Test Volkswagen Crafter 2.5 TDI CR (120 kW)

Nielen osobnými autami je človek živý. Niektorí jazdia aj na väčších vozidlách. Ak sa bavíme o autách na ktoré stačí vodičský preukaz skupiny B, tak sú to väčšinou dodávky. Testovaný Crafter sem tiež spadá, ale nie je to až tak klasická dodávka. Je to šasi s poloplachtovou nadstavbou.

Interiér a exteriér

Exteriér tohto Craftera sa dá rozdeliť na dve časti. Prvou je kabína a druhou je užitková nadstavba. Začnem od konca. Od konca auta. Nadstavba je posadená na šasi, priskrutkovaná, aby pevne držala a hlavným prvkom použitým na konštrukciu je hliník. Je to z dôvodu úsporu hmotnosti. Pri takýchto autách každé kilo ušetrenej hmotnosti znamená kilo plus na nosnosti. Nakladať a vykladať sa dá dvoma cestami. Jednou sú dvojkrídle hliníkové dvere, ktoré sú mnohokrát praktickejšie ako plachta. Plachtu treba vždy fixovať lanom. Tu stačí otvoriť pomocou štyroch, povedzme že kľučiek. Pri šiestich až siedmych skládkach je to neoceniteľné. Každý kto zažil ,,odpachtovávanie“ a ,,zaplachtovávanie“ mi dá určite zapravdu. Aká je tá druhá cesta nakladania a vykadania? Zhrňovacia plachta. Na každej strane je šesť napínakov, ktoré sa dajú ľahko odistiť, na konci pravej aj ľavej plachty sa nachádza napínací mechanizmus s rýchlym uvoľnením. Výsthu plachty tvoria vyberateľné dosky. V praxi to znamená 3 minúty na ovorenie a 6 na zatvorenie. Vnútri nadstavby sa dá umiestniť až sedem EURO paliet. V prípade potreby sa dajú posunúť po drevenej podlahe. Medzi zadním klesom a nárazníkom nájdeme zamykateľnú skrinku na náradie alebo ďalšie veci. Je dobre zaizolovaná, takže sa dovnútra nedostane voda. To však neznamná, že tam je automaticky poriadok.

Kabína už takým pracovným miestom ako nadstavba nie je. Faktom je, že medzi dodávkami by určite zovňajškom súťaž krásy nevyhrala. Na výšku stavané reflektory opticky zvyšujú už aj bez toho vysokú karosériu. Mriežka chladiča, veľká ako bežná telka v domácnosti, tiež nepôsobí veľmi prívetivo. Testovaný exemplár je naviac ťažko prehliadnuť aj kvôli farbe. Vo Volkswagene ju nazývajú ,,Limette gelb“. Rozhodnutie, či to je žltá alebo zelená nechám na vás. Podľa mňa je to zelená a je výrazným príspevkom k bezpečnosti (auto je viditeľnejšie). Aerodynamike a zníženiu spotreby napomáha aj spojler na streche a uši po bokoch karosérie vyvedené v rovnakej farbe ako kabína. Vstup do auta uľahčujú dvere s uhlom otvorenia skoro 90 stupňov. Subjektívne sa v Crafteri sedí vyššie ako v ostatných dodávkach (Citroen Jumper, Iveco Daily, Ford Transit). Polohu za volantom možno doladiť nastaviteľným volantom a nastavením sedadla. To okrem klasickej vzdialenosti a sklonu operadla ponúka nastavenie sklonu a výšky sedáka a bedrovej opierky. Tento Crafter disponuje aj odpružením sedačky. Tá sa dá nastaviť otočným kolieskom, kde si šofér nastaví svoju hmotnosť a tým reguluje tuhosť pruženia. Ja som si nastavoval moju hmotnosť plus 4-5 kíl. Ak je to nutné, dá sa pružiaci mechanizmus, ktorý pracuje na mechanickom princípe, páčkou zablokovať.

Z bezpečnostného hľadiska sa ako dobré riešenie javí umiestnenie spínacej skrinky na palubnú dosku a nie na stĺpik riadenia. Prehľadnú stredovú konzolu rozdelím panelákovým systémom. V suteréne sa vysúva popolník s držiakom na nápoje a zapaľovačom. Prízemie obsahuje nelogický detail v podobe tlačidiel ovládania niektorých funkcii auta. Zamykanie auta je rovnako veľké a rovnako tvarované ako vypnutie ASR. Neraz sa mi preto stalo, že miesto zamknutia som si vypol systém protišmykovej regulácie. Prvé poschodie okupuje klimatizácia. Climatic – poloautomatická klimatizácia pre vozidlo úplne stačí a po pár dňoch som ju ovládal úplne bez problémov. Tlačidlo zapínania kompresora klimatizácie ovláda aj funkciu REST. K čomu slúži? Rest aktivuje ventilátor pri vypnutom motore. Ten vháňa do kabíny zvyškové teplo od motora v zime, alebo zvyškový chlad z klimatizačného zariadenia v lete. V praxi využiteľné pri čakaní na vykládku za extrémov počasia. Druhé poschodie by mohlo obsahovať 2-DIN rádio, alebo navigáciu. V tomto prípade však iba ,,obyčajné“ rádio s MP3 a USB. Kvalita audia je na túto kategóriu značne nadpriemerná. Reproduktory odvádzali svoju prácu na slušnej úrovni. Samozrejme audiofili a znalci hudby by mali veľa pripomienok, ale koľko z nich jazdí bežne na takejto dodávke a aj potrebuje ozvučenie porovnateľné s koncertnou sálou? V panelákovom systéme sa dostávame na strechu. Našťastie to nie je mrakodrap. Strecha je kabrioletová. Naozaj. Vrch sa dá vyklopiť a ukrýva odkladaciu schránku na dokumenty, ktorá disponuje protišmykovou úpravou.

Keď už som nakusol odkladacie priestory, tak o tie núdza naozaj nie je. Pred prístrojovým panelom je plytká priehradka s držiakom na nápoje. Až na ten držiak nápojov nemá príliš veľké využitie. Spomínaný vrch stredového panelu je na tom s využiteľnosťou lepšie. Taký istý plytký otvorený priestor je aj pred spolujazdcom. Tu však nezavadzajú kontrolné panely, tak do nej možno vopchať dokumenty alebo desiatu. Zamykacia schránka je na klasickom mieste. Dva obrovské kufre sú pod sedadlom spolujazdca. Spolu majú skoro taký objem, ako batožinový priestor Smartu. Klasikou sú držiaky na fľašu vo dverách spoločne s plytkou vaničkou na čokoľvek, ideálne nejaké náradie. Pod týmito dvoma konštruktéri vymysleli zatváraciu výklopnú časť dverí, kam sa dá umiestniť čokoľvek, na čo človek chce zabudnúť. To však nie je všetko. Pri osvetlení interiéru sa vyklápa držiak na okuliare. Tu by som sa pozastavil nad tvarom okuliarov. Aké vlastne majú byť? Podľa čoho robia tieto držiaky. Vojdú tam klasické ploché okuliare, ale športové už majú problém. Niežeby nevošli. Silou by to šlo, ale čo s nimi potom? Aby som vymenoval všetky miesta na odloženie a stratenie rôznych vecí, tak nesmiem zabudnúť na odkladacie police nad čelným sklom. Toľko miest na odloženie predmetov má veľa výhod, ale aj jednu nevýhodu. Kým som našiel mobil, tak to chvíľu trvalo. Nakoniec bol aj tak vo vrecku nohavíc.

Interiér som už preskúmal skoro celý, viem kam vopchať kľúč, tak ním otočím. Zapne sa osvetlenie prístrojov. Podľa tradície VW modré. Vľavo otáčkomer, vpravo rýchlomer. Ale palivomer ako digitálna stupnica? Tu nemeckí majstri podľa mňa spravili chybu. Ak si majiteľ neobjedná palubný počítač, tak má problém, lebo zo stupnice nie je presne jasné koľko paliva vlastne v nádrži je. Za lepšie riešenie považujem klasický ručičkový ukazovateľ. Počkať, počkať, kde je pravá páčka? Takisto ako v Mercedese nie je napravo na stĺpiku riadenia žiadna páčka. Tu sú však naľavo dve. Vrchná patrí intuitívnemu tempomatu. Hore a dole nastavenie rýchlosti alebo zrýchľovanie/spomaľovanie, k sebe znovuvyvolanie poslednej rýchlosti, od seba vypnutie. Je tu naviac obmedzovač rýchlosti. Ten sa zapína stlačením tlačidla na konci páčky. Jednoduchšie sa to asi ani spraviť nedá. Čo ale s tou druhou, spodnou, páčkou? Ako skoro všade, slúži na ovládanie smeroviek a prepínanie diaľkových svetiel. Bonusovo sa ňou ovládajú aj stierače. Najskôr riadny nezvyk, ale dá sa to prežiť.

Čo je vlastne Crafter? Je to Sprinter s iným predkom, iným motorom a inou prevodovkou. Nič viac, nič menej. Pri dôkladnej obhliadke auta dokonca vidno znaky Mercedes na niektorých dieloch.

Motor a prevodové ústrojenstvo

V barovej VWfilskej konverzácii by bol testovaný Crafter hviezdou. Má totiž červené T-éčko, červené D-éčko a dokonca aj červené Í-čko. Čiže sa zaraďuje do skupiny VW TDI finest. Základné fakty o motore sú veľmi pôsobivé. 2,5 liter, Common-Rail, 5 valcov, 120 kW (163 k) a 350 Nm. Ako sa ale prejavuje motor pri jazde? 5 valcov znamená netypický zvuk. Pri otáčkach do 3500 je dokonca celkom tichý. Záťah motora dokáže auto riadne nakopnúť. Škoda, že doslovne. Do 1800 otáčok sa nedeje skoro nič a potom zopne turbo. Turbodiera pri tomto motore dokáže prekvapiť. Akonáhle motor beží nad tieto otáčky, tak žiaden problém nie je. Prevodovka je v základnej výbave 6-stupňová manuálna, za príplatok s automatizovaným radením a názvom Shiftmatic. Dráhy klasického manuálu sú v rámci triedy presné a krátke. Prevodovka a motor k sebe dobre ladia. Dokážu aj plné auto rozbehnúť celkom svižne a problém nerobí ani diaľničné tempo. Pri ňom však treba rátať so spotrebou okolo 16 litrov. Je to daň za veľkú čelnú plochu. Ak však rýchlosť neprekročí 110-115 km/h, tak údaj klesne na 12-13 litrov nafty na 100 kilometrov. Pri danej veľkosti a užitočnej hodnote celkom dobrý údaj. Povráva sa, že 2.5 TDI CR bude vo faceliftovej generácii nahradený moderným dvojlitrovým bi-turbo štvorvalcom. To by malo za následok lepšie plnenie nových emisných noriem.

Podvozok, brzdy a riadenie

Oproti základnému modelu disponoval testovaný Crafter príplatkovým spevneným podvozkom. Aby som bol úprimný, tak nechcem vedieť akoby sa choval bez neho. Už takto bol miestami až príliš húpavý. Po naložení dvoch tretín z nosnosti vyzeral ako preťažený. Myslím si, že montáž vzduchových vankúšov dozadu je nevyhnutnosťou. Ak nie je priamo z fabriky, tak prídavné. Pre tento kus bolo už pripravené zariadenie firmy Goldschmitt.

Brzdy na takto veľkom aute musia byť dostatočne dimenzované (teda mali by byť). Našťastie môžem povedať, že sú. Prekvapivé bolo pre mňa zistenie o predných platničkách, okrem toho, že nesú znak Mercedesu, pochádzajú od Bremba. Pri viacnásobnom brzdení nevädnú a dá sa na ne spoľahnúť.

Jazda nevyžaduje žiadne špeciálne zručnosti. Treba si najskôr zvyknúť na rozmery auta. 6,6 metra dĺžka, 3,2 metra výška a so zrkadlami šírka skoro 2,5 metra u slabších jedincov môže vyvolať paniku, ale po zasadnutí za volant to až tak zle nevyzerá. Dynamika jazdy dokáže presvedčiť, že novodobý líder kolón tento Crafter nebude. Ťažkopádnejšie ovládanie ide na vrub spomínanému podvozku. Ten športovosti a pevnosti veľmi nepobral. Správanie malej jachty sa však dá predvídať. Po celkovom zžití s autom sa dá občas skúsiť aj mierny drift, keďže je to zadokolka. To však chce veľa, veľa odvahy a ešte viacej miesta.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Crafter je príjemný spoločník na dlhé cesty, aj keď to znie ako klišé. Faktom ostáva, že z pohľadu vnútorného miesta a komfortu patrí medzi najlepšie dodávky na trhu. Nie je preborník v rýchlosti, ale to asi ani nie je jeho poslaním. Poslanie prepraviť troch ľudí a niekoľko paliet čohokoľvek plní výborne. Motor 2.0 Bi-TDI by mal odstrániť vo faceliftových kusoch tubodieru a mäkké pruženie sa dá vyriešiť montážou vzduchových vankúšov na zadnú nápravu. VW naviac poskytuje podobné servisné podmienky ako Mercedesu. 6 rokov alebo 160000 km servis zadarmo je o ďalší dobrý bod pre VW naviac. Zlé body sú však za politiku výbavy, kde je príplatok za klimatizáciu 1350 € bez DPH, platí sa dokonca aj za zatváraciu skrinku na stredovom paneli, za zamykanie odkladacieho priestoru pred spolujazdcom a dokonca aj za modrý pruh na čelnom okne.

Cena vozidla v čase testovania: 28 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory