Test Škoda Superb 1,9 TDi (77 kW) Greenline

Neprešiel ani mesiac a do rúk sa mi dostal ďalší zeleninár. Tentoraz sa jedná o vozidlo vyššej strednej triedy s pomerne rozsiahlou výbavou, ktoré pod kapotou skrýva starý dobrý a úsporný, ale na dnešné pomery aj pomerne hlučný 1,9 TDi. Tento motor sme už testovali v Passate Blue Motion, či Golfe Plus, a tak nás zaujímalo, ako sa popasoval s prerasteným jazvečíkom vzhľadom na relatívne skromný výkon.

Začnem teda obvyklým vysvetlením, čo sa za príponou Greenline skrýva. Jednak sú to aerodynamické úpravy, hlavne na prednej časti vozidla, ktoré umožnili dosiahnuť výsledný súčiniteľ odporu vzduchu Cx=0,29, ďalej je to zníženie podvozku o 15 mm, zníženie hmotnosti (napr. sada na opravu pneumatík namiesto náhradného kolesa, ľahšie disky kolies atď.), predĺženie prevodov prevodovky MQ 250 5F alebo systém Start-Stop. Nemôže chýbať ani inteligentný alternátor – dobíjajúci akumulátor najmä pri brzdení (rekuperácia energie), pričom pri ustálenej jazde alebo akcelerácii sa odpája a zbytočne nezaťažuje motor. Samozrejmosťou sú aj pneumatiky s nižším valivým odporom. K tej zníženej hmotnosti oproti klasickému Superbu zrejme reálne v tomto modeli nedošlo, keďže vozidlo obsahuje pomerne bohatú výbavu. Vlastne nebyť samolepiek Greenline,  je to na prvý pohľad úplne normálne auto s klimatizáciou, navigáciou, vyhrievanými sedačkami, elektricky otvárateľným vekom kufra, slušným audio systémom, či plnou bezpečnostnou výbavou. Takže z hľadiska komfortu sa o žiadne šetrenie nejedná.

Interiér a exteriér

Hodnotiť dizajn vozidla je vždy záležitosť poriadne ošemetná, pretože koľko ľudí toľko chutí a jednoznačný názor na vzhľad panuje málokedy. Preto si dovolím len zopár postrehov, ktoré viac či menej rezonujú medzi motoristickou verejnosťou. Nevšedné tvary prednej, ale najmä zadnej časti automobilu, ktoré sú kombinované s akýmsi jazvečíkovským profilom pri pohľade z boku, rozhodne nenechajú Superb zapadnúť do davu ostatných vozidiel. Platí to dnes a myslím si, že ešte aj pekne dlhú dobu platiť bude. Jednou vetou napísané, doby keď Superb akoby z oka vypadol sesterskému Passatu sú nenávratne preč, vozidlo si ide vlastnou a originálnou dizajnovou cestou. Originalita sa teda podarila, k plnej spokojnosti väčšiny však chýba mierne dizajnovo doladiť zadnú časť a tiež viac zamaskovať značný nepomer medzi dĺžkou a šírkou vozidla, ktorý vyvoláva už vyššie spomenutý jazvečíkovský efekt.

Otváram robustne pôsobiace dvere, ktoré sa pomerne ľahko zatvárajú a podľa očakávania vylúdia pri zavretí takmer čisté puf. Zjavne si príslušné konštrukčné oddelenie Škodovky plní plán na rovných 105 %, pretože príjemný pocit zo zatvárania dverí vylúdi nielen luxusnejšie poňatý Superb, ale aj obyčajná Fabia. Po usadnutí za volant ma obklopili čierne plasty, ktoré boli veľmi príjemné na dotyk a taktiež ich dielenské spracovanie bolo na veľmi dobrej úrovni. Nenašiel som žiadne rozkývané plastové diely a nekonali sa ani rôzne nepríjemné pazvuky počas jazdy aj na značne nerovnom povrchu. Dizajn palubnej dosky ma zaujal ladnou jednoduchosťou, veľmi efektne pôsobila tiež kombinácia chrómového lemovania budíkov, ovládačov, radiacej páky s priečne sa tiahnúcou striebornou lištou a decentne pôsobiacim lesklým plastom na stredovom paneli. Prehľadnosť prvkov výbavy a intuitívnosť ovládania bola na výbornú a bavkárov zaujme aj stieračový efekt ručičiek budíkov pri každom vložení a otočení kľúča do ready polohy. Páčilo sa mi to v Subaru, páči sa mi to aj v Superbe. Potešilo príjemné ovládanie a rozsah funkcií palubného PC a audio systému na volante, ktorý bol tiež dobre tvarovaný a dobre sa držal. Menej ma už potešilo simplexnejšie ovládanie tempomatu, ktoré bolo rovnaké ako u nedávno testovaného Yetiho či Octavie. Škoda, aspoň Superb by si páčku naviac a komfortnejšie ovládanie po vzore Passat či Audi zaslúžil. Zaujímavým detailom bol popolník so zapaľovačom vzadu, ktorý obsahoval decentný displej s hodinami a vonkajšou teplotou. Sedadlá mali látkový poťah, boli veľmi príjemne tvarované a podržali telo aj v ostrejšej zákrute.

Pomaličky ale isto sa dostávam k najväčšej devíze Superbu, ktorou je veľkorysý vnútorný priestor do takmer všetkých smerov. Miesta vpredu je dostatok aj pre dlháňov, to je však nič proti tomu, čo ponúka Superb vzadu. Naschvál sa dopredu posadil takmer 190 cm vysoký vodič a vzadu mal podobne urastený pasažier ešte takmer 20 cm priestoru na kolená. Proste bufet ako vyšitý. Podobne veľkoryso je na tom aj výška interiéru. A teraz k spomínanému slovíčku takmer. Pomerne úzka stavba vozidla sa podpísala aj na relatívne menšej šírke interiéru. Dvaja pasažieri v pohode, traja už sú problém, a to sa jednalo o bežne urastené osoby. Zalovil som v tabuľkách hodnôt rôznych výrobcov a vyšli mi zaujímavé výsledky. Superb je vpredu vnútri široký 1470 mm a vzadu 1460 mm. Na prvý pohľad dostatočná hodnota, avšak len do okamihu, kým som si nepozrel údaje Passatu – 1480 a 1510 mm alebo aktuálneho Citroen C5 – 1550 a 1520 mm. V šírke interiéru je Superb podobný skôr o triedu menšej Octavii, ktorá dosahovala 1440 vpredu a 1430 mm vzadu. Horšiemu komfortu sedenia tretieho pasažiera vzadu „pomáhalo“ aj skromnejšie tvarované stredné sedadlo.

Konštruktéri nenechali bokom ani praktickú stránku vozidla a poriadne sa jej povenovali. Výsledkom je patentovaný systém variabilného otvárania piatych dverí s názvom Twindoor. Zjednodušene povedané, tento systém robí z vozidla sedan a ak chcete, tak aj oveľa praktickejší liftback. Vďaka tomuto systému je teda využitie kufra oveľa lepšie ako pri klasických sedanoch. Veko batožinového priestoru Twindoor sa dá  otvárať samostatne alebo aj ako celok so zadným sklom. Samotný batožinový priestor ponúkne nadštandardný objem 565 litrov, po sklopení zadných sedadiel až 1670 litrov. Poteší aj pravidelný a veľmi dobre využiteľný tvar. Menším problémom je však schod vznikajúci po sklopení zadných sedadiel a pomerne vysoká nakladacia hrana. Schod sa však dá vyriešiť príplatkovou vysúvateľnou podlahou. Pri batožinovom priestore ešte chvíľu zostanem. Opakovane sa mi stalo, že ak bolo vozidlo mokré (po daždi alebo umývaní),  pri otváraní zadnej kapoty ako sedan dochádzalo k tečeniu vody do batožinového priestoru, a to dosť zreteľne. Viac krát som to vyskúšal a zakaždým si zopár cm³ vody našlo cestu dovnútra. Pri otváraní ako liftback sa nič také nedialo. Jedná sa však len o detail a jediný nedostatok inak skvelého systému otvárania zadnej časti Twindoor.

Audio systém prezentoval prehľadný displej s dotykovým ovládaním. Obsahoval ovládanie telefónu, DVD navigáciu, ktorú som bohužiaľ nemohol vyskúšať, keďže absentovalo DVD pre náš región a samozrejmosť bola podpora MP3 a vstup z externého zdroja. Zvuk systému bol na veľmi dobrej úrovni, snáď len pri vyššej hlasitosti s dostatkom basovej zložky sa ozývala jemná rezonancia z útrob dverí.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Pod kapotou sa ukrýval starý známy 1,9 TDi-PD s výkonom 77 kW a krútiacim momentom 250 Nm, ktorý je uložený priečne (predchádzajúca generácia Superbu pozdĺžne), čo sa okrem iného priaznivo prejavilo na spomínanej nadštandardnej veľkosti interiéru v pozdĺžnom smere. Veľa krát som počul poznámku, že sa jedná o najhorší motor pod kapotou Superbu, hlavne z dôvodu zastaranosti, podpriemernému výkonu, hlučnosti a vibráciám. Po pravde, ak sa na Superb pozrieme z pohľadu rovnakej konkurencie s modernými common-rail motormi podobného objemu, tak naozaj 1,9 TDi zastaraný je, hlučnejší tiež (obzvlášť za studena) a výkonu na rozdávanie zrovna tiež nezostal. Ale. Z pohľadu bežného vodiča, ktorý si rád užíva pokojnej a komfortnej jazdy za prijateľný peniaz sa rozhodne nejedná o zlú voľbu. Konštruktérom sa totiž podarilo motor vcelku solídne utlmiť, pričom výraznejšie prenikalo do interiéru len dunenie pri jazde pod 1500 ot/min, hlavne na štvrtom a piatom prevodovom stupni. Taktiež dynamika motora nebola až taká zlá, veď 100 kilometrovú rýchlosť som opakovane dosiahol za cca 12 sekúnd a maximálka sa blížila k 200 km/hod. Od 1500 ot/min motor ochotne zrýchľoval až do takmer 4000 ot/min a aj v obsadení štyroch osôb som nemal pocit, že sme brzdou premávky. Pri troche snahy sa dala dokonca prevádzkovať aj aká taká svižná jazda. Ďalšou nespornou výhodou staršej konštrukcie motora je tzv. odskúšanosť, čo sa prejavilo na absolútne bezproblémovej prevádzke aj po viac ako 130 000 najazdených kilometroch. A konečne spotreba. Tá neprekvapila. Proste 1,9 TDi (77 kW) je úsporný motor a úsporne jazdil aj ním vybavený Superb. Svižná jazda znamenala odber medzi 6,5-7 litrov, defenzívna po okresných cestách toto číslo stlačila až na necelé 4 litre, pričom dlhodobý priemer sa pohyboval v rozmedzí 5-5,5 litra. Mnohí iste uznáte, že za takúto spotrebu sa dajú tolerovať aj vyššie spomínané nedostatky.

Prevodovka v testovanom Superbe bola päťstupňová mechanická. Radenie rýchlostí sa vyznačovalo hladkým chodom v krátkych dráhach, pričom vôle v koncových polohách boli stále veľmi malé. Samotné sprevodovanie bolo ovplyvnené čo najväčšou úspornosťou vozidla. V praxi to znamená pomerne dlhý štvrtý a najmä piaty prevodový stupeň, čo mierne zhoršuje jazdnú dynamiku. Pre razantnejšie zrýchlenie bolo zväčša za potreby podradenie na nižší prevodový stupeň a pozornejšie sledovať aktuálne otáčky motora. Šesťrýchlostná skriňa by rozhodne nebola na škodu a dodala by motoru väčší rozlet na nižších prevodových stupňoch.

Podvozok, brzdy a riadenie

V úvode som sa dotkol trocha svojského tvaru vozidla, vzdialene pripomínajúceho jazvečíka. Vysvetlenie, prečo také proporcie vozidla jestvujú dokladá konštrukčné riešenie podvozku Superbu. Ten je kombináciou komponentov z podvozkových platforiem PQ35 (Golf, Octavia, Leon II či Audi A3) a ich predĺženej verzie PQ46 (Passat B6), inými slovami kombinácia dielov z nižšej (užšej) strednej triedy s komponentami strednej (širšej) triedy. Takto skonštruovaný podvozok síce výrazne ušetrí výrobné náklady, na druhej strane prináša určité kompromisy po stránke jazdných vlastností a tiež spomínaného vizuálneho dojmu. Čoho sa tento kompromis nedotkol je skvelý jazdný komfort. Podvozok sa veľmi dobre vysporiadal s rôznymi nerovnosťami (priečneho aj pozdĺžneho charakteru) na našich cestách a ani väčšie diery nespôsobili výrazne hlučné rázy do interiéru. Samozrejme bavíme sa o obutých 16″ kolesách. Predpokladám, že na 18″ kolesách už bude komfort prejazdu nerovností zrejme o niečo horší. Pochvalu si zaslúži aj nízka úroveň aerodynamického hluku, škoda trocha viac hlučnejších podbehov, najmä od kolies odletujúcich kamienkov. Vyššie spomínaný kompromis nastáva, ak si chcete so Superbom zazávodiť. Motor síce žiadny športovec nie je, ale dostať podvozok do hraničných situácii sa mu pri troche snahy občas podarilo. Rýchla jazda v priamom smere napríklad po diaľnici nie je pre Superb problém, ba možno povedať, že v tejto disciplíne sa našiel. Jazdnú stopu drží statočne tiež v tiahlych zákrutách aj pri vysokých rýchlostiach. Slabšou stránkou sú však ostrejšie zákruty a ochota meniť náhle smer jazdy vo vyšších rýchlostiach. Vtedy sa negatívne prejaví kombinácia hmotnosť motora, „úzkosť“ karosérie – menší rozchod kolies a hlavne dlhý rázvor náprav. Práve dlhý rázvor citeľne spomaľuje reakciu veľkej karosérie na otočenie volantu, čo treba mať na pamäti najmä v krízových situáciach. Totiž náhly vyhýbací manéver vo vyššej rýchlosti zadnú časť Superbu trocha rozhodí, čo rezultuje do zásahov stabilizačnej elektroniky, poprípade práce naviac s vyrovnaním vozidla do požadovaného smeru a to najmä na povrchu so zhoršnými adhéznymi podmienkami. Celkovo vzato, možno hodnotiť jazdné vlastnosti Superbu ako veľmi dobré, s väčším dôrazom na komfortnú jazdu.

Riadenie je podobne ako podvozok ladené na komfortné cestovanie, v laickej reči to znamená viac posilňovacieho účinku a teda bezproblémové-ľahúčke točenie volantom aj v nižších rýchlostiach. Na druhej strane je tu menšia dávka spätnej väzby o dianí kolies na vozovke.

Brzdy spomínaný motor nijako extra nepreveril, brzdili subjektívne rovnako dobre aj pri opakovanom brzdení a pomerne dobre sa dávkoval aj ich brzdný účinok.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Superb v zeleninovej verzii rozhodne nesklamal a napriek konštrukčne staršiemu motoru s priemernou dynamikou poskytne komfortné zvezenie za veľmi solídnej spotreby paliva. V testovanom vozidle potešila slušná výbava, veľmi dobrá priestrannosť najmä v pozdĺžnom smere a na sedanovú karosériu aj mimoriadna praktickosť vďaka systému Twindoor. Nespornou výhodou tejto jazdenky bola aj cena, ktorá dosahovala len necelých 40 % z tej pôvodnej. Testované vozidlo odporúčam pokojnejším a praktickejšie zameraným vodičom, ktorí si radi užívajú komfortnú jazdu za nízkych prevádzkových nákladov. Vozidlo malo v čase testovania niečo cez 3 roky, najazdených cca 134 000 km a bolo v bezchybnom stave.

Cena vozidla v čase testovania: 13 000 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory