Ako vznikajú výtlky a diery? Čo robiť pri poškodení vozidla na našich tankodromoch?

Aký je rozdiel medzi komunizmom a demokraciou? Za komančov sa kradlo, ale stíhali sa nielen opravovať, ale aj budovať nové cesty. A títo ponovembroví ch*ji nedokážu ani len opravovať to, čo komanči vybudovali. Pritom do štátneho rozpočtu plynie oveľa viac peňazí z daní za palivo a rôzne poplatky, ktoré musia majitelia vozidiel odvádzať. Nejak takto by som voľne preložil debatu partie asi 50 ročných chlapov, ktorí sa rozčuľovali nad katastrofálnym stavom našej cestnej siete. Slovo výtlk alebo radšej poriadna diera je v našich končinách veľmi frekventovaným pojmom, obzvlášť v neskorých zimných a prvých jarných mesiacoch, takže ho pozná každý slovenský motorista. Niektorí aj veľmi detailne, nakoľko mali to „šťastie“ a poškodili si svoje vozidlo.

Príčiny vzniku výtlkov

Výtlky sa tvoria hlavne preto, že povrchy vozoviek sú 20 a viac rokov staré a zväčša absolútne neudržiavané – neobnovované. Povrch našich vozoviek sa skladá takmer výlučne z asfaltu, pričom 20 a viac rokov starý asfalt už nemá takú schopnosť stmeľovať hmotu ako asfalt na novšom povrchu, a tak následne hustou prevádzkou kombinovanou mrazivým počasím dochádza ku skrehnutiu tohto materiálu, čo vedie k jeho postupnej deštrukcii. Okrem veku, neudržiavania a mrazivého počasia je na príčine katastrofálneho stavu našich ciest aj ich preťaženosť. Treba si uvedomiť, že väčšina vozoviek nebola stavaná na takú záťaž, keďže v čase vzniku (za bývalého režimu) sa väčšina tovaru prepravovala železnicou. Teraz je hustota osobnej a hlavne kamiónovej dopravy oveľa hustejšia, pričom do väčšiny dávno vybudovaných ciest sa len pramálo investovalo.

Ako vzniká výtlk?

Teploty klesnú pod bod mrazu a pôda pod povrchom asfaltovej cesty zamŕza do hĺbky niekoľkých cm, v prípade veľkých mrazov až niekoľko desiatok cm. Následne príde oteplenie, teploty sa pohybujú okolo nuly a do popraskaného a starého asfaltu preniká voda, často spolu so soľou a usadzuje sa v malých či väčších dutinách pod povrchom vozovky. Zamrznutá pôda pod povrchom vozovky, ktorá sa za tak krátku dobu nestihla rozmraziť je nepriepustná, a tak voda nemôže odtiecť – vsiaknuť hlbšie do zeme. Voda tak pod povrchom vozovky vytvára malú mláčku. Táto voda nachádzajúca sa v dutinách, sa následne pri opätovnom poklese teploty zmení na ľad, ktorý ako vieme má väčší objem ako voda a rozpína sa do všetkých strán. Asfaltový povrch sa v dôzledku tlaku mierne vyduje. Ak teplota opäť stúpne nad nulu, ľad v dutine sa roztopí. Keďže voda má menší objem ako ľad, ostane zväčšená dutina len z časti naplnená vodou. Zvyšná – prázdna časť vydutej diery prejazdom vozidiel praská a povrch vozovky sa postupne začína drobiť. Neustály prejazd vozidiel po takto oslabenom – poškodenom mieste spôsobuje jeho zväčšovanie a následne vzniká starý známy výtlk. Z uvedených faktov je teda zrejmé, že tvorba výtlkov je výrazne závislá na priebehu zimy. Najhoršia situácia nastane v prípade, ak na začiatku zimy udrú silné mrazy, pôda pod vozovkou zamrzne a následne začnú teploty kolísať okolo nuly, kedy povrch vozovky premŕza a opäť rozmŕza.

Trocha legislatívy

Prejazdom po veľkom výtlku samozrejme riskujete poškodenie svojho vozidla, najčastejšie kolesa a zavesenia kolesa – nápravy. Výtlky, či skôr závady na ceste popisuje §12, vyhlášky č.35/1984 Zb. Konkrétne znenie je:

Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole, hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

Prejazdom výtlku mi vznikla škoda, čo ďalej?

Ak ste si poškodili vozidlo prejazdom po výtlku netreba volať políciu, a ak, tak len vo výnimočných prípadoch. Jedná sa o prípady kedy došlo k veľkej škode (niekoľko tisíc €), resp. ublíženiu na zdraví. Odškodné si teda môžete uplatniť bez ohľadu, či udalosť vyšetrovala polícia alebo nie. Odporúča sa však miesto – výtlk kde došlo k poškodeniu vozidla riadne zdokumentovať. To znamená, odfotiť rozsah škody na vozidle, taktiež vozovku, kde došlo k poškodeniu a to tak, aby bolo pracovníkom poisťovne zrejmé, asi ako k poistnej udalosti-škode na vozidle došlo. Ak sú nejakí svedkovia nablízku, nezaškodí zdokumentovať aj svedeckú výpoveď. V prípade ak máte vozidlo havarijne poškodené, je následné odškodnenie pomerne jednoduché. Stačí telefonicky, internetom či osobne ohlásiť škodu vo vašej poisťovni a čakať na opravu a preplatenie vzniknutej škody. Pri havarijnom poistení má poistený klient nárok aj na pomoc asistenčnej služby, ktorá zabezpečí opravu poškodeného vozidla na mieste alebo odtiahnutie automobilu do zmluvného servisu. Podstatne komplikovanejšia situácia nastáva v prípade, ak poškodený vodič nemá uzatvorenú havarijnú poistku na vozidlo. Vtedy existuje len jediná možnosť, a to uplatniť si preplatenie vzniknutej škody od správcu komunikácie. Škoda sa môže uplatniť buď mimosúdne – ak je správca poistený, alebo vymáhať si škodu v občianskoprávnom konaní. Len pre informáciu, diaľnice a rýchlostné cesty spravuje Národná Diaľničná Spoločnosť, cesty 1. triedy Slovenská správa ciest, cesty II. a III. triedy príslušný vyšší územný celok (VÚC) a mestské komunikácie zase konkrétne mesto.

Ako jazdiť po ceste, kde sa výtlky nachádzajú?

Tak ako pri iných situáciach platí pravidlo zvýšenej opatrnosti. Samozrejme, nastane situácia, kedy sa výtlku nedá vyhnúť. Ak je teda prejazd výtlkom neodvratný, je potrebné pred ním čo najviac vozidlo spomaliť. Následný prejazd by už mal byť bez brzdenia. To znamená, nohu dole z brzdového pedálu, pevne chytiť volant, ak sa dá (stíhate) stlačiť spojkový pedál a čakať na náraz. Treba mať totiž na pamäti, že pri jazde dopredu a následnom brzdení sa zvyšuje tiaž na prednú časť vozidla, a samozrejme na prednú nápravu. Nárast tiaže – tlaku na prednú nápravu závisí od intenzity spomaľovania – brzdenia vozidla. Ak teda nebrzdíme, tlak na prednú nápravu sa nezvyšuje a je vyššia šanca, že koleso resp. náprava zostanú bez poškodenia. Tiež treba mať na pamäti, že odvaľujúce koleso je menej náchylné na poškodenie, ako koleso zablokované pri brzdení.

Zopár spôsobov ako sa opravujú poškodené vozovky v súčasnosti

Teplé obalové zmesi

Využívané v teplejšom období roka. Jedná sa o najbežnejšiu zmes asfaltového betónu. Asfalt je pri výrobe potrebné nahriať na 160 °C, a následne je pri 140 °C premiešavaný – stláčaný spolu s plnivom štrkovej drte a štrku. Pri nanášaní na vozovku sa prebieha tento proces za tepla, preto pre prepravu je použitý oceľo-plechový termokontajner, ktorý nedovolí asfaltovej zmesi vychladnúť.

Studené obalové zmesi

Využívané prevažne v chladnom – zimnom období, výroba je nákladnejšia. Chladná zmes sa používa predovšetkým na spevnenie menších plôch, väčšinou len ako dočasné spevnenie. Preto býva používaná v zime na spevnenie dier v asfaltovej vozovke vznikajúcich dôsledkom pôsobenia mrazu. Využitá je tak predovšetkým možnosť lacnejšieho transportu na dlhšie vzdialenosti, a teda možnosť využitia na viacerých miestach v menšom množstve. Výroba prebieha emulgovaním asfaltu vo vode a následným miešaním s kamenivom.

Trysková technológia Turbo

Technológia opráv asfalto-betonových komunikácií tryskovou metódou spočíva vo vypĺňaní porúch obrusných vrstiev zmesou ušľachtilého kameniva a asfaltovej emulzie pomocou špeciálneho zariadenia pod tlakom stlačeného vzduchu. Technológia je vhodná pre opravy drobnejších výtlkov, otvorených povrchov menších rozmerov a uvoľnených – drobiacich sa povrchových vrstiev vozoviek. Táto činnosť je väčšinou zabezpečovaná za pomoci techniky Turbo 7000 alebo modernejšie VSV 1000.

Vysprávková súprava vozoviek VSV 1000

Vysprávková súprava vozoviek (ďalej len VSV) je určená na opravy dier a výtlkov vozoviek, miestnych komunikácií, cyklotrás, chodníkov a peších zón zmesou kameniva a asfaltovej emulzie tryskovou metódou. Výsledkom opravy je obnovenie alebo dočasné zlepšenie spôsobilosti komunikácie. Výhodou nadstavby VSV vzhľadom k jej rozmerom a celkovej hmotnosti je možnosť vykonávania opráv komunikácií v centrách miest za bežnej prevádzky, pretože opravená miesta sú ihneď pojazdné. Metóda používaná na opravu menších výtlkov a poškodení je ekonomicky výhodná, pretože na opravu nie je nutná žiadna ďalšia technika. Výtlky totiž nemusíme pred opravou upravovať frézovaním alebo vyrezávať a po vyplnení vytĺku nie je potrebné opravené miesto zhutniť, pretože ku zhutneniu dochádza pomocou kinetickej energie tryskaného materiálu. VSV je osadená na podvozku Magma Alficar (objem: 1 náplň = 180 l emulzia + cca 1,5 t kameniva frakcie 2/5, pri prepočte na 5 cm povrch sa s touto nápňou dokáže vyspraviť 12 m² vozovky).

Malé odľahčenie na záver

Pýta sa Angličan Slováka.
– Po ktorej strane tu jazdíte? Vľavo, či vpravo?
– Pomedzi jamy kamarát…