Zima je na teploty náladová, a tak nielen sneh a ľad, ale aj topiaca sa voda nám môže pripraviť v tomto chladnom ročnom období nepríjemné prekvapenia, môže totiž spôsobiť aquaplaning.
Jedná sa o veľmi nebezpečný jav, pri ktorom pneumatika nestačí odvádzať pomocou drážok v dezéne vodu nachádzajúcu sa na vozovke a pred pneumatikou sa preto tvorí tzv. vodný klin. Ten sa s narastajúcou rýchlosťou jazdy zväčšuje a nadnáša pneumatiku. Ak teda zvýšime rýchlosť vozidla nad určitú hranicu alebo vzrastie výška vodného stĺpca, voda sa dostane medzi pneumatiku a vozovku, a tým vzniká aquaplaning. Kontaktná plocha medzi pneumatikou a vozovkou sa zmenší natoľko, že kolesá nie sú schopné preniesť dostatočné pozdĺžne (brzdné) ani bočné (vodiace) sily, hrozí nebezpečenstvo šmyku.
Pre vznik aquaplaningu sú rozhodujúce štyri faktory:
- rýchlosť vozidla
- hmotnosť vozidla
- výška vrstvy vody
- kvalita, prevedenie a opotrebenie pneumatiky
Aquaplaningu môžeme predísť najmä znížením rýchlosti. V spätnom zrkadle sledujeme zreteľnosť stôp svojho automobilu. Čím je stopa po pneumatikách zreteľnejšia, tým je situácia lepšia. Ak sa však zužuje alebo ak sa stratí úplne, je nutné zvoľniť tempo-uvoľniť nohu z akcelerátora, vyvarovať sa treba brzdeniu.
Dôležitá je tiež voľba pneumatík. Práve opotrebované pneumatiky s dezénom, kde hĺbka vzorky je pod 3 mm, sú v takýchto situáciach veľmi nebezpečné. Podstatne sa predlžuje brzdná dráha a prudko sa zhoršuje aj bočné vedenie. Vznik aquaplaningu sa prejaví charakteristickým „buchnutím“ do volantu, po ktorom sa vozidlo stáva neovládateľným. V týchto prípadoch je hrubou chybou napríklad snaha o brzdenie, akceleráciu či zmenu smeru jazdy. To všetko môže vyvolať nebezpečný a nekontrolovateľný šmyk.
Čo teda spraviť, keď dôjde k aquaplaningu? Dôležité je zachovať chladnú hlavu a neprepadnúť panike. Na vznik aquaplaningu nevplýva, či cestujeme vozidlom s predným alebo zadným pohonom, motorom umiestneným vpredu alebo vzadu, teda s pretáčavou alebo nedotáčavou charakteristikou.
Akonáhle aquaplaning vznikne majte na pamäti nasledovné rady:
- uvoľniť pedál plynu,
- zošliapnuť spojku a nechať kolesá voľne sa odvaľovať,
- riadenie vozidla ponechať a udržať v priamom smere.
Následne treba čakať, až sa pneumatiky opäť začnú dotýkať povrchu vozovky. Potom je možné primeraným spôsobom zasiahnuť do samotnej jazdy vozidla, napr. pribrzdiť, mierne zmeniť smer, opatrne uvoľniť spojku a podobne. Rozhodnutie vodiča musí byť rýchle, samozrejme správne, ale nie prehnané. Prudké brzdenie, trhnutie volantom, rýchle uvoľnenie spojky, to všetko môže zapríčiniť uvedenie vozidla do šmyku.
Aquaplaning je mimoriadne nebezpečný v tom, že vzniká vo vyšších rýchlostiach a vodič má príliš málo času a priestoru na vyriešenie tejto krízovej situácie. Je preto potrebné na mokrom povrchu včas znížiť rýchlosť jazdy a zväčšiť odstup od vozidla idúceho pred nami.
