Pri uvedení nového vozidla alebo generácie na trh sa stáva čoraz samozrejmejšie, že absolvované nárazové testy získajú ako inak, plné hodnotenie. Každá automobilka sa rada pochváli, že aj ich novinka spĺňa z roka na rok náročnejší bezpečnostný štandard a ešte väčšmi vyzdvihuje, ak pridá bezpečnostný prvok, ktorý sa predtým v modelovej rade nevyskytoval (napríklad predkolízny systém fungujúci pri mestských rýchlostiach na základe radarového signálu).
Ale poďme pekne poporiadku. Čo sú to vlastne nárazové testy a na čo slúžia? Sú to skúšky navrhnuté špecialistami predovšetkým tak, aby verne simulovali určité typy reálnych nárazov, ku ktorým, chtiac-nechtiac denne dochádza. Pozostávajú z troch hlavných častí:
- príprava na skúšku (t.j. príprava áut, figurín, kamier, meracích zariadení, následné výpočty, merania a príprava ostatného príslušenstva),
- samotný crash test,
- analýza nameraných a zaznamenaných informácii a ich následné vyhodnotenie.
Euro NCAP
Aby sa pokryli všetky predpísané nárazy, test nepozostáva len z jednej demolície, ale ľudovo povedané komisári „nabúrajú“ hneď niekoľko automobilov. V Európe sa najsledovanejšie crash testami zaoberá konzorcium Euro NCAP. Nová metodika priniesla rozdelenie testovaní na 4 základné časti. Prvá sa venuje ochrane dospelých cestujúcich a pozostáva z:
- Čelného nárazu v rýchlosti 64 km/h do deformovateľnej bariéry so 40% prekrytím auta a prekážky, (t.j. 60% čelného povrchu auta nepríde do prvotného kontaktu s bariérou) kde sa prísne kontroluje bezpečnosť dospelých osôb v oblasti hlavy, krku, hrudníka (ohrozenie vsunutia volantu do kabíny a zaťaženie pri spomalení bezpečnostným pásom), stehien s kolenami (kontakt so spodnou časťou palubnej dosky), holení a u vodiča aj chodidiel (ohrozenie pri posunutí pedálovej skupiny). Taktiež sa posudzuje aj bezpečnosť samotných sedadiel a stabilita bezpečnostnej klietky karosérie. Výrobcovia môžu dokumentovať podobnú ochranu aj pre cestujúcich iného vzrastu, ako figuríny resp. v inej polohe sedadla. Táto časť je ohodnotená maximálne 16 bodmi.
- Bočný náraz deformovateľnej bariéry v rýchlosti 50 km/h do stojaceho auta, kde sa opäť sleduje bezpečnosť dospelého človeka, konkrétne jeho panvy, hrudníka a hlavy pri kontakte s bokom automobilu, prípadne účinnosť bočných a hlavových airbag-ov. Tu môže získať vozidlo maximálne 8 bodov.
- Bočný náraz auta do pevného stĺpu v rýchlosti 29 km/h nie je povinný, ale automobilky ho už pravidelne absolvujú, podmienkou je iba prítomnosť hlavových vzduchových vankúšov. Posudzujú sa pritom rovnaké časti tela dospelej osoby ako pri predošlom náraze. Rovnako – za maximálne 8 bodov.
- Ochrana krčnej chrbtice počas nárazu zozadu – je zároveň posledným testom pre dospelých cestujúcich. Sleduje sa tvarovanie sedadla a uhol zaklonenia hlavy pričom zaujímavé je, že mnohé sedadlá ešte aj dnes vykazujú slabé výsledky. Maximálne je tu možné získať 4 body.
Druhá kategória testov sa zameriava na bezpečnosť cestujúcich detí, vyznačenia pre inštaláciu a úchyty sedačiek a ďalšie bezpečnostné systémy.
- Sledujú sa dve figuríny simulujúce deti vo veku 18 a 36 mesiacov, umiestené v autosedačkách na zadných sedadlách. Zaznamenávajú sa všetky doteraz spomínané kolízie, okrem simulácie nárazu zozadu. Po úspešnom absolvovaní môžu obe figuríny dostať nezávisle od seba maximálne po 12 bodov.
- Nasleduje hodnotenie označenia upínacích miest pre autosedačky za maximum 4 body a samotné možnosti upevnia autosedačiek za 2 body.
- Záver druhej kategórie tvorí hodnotenie dostatočného označenia deaktivovaného stavu spolujazdcovho airbag-u na palubnej doske, ďalej označenie možnosti deaktivácie spolujazdcovho airbag-u a následnej možnosti umiestnenia autosedačky v protismere, prítomnosť trojbodových bezpečnostných pásov a upozornenie na ich nezapnutie a iné. Celkovo za 13 bodov.
Tretia kategória sleduje ochranu najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky – chodcov. Pozostáva z:
- Nárazu simulujúceho dopad hlavy dieťaťa (2,5 kg) a hlavy dospelého človeka (4,8 kg) na kapotu auta, dovedna za 24 bodov (pozn.: bežný výsledok 16-18 bodov, čo znamená, že ani autá s plným celkovým hodnotením bežne nedosahujú maximálnu úroveň bodovania).
- Nárazu panvy o hrany kapoty s maximálnym hodnotením za 6 bodov (často najnepriateľskejšie miesto zranení chodcov s výsledkami okolo dvoch bodov).
- Nárazu nôh o strednú a spodnú časť nárazníka, kde autá zvyčajne dosahujú plného 6 bodového hodnotenia.
Posledná, najnovšia, štvrtá kategória hodnotí asistenčné systémy.
- Za pripomienkovače nezapnutých bezpečnostných pásov a prítomnosť dnes už sériového stabilizačného systému možno získať rovnako – po 3 body, jeden bod vozidlo získa za obmedzovač rýchlosti, ak je ním vybavené.
Celkový výsledok, ako už mnohí z nás vedia, vyjadruje počet hviezdičiek, pričom 5 hviezd znamená najlepšiu bezpečnosť, ktorá postupne s ubúdajúcimi hviezdičkami slabne. Kritériá sa od počiatkov crash testov pomaly sprísňujú, čo znamená, že auto, ktoré pri uvedení na trh získalo plný počet hviezdičiek, by pri dnešných kritériách dosahovalo bezpečnosti napríklad na úrovni troch hviezd (viď. najnovšie trojhviezdičkové výsledky trojičiek Peugeot 107 / Citroen C1 / Toyota Aygo, pričom v dobe príchodu na trh disponovali maximálnym hodnotením).
Kritéria hodnotenia
Aké kritériá napokon musia dnešné vozidlá spĺňať, aby sa mohli pýšiť najlepším „hviezdnym“ hodnotením? Udeľovanie záverečného výsledku vyplýva z bodového hodnotenia každej zo štyroch spomínaných skupín vyjadreného v percentách.
Najnovší protokol NCAP počíta pre 5 hviezdičkové hodnotenie s minimálnym ziskom:
- 80% celkového priemeru,
- 80% ochrana dospelých cestujúcich,
- 75% ochrana detí,
- 60% ochrana chodcov,
- 60% za asistenčné systémy.
4 hviezdičkové hodnotenie si vozidlo zaslúži splnením:
- 70% celkového priemeru,
- 70% ochrana dospelých cestujúcich,
- 60% ochrana detí,
- 50% ochrana chodcov,
- 40% za asistenčné systémy.
3 hviezdičky vybojuje s hodnotením:
- 60% celkového priemeru,
- 40% ochrana dospelých cestujúcich,
- 30% ochrana detí,
- 25% ochrana chodcov,
- 25% za asistenčné systémy.
Nakoniec sa dostávam podľa mňa k najdôležitejšiemu bodu tohto článku, ktorý bol zároveň prvým podnetom pre túto tému. Veľmi výstižne ho popisuje už samotný nadpis. Človek rozhodnutý kúpiť si nové auto aj z dôvodu použitia najnovších bezpečnostných postupov, systémov, a teda najvyššej možnej bezpečnosti, si musí uvedomiť, že si stále kupuje iba plechovo-plastovú „krabicu“, ktorá je schopná sa pohybovať skutočne nebezpečnými rýchlosťami. Navyše o celkový prenos síl na vozovku sa starajú iba štyri styčné plochy pneumatík veľkosti mužskej dlane. Že aj najnovší model s najlepšími hodnoteniami má svoje hranice a bol konštruovaný na vopred známe nárazy, s ktorými inžinieri pri vývoji počítali, no čo sa stane ak pravidlá nárazov pozmeníme? Práve toto uskutočnila Americká organizácia cestnej bezpečnosti s názvom INSURANCE INSTITUTE FOR HIGHWAY SAFETY už v roku 2008 pod názvom Small overlap test. Tá je mimochodom známa prísnejšími podmienkami v porovnaní s tými európskymi, okrem iných aj testom prevrátenia vozidiel kategórie SUV (vyjadrovaných v % možného prevrátenia), ktoré sú za veľkou mlákou tak úspešné.
Small overlap test
Alebo inak: čelný náraz do pevnej bariéry s malým prekrytím. Ide o čelný náraz v rýchlosti 64 km/h do nedeformovateľnej (pevnej) bariéry s prekrytím len 20% (auto sa stretne a primárne narazí do bariéry len s 20% plochy pri čelnom pohľade, zvyšných 80% pri prvotnom náraze nepríde do styku s prekážkou). Tento test simuluje náraz po prvotnej snahe o vyhnutie sa pevnej prekážke, napríklad stromu. Stupnica hodnotenia je tvorená štyrmi slovnými hodnoteniami: dobré, uspokojivé, medzné a slabé. Iste si hovoríte, veď je to podobné ako u nás v Európe (40% prekrytie a deformovateľná bariéra). Výsledky však všetkých zarazili, keďže na tú dobu aj tie najbezpečnejšie autá neboli na tento náraz konštruované a vykazovali smrteľné zranenia vodiča aj pri „mestskej“ rýchlosti. Doba pokročila a niektorí výrobcovia v tomto smere tiež. Je totiž jasne vidieť rozdiel medzi modelom pripraveným na tento typ nárazu a medzi modelom, s ktorým si vývojári nedali toľko roboty. Prím v tejto oblasti bezpečnosti hrá automobilka Volvo, ktorá svoje nové modely (2012) S60 a XC60 pripravila vzorne, a tak sa nemožno čudovať, že autá vyviazli s najlepšími možnými hodnoteniami. Prekvapila aj mini Toyota iQ, ktorá obstála tiež na výbornú. Najviac ma ale osobne prekvapil najnovší model BMW 3 F30, ktorý komisári hodnotili ako medzný. Rovnako dva modely Lexus (čoby luxusnejšia odnož značky Toyota) nedosiahli veľmi uspokojivé hodnotenia. Skúšaných modelov je viacero, všetky sú voľne zhliadnuteľné na internete.
Jeden komentár
luko
Veľmi pekný článok, chválim. Už len vysvetliť ľuďom, že náraz dvoch protiidúcich vozidiel v 50 km.h-1 rýchlosti nie je to isté, ako náraz jedného vozidla v 100 km.h-1.