Test Škoda Octavia combi 1,9 TDi (77 kW)

Druhá generácia Octavie patrí medzi veľmi obľúbené vozidlá bez ohľadu na prevedenie karosérie. Obidve verzie (liftback aj combi) disponujú obrovským kufrom s dobrou prístupnosťou, čo je na našom trhu veľmi dôležitý parameter. Pri výbere jazdenky hrajú prím verzie s dieselovým motorom pod kapotou. My sme si do testu vybrali síce najslabší, ale o to slávnejší motor, ktorý sa dĺžkou výroby, množstvom modernizácii a rôznych výkonových variant zaraďuje medzi legendy. Mnohí motoristi naň dodnes nedajú dopustiť a oceňujú najmä jeho hospodárnosť, nízke servisné náklady, na bežné jazdenie dostatočnú dynamiku a dobrú spoľahlivosť. Pri týchto pozitívách sú negatíva v podobe vyššej hlučnosti či horšej kultivovanosti len zanedbateľnou drobnosťou. Overiť alebo skôr potvrdiť popísané informácie sme sa rozhodli na vozidle, ktoré malo v čase testovania najazdených viac ako 350 000 kilometrov. Za požičanie vozidla ďakujeme AAA Auto Trenčín.

Interiér a exteriér

Popisovať detailne dizajn vozidla, ktoré jazdí na našich cestách v desaťtisícoch nemá zmysel. Faktom je, že pred-faceliftovaná Octavia II má dodnes svoje čaro, niektorí motoristi si dokonca myslia, že je dizajnovo vyváženejšia ako je faceliftová sestra. Nech je ako je, Ochcáfka sa dizajnovo vydarila a svojim pomerne konzervatívnym vzhľadom ani zďaleka nepatrí do starého železa.

Interiér je stará známa chladne racionálna klasika. Aj škodoviek neznalý vodič sa vie po chvíľke rozhliadania orientovať a bez problémov ovládať všetky prvky výbavy vozidla. Vysokú kvalitu interiérových materiálov a ich dielenské spracovanie potvrdili roky a kilometre prevádzky. Okrem ošúchanej vnútornej kľučky na vodičovej strane a poškriabaných kufrových plastov, boli všetky ostatné plastové diely vo veľmi dobrom stave a ani prejazd nerovností nespôsoboval vyššiu frekvenciu nepríjemných pazvukov ako by bolo príjemné. To isté sa dá povedať o ostatných spínačoch a tlačidlách. Z praktického hľadiska musím spomenúť veľmi prehľadný a plnohodnotný prístrojový panel. Plnohodnotný spomínam zámerne. Obsahuje totiž okrem informačného displeja, rýchlomera, otáčkomera, palivomera aj teplomer chladiacej kvapaliny. Práve ten sa stal v poslednom období obeťou šetriacich programov automobiliek a často absentuje.

Sedadlá nevykazovali žiadne výraznejšie známky opotrebenia a poskytovali aj po značnej porcii kilometrov dostatok komfortu aj pri dlhšom jazdení. Dobrému pocitu za volantom pomáhajú aj dostatočne široké rozsahy nastavenia sedadla aj volantu. Z pohľadu priestoru na sedenie si nevedie Octavia zle, aj keď medzi rekordmanov triedy rozhodne nepatrí. Dostatok pohodlia aj na dlhšie vzdialenosti si užijú štyri urastenejšie osoby (185-190 cm). Piati dospelí cestujúci sa ako tak pohodlne odvezú len na kratšie vzdialenosti. Na sedadlách treba okrem dobrého tvarovania a čalúnenia pochváliť aj rozmerové dimenzovanie sedákov, ktoré vyhovie naozaj rôzne tvarovaným postavám.

Objem kufra Octavie patrí medzi hlavné argumenty pri kúpe, keďže porovnateľná konkurencia v tomto smere ťahá za kratší koniec. Základný objem predstavuje úctyhodných 580 litrov a komu by táto jaskyňa nestačila, po zložení sedadiel objem narastie na viac ako dostatočných 1620 litrov. Kufor má pravidelný tvar s ľahkým vybraním za podbehmi kolies. V reči čísiel má kufor v základnom prevedení dĺžku 1064 mm, šírku v oblasti podbehov 1010 mm a 1187 mm vo vybraní za nimi. Menším negatívom kufra je fakt, že po sklopení zadných sedadiel nevznikne úplne rovná plocha. Taktiež dno kufra je približne 150 mm pod nakladacou hranou. Rovina s nakladacou hranou sa dá dosiahnuť s príplatkovou medzipodlahou, tá však nebola súčasťou testovanej Octavie.

Audiosystém s monochromatickým displejom uprostred má veľmi prehľadne rozmiestnené tlačidlá a ovládanie funkcií je naozaj intuitívne aj pre technického analfabeta. Menej už nadchol tuner rádia, keďže naladená stanica akosi pričasto chrapčala. V miestach kde iné rádia veselo hrali, tuner v Octavii iba protivne chrčal. Zrejme to bola len chyba konkrétneho vozidla, keďže obdobné Octavie s rovnakým audio systémom si v tomto smere viedli podstatne lepšie. Ak hral tuner čisto, znel z reproduktorov pomerne dynamický a na bežné počúvanie kvalitný zvuk, ktorý sa výraznejšie neskresľoval ani pri vyšších hlasitostiach.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Pod kapotou testovanej Octavie pracovala vyššie spomínaná dieselová legenda posledných dvoch desaťročí, vlastným menom 1,9 TDI PD s maximálnym výkonom 77 kW a krútiacim momentom 250 Nm. Napriek dnes už len priemerným výkonovým parametrom poskytuje motor 1,4 tony vážiacej Octavii obstojnú dynamiku, a to aj v obsadenom/naloženom stave. Dostatok sily na bežné jazdenie prezentuje motor už od 1500 ot/min, pričom výraznejší nárast dynamiky prichádza tesne pod hranicou 2000 otáčok. Rozsah využiteľných otáčok tak nie je príliš veľký, keďže s blížiacou sa 4000 tisícovou hranicou začína chuť motora zrýchľovať citeľne klesať. Z pohľadu bežného jazdenia som pociťoval hranice dynamiky len pri akcelerácii vo vyšších diaľničných rýchlostiach, či kopcovitom teréne.

Nič nové nenapíšem, keď skonštatujem, že nízka hlučnosť nie je práve silnou stránkou tohto motora. Jedná sa najmä o výrazný klepot ozývajúci sa za studených štartov a extra príjemné nie je ani dunenie pri zrýchľovaní z nižších otáčok. Na slabšej úrovni je aj kultivovanosť, a tak je motor prítomný nielen po zvukovej, ale aj pocitovej stránke. Aj keď sa takýto „nevychovaný“ prejav už dávnejšie v dieselovom svete nenosí, motor to vynahrádza jedným nezanedbateľným plusom, obzvlášť v dnešnej dobe neustále sa meniacich/zvyšujúcich cien palív. Samozrejme mám na mysli spotrebu. Tá je vzhľadom na veľkosť a úžitkové vlastnosti vozidla naozaj dobrá. Bez prehnanej snahy jazdiť úsporne sa za celý test ustálila na hodnote 4,5 litra podľa palubného PC (pri prepočítaní na skutočne natankované a prejazdené km vyšla 4,77 litra). V prípade snahy klesala na 3,7-3,8 litra a naopak svižná jazda zdvihla priemernú spotrebu len tesne nad 5 litrov.

S motorom spolupracovala päťstupňová mechanická prevodovka s vhodne odstupňovanými prevodmi. Pre diaľničnú jazdu by sa síce pýtal šiesty prevodový stupeň, ale pomerne dlhá päťka do značnej miery jeho neprítomnosť zastúpila. S menšou pripomienkou potešilo aj samotné radenie prevodových stupňov, ktoré išlo zľahka, malo krátke dráhy radenia a ani vôle v koncových polohách nevybočovali z normy. Pripomienka smeruje len k občasnému ťažšiemu zaradeniu štvrtého a piateho prevodového stupňa, ktorému som však zakrátko prišiel na chuť a nerobilo to výraznejšie problémy.

Podvozok a riadenie

Podvozok Octavie odvádza dobrú prácu a predstavuje veľmi dobrý kompromis medzi komfortom a schopnosťou zvládať svižnú jazdu. Tuhšie naladený podvozok spôsobuje, že sa vozidlo v zákrutách príliš nenakláňa, pohotovo reaguje na prudšie zmeny jazdného smeru a dostatok jazdnej istoty poskytuje aj vo veľmi vysokých rýchlostiach na diaľnici. Výhodou podvozku je, že tuhšie naladenie sa príliš neprejavuje pri prejazde nerovností a citeľné rázy do karosérie spôsobujú až väčšie výtlky alebo výraznejšie priečne nerovnosti. Mierne námietky môžu smerovať len na odpruženie zadnej časti, ktoré bolo v nenaloženom stave na nerovnostiach niekedy trocha uskákané. Predsa len, konštrukcia podvozku a teda vozidla musí zabezpečiť, že aj pri plne naloženom vozidle (580 litrov alebo 660 kg) musí byť ovládanie, komfort a jazdné vlastnosti na primeranej úrovni. Ak je teda kufor prázdny a vzadu sedí/sedia ľahší cestujúci, môžu namietať zvýšené natriasanie pri prejazde väčších nerovností.

Veľmi zaujímavé bolo zistenie, v akom stave je podvozok po toľkej porcii kilometrov. Pri detailnom preskúmaní na zdviháku sme s mechanikom skonštatovali, že podvozok je vo veľmi zachovalom technickom stave. Niektoré komponenty už zrejme prešli výmenou, ale aj tak je odolnosť podvozku veľmi dobrá, obzvlášť ak zoberieme do úvahy naše cesty, neraz pripomínajúce poľnú cestu. V trocha slabšom, nie však vo vyslovene zlom stave bol len zadný silentblok uchytenia predného spodného ramena, a to na oboch stranách. V gume sa už objavovali menšie praskliny a uloženie malo trocha väčšie vôle. Pri pohľade zospodu pozornému oku neušiel ani drobný únik vody z chladiča a taktiež drobný priesak oleja okolo vypúšťacej skrutky olejovej náplne.

Podvozku dobre sekundovalo aj riadenie. Vzhľadom na zameranie vozidla je presnosť  a citlivosť okolo stredovej polohy postačujúca, podobne ako spätná väzba o dianí kolies na vozovke. Pri svižnejšom jazdení mi len trošku prekážala menšia strmosť, a tak bolo niekedy potreba viac potočiť volantom.

Brzdy a zopár čísiel

Brzdy Octavie si aj po toľkým kilometroch viedli obstojne. Potešil nielen primeraný brzdný účinok, ale aj rýchly nástup a dobrá dávkovateľnosť. Samotný nábeh plného brzdného účinku je veľmi slušných 0,18 s. Vozidlo bolo obuté na letných pneumatikách a brzdné spomalenie sme testovali pri teplote +38 °C. Z rýchlosti 50 km/h dosiahla Octavia brzdné spomalenie 8,98  m.s^-2, čo predstavuje brzdnú dráhu 10,74 metra. Z rýchlosti 90 km/h dosiahla brzdné spomalenie o niečo málo lepšie 9,36  m.s^-2, čo pri rýchlosti 50 km/h predstavuje brzdnú dráhu kratšiu o 0,44 metra.

Meranie 1

Meranie 2

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Testovaná Octavia 1,9 TDi mi pripomína reklamný slogan na jeden v našich končinách obľúbený kofeínový nápoj. Proste NIE JE ČO RIEŠIŤ. Obzvlášť to platí, ak natrafíte na málo jazdený exemplár. Testované vozidlo sme podrobili o niečo podrobnejšej kontrole a skúšaniu ako obvykle a našli sme nasledovné nedostatky. Karoséria resp. lak vozidla mal nejaký ten šrám, ručná brzda vyžadovala značnú silu na zackvanutie, okná pri svojej činnosti pískali ako hladné kanáriky, občas išlo ťažšie radenie 4. a 5. stupňa a dvojhmotový zotrvačník sa svojim trhavým záberom pri rozbehu a zvýšenými vibráciami hlásil v blízkom čase o výmenu. Zopár nedostatkov teda Octavia mala, ale je to veľa na viac ako 350 000 km? Ani nie. Vozidlo totiž počas celého testu fungovalo bez zaváhania a spoľahlivo. To isté možno napísať o legendárnom motore 1,9 TDi, ktorý vo svojej poslednej evolúcii chrochtá aj po 350 000 kilometroch bez problémov, pričom najazdené kilometre mu nezobrali nič z jeho povestnej úspornosti. Octavia druhej generácie s hlučnejším ale úsporným motorom 1,9 TDi pod kapotou je robustne konštruované vozidlo, ktoré pri pravidelnom servisovaní dokáže svojmu majiteľovi verne slúžiť státisíce kilometrov. Ostáva si len želať, aby aj ďalšie generácie Octavie boli v tomto ohľade minimálne rovnaké, ak nie ešte lepšie.

Cena vozidla v čase testovania: 7500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory