brzdení. To však nie je jediný handicap nešportového podvozku. Ďalším je jeho podpriemerná životnosť. Platí to o prednej a aj zadnej náprave. Pomerne skoro sa objavujú vôle v silentblokoch spodného priečneho ramena na prednej náprave, ktoré prezrádza nielen hluk pri prejazde nerovností, ale aj značná smerová nestabilita pri pridaní alebo ubratí plynu. Vôle však vykazujú aj spojovacie tyče riadenia, u ktorých sa pomerne rýchlo opotrebuje vnútorný guľový čap. Opotrebovanie sprevádza klepanie prenášajúce sa do riadenia – volantu. Oprava nie je nijak jednoduchá, keďže originálny náhradný diel je len celá tyč riadenia s prevodovkou. Ako už bolo spomínané, problémová je aj zadná náprava. Konštrukčne sa skladá z torzne pružnej priečky tvaru U a napevno privarených vlečných ramien s vinutými pružinami, ktoré zabezpečujú jej pozdĺžne vedenie. Priečne je vedená Wattovým priamovodom, čo malo zabezpečiť redukciu priečneho pohybu nápravy, presnosť vedenia kolies a teda stabilitu jazdy. Nuž, v otázke priečnej stability ostalo len pri želaniach konštruktérov, čo je horšie, tento systém sa pomerne rýchlo opotrebováva. Konkrétne Wattov priamovod je k priečke pripevnený kovovým čapom, v ktorom už po 50 000 kilometroch vznikajú axiálnej vôle, čo sa prejavuje klepavými zvukmi počas jazdy.

Motorová ponuka bola skromná, zo začiatku až veľmi skromná, keďže bol na výber iba jediný motor. Benzínový dvojliter s výkonom 104 kW. Obsahoval 16 ventilový rozvod DOHC a poskytoval vozidlu len priemerné dynamické vlastnosti. Na vine bola hlavne vysoká pohotovostná hmotnosť, dosahujúca 1,5 tony a tiež aerodynamika vozidla približujúca sa skôr k dodávke. Pre svižnejšie jazdenie je treba agregát častejšie vytáčať, čo sa odzrkadľuje na pomerne vysokej priemernej spotrebe, ktorá málokedy klesne pod 9 litrov. O cca 1 liter lepšiu spotrebu dosahuje menšia 1,6 16V od BMW s výkonom 85 kW. Bohužiaľ, dynamika jazdy je ešte o niečo slabšia (aj keď nie o moc), inak sa jedná o veľmi vydarený agregát, kultivovaný, tichý, s dobrým priebehom krútiaceho momentu. Vyskytuje sa však veľmi zriedka. V roku 2004 sa pod kapotu dostal nový motor s objemom 2,4 litra (105 kW). Konštrukčne vychádzal z pôvodného dvojlitra a zväčšenie objemu sa dosiahlo predĺžením zdvihu piestov. Pružnosť vozidla bola o niečo lepšia, keďže na rozdiel od výkonu, krútiaci moment narástol citeľne viac. Občas možno naraziť aj na športovejšie poňatú verziu GT s preplňovaným motorom 2,4 Turbo (164 kW). Motor prepožičiaval ťažkému PT Cruiseru veľmi slušnú dynamiku, no práve pri tejto verzii si treba dávať pozor na rýchlosť, a to hlavne v zákrutách. Podvozok silnému motoru ani zďaleka nestíha.

Pre našinca je najzaujímavejším motorom diesel od Mercedesu. Šestnásťventilový agregát s objemom 2,2 litra disponuje technikou priameho vstrekovania paliva Common-Rail Bosch a v spolupráci s turbodúchadlom IHI ponúka pri 4200 otáčkach najvyšší výkon 89 kW s maximálnym krútiacim momentom 300 Nm v rozsahu 1600-2600 ot/min. Po modernizácii stúpol výkon na 110 kW. Motor je kultivovaný a do 3000 ot/min aj príjemne tichý. Má slušný ťah už z nízkych otáčok a aj s ťažkým vozidlom dokáže bez väčších problémov jazdiť do 7 litrov nafty na 100 km. Menšou nevýhodou PT Cruiseru s týmto motorom je pomerne veľký polomer otáčania (rajd), ktorý spôsobuje priečne uloženie motora, čo môže skomplikovať parkovanie na preplnených parkoviskách alebo otáčanie na užších cestách.

Prevodovky sa vyskytujú päťstupňové mechanické a štvorstupňové automatické. Viac sa odporúčajú mechanické prevodovky, keďže automatika vyžaduje pravidelný servis (filter a olej) a tiež nepatrí medzi najmodernejšie. Pri štartovaní vozidla s manuálnou prevodovkou je treba mať stlačený úplne dole spojkový pedál, inak nenaštartujete.

PT Cruiser nepatrí k najspoľahlivejším vozidlám, preto treba byť obozretný, inak sa môže naoko „výhodná“ kúpa značne predražiť. Hnevať môže rôzna elektronika, nefunkčné páčky pod volantom, nefunkčné alebo trhané sťahovanie okien, občas hnevá aj centrálne zamykanie, či svietiace kontrolky airbagu a ABS (nutné preprogramovanie riadiacej jednotky). Kratšiu životnosť vykazuje podvozok, kde sa objavujú vymačkané alebo utrhnuté silentbloky spodných ramien prednej nápravy, čo prezrádza klepanie na nerovnostiach a horšia smerová stabilita, predčasne opotrebovaný čap uchytenia Wattovho priamovodu a vôle vo vnútorných guľových čapoch ​​spojovacích tyčí. Hučať môžu aj opotrebované ložiská kolies. Zvýšenú pozornosť treba venovať aj stavu brzdovej sústavy, ktorej trecie segmenty majú tiež pomerne krátku životnosť, vyskytnúť sa môže aj tečúci valček hydraulického ovládania spojky, čo sa prejavuje vädnutím spojkového pedálu.

V prípade benzínových motorov 2,0 sa občas vyskytne chybná zapaľovacia cievka, čo znamená nepravidelný chod. Cukanie a nerovnomerný chod môžu mať na svedomí aj sviečky motora. Pri oboch benzínových motoroch sa môže časom vyskytnúť po zohriatí klepanie na voľnobehu alebo zábere, čo prezrádza nadmerné vôle na ojničných ložiskách. Našťastie sa jedná len o akustickú vadu a na prevádzke motora sa nijak výrazne neprejavuje. V prípade CRD pozor na nepravidelný beh, ten prezrádza chybné vstrekovače. Nemožnosť naštartovať zase znamená nefunkčný solenoidový ventil vysokotlakového čerpadla, občas sa vyskytuje aj netesnosť samotného vysokotlakového čerpadla. Pri väčšom počte najazdených kilometrov pozor aj na stav turbodúchadla a znížený výkon – spadnutie do núdzového režimu môže znamenať prasknutú – rozožratú hadicu turba. Pri dovozových vozidlách pozor, či neboli dovezené priamo z Ameriky. Máloktorý dovozca si totiž dal námahu upraviť vozidlo na európsku homologizáciu, čo môže znamenať prípadné problémy na STK.

Motory 2,0 a 2,4 majú rozvody poháňané ozubeným remeňom, ktorý vyžaduje pravidelnú výmenu každých 90 000 km. Diesel 2,2 CRD a 1,6 16V majú rozvody poháňané reťazou, ktorá pozornosť spravidla nevyžaduje. Olej triedy SAE 5W-40 alebo 10W-40 sa mení po najazdení 20 000 km, prípadne po jednom roku, podľa toho, čo nastane skôr. Ventily majú hydraulické vymedzovanie vôle.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory