Alkohol za volantom alebo nesmrteľný cyklista

Či sa nám to páči alebo nie, na Slovensku je alkohol bežnou súčasťou nášho života. Je síce pravda, že niekto pije viac, niekto menej a niekto vôbec, v priemere však dlhodobo patríme k najvýkonnejším pijanom na svete. Napriek tomuto na prvý pohľad nelichotivému faktu, väčšina z nás holduje alkoholu tzv. spoločenským spôsobom, čo znamená, že ak je dobrá spoločnosť formu hrať nebudem a nejaké to pivko, pohárik vína či poldeci si s mierou dám. Problém však nastáva, ak chceme spoločenské posedenie spojiť s následným riadením motorového vozidla. Naše zákony totiž patria v tomto smere k najtvrdším na svete, čo v praxi znamená nulovú toleranciu alkoholu za volantom vozidla a donedávna aj riadidlami bicykla. Keďže väčšina bývalej západnej Európy má povolenú hladinku 0,5 ‰, ozývajú sa hlasy, prečo by podobná hodnota nemohla platiť aj u nás. A blýska sa na lepšie časy, teda aspoň tie pumpičkárske.

Zopár politických kecov

Dvaja poslanci kedysi opozičnej a od marca 2016 šmahom ruky koaličnej strany Most-Híd sa v auguste 2016 hlboko zamysleli a pripravili novelu zákona o cestnej premávke, v ktorej navrhujú ustúpenie od nulovej tolerancie pre tých, ktorí na bicykli nafúkajú. Cyklistom by podľa Tibora Bastrnáka a Gábora Gála mohlo kolovať v krvi minimálne množstvo alkoholu, ktoré ešte neovplyvní bezpečnosť cestnej premávky. Poslanci strany, ktorá sa preslávila najmä svojim charakterom, považujú za takéto množstvo 0,5 promile.  Odvolávajú sa na vedecké zistenia. Výnimka z nulovej tolerancie sa podľa novely zákona o cestnej premávke týka iba cyklistov, ktorí jazdia v zastavanom území obce alebo na cestičke pre cyklistov. Neplatí pre cyklistov na bicykli s pomocným motorčekom.

Presné znenie a zdôvodnenie návrhu oboch poslancov je nasledovné:

Za porušenie sa nebude považovať, ak u cyklistu jazdiaceho v zastavanom území obce alebo po cestičke pre cyklistov množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramov etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Takáto hodnota alkoholu v organizme účastníka cestnej premávky nemá podľa vedeckých poznatkov vplyv na schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky a má len minimálny vplyv na jej psychické, senzorické a motorické funkcie.

Cyklistiku treba podľa oboch poslancov podporovať. „Hoci aj na báze pozitívnej diskriminácie vo vzťahu k požitiu alkoholických nápojov. Pri podpore cyklistiky zo strany verejnej moci nemôže ísť len o vyznačenie alebo v lepšom prípade pri vybudovaní cyklotrás, ale musí tu byť aj o niečo viac“ uvádzajú poslanci NRSR.

A podarilo sa. Pumpičkári všetkých strán sa spojili a na októbrovej schôdzi (19.10.2016) poslanci NR SR potrebnou väčšinou hlasov (113) schválili predkladanú novelu. Zvesela sa tak od januára 2017 môže udržiavať cyklistická hladinka. S trochou sarkazmu napísané, poslanci pri schvaľovaní novely zaiste mysleli aj ekonomicky. Bude potreba viac chirurgov, opravárov bicyklov, minie sa viac oblečenia, liekov, obväzov a trocha si pomastia kešeňu aj pohrebné služby.

Je cyklista niečo viac?

Kedysi som jazdil na cestnom bicykli pomerne často, dnes je to už podstatne zriedkavejšie. Dôvod je jednoduchý. Bezpečnosť. Počet vozidiel sa od pádu komančov takmer zdvojnásobil, bohužiaľ nových ciest pribudlo iba minimum. Ešte horšie je na tom kvalita cestnej siete. Ak k tomu pridáme aj všeobecnú spoločenskú situáciu, v ktorej je IN mať všetko a všetkých v paži a tiež som KING lebo jazdím ako prasa, vychádza mi jazda na bicykli po našich vozovkách ako nadštandartne riziková. Spomínaná povolená 0,5 promilová hladinka je tak iba ďalším (30-tym?) klincom do bezpečnostnej rakvy cyklistov. Ako prax po pár mesiacoch ukázala, záujem silových zložiek o hladinkových cyklistov poklesol a viac sa sústredia na „nulových“ motoristov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje častejšie využívanie bicyklov na malú domov nielen krčmovými nortonmi. Na rozdiel od poslancov si taktiež myslím, že alkohol ovplyvňuje schopnosti správania cyklistov podstatne viac než vodičov dvojstopových vozidiel, pretože na ovládanie bicyklov je potrebná rovnováha a tú je so stúpajúcim ‰ v krvi čím ďalej obtiažnejšie udržiavať. Z tohto pohľadu mi príde schválená novela oboch poslancov ako jemne napísané účelová.

Trocha faktov

Poslanci sa vo svojom návrhu opierajú o vedecké poznatky. Mal som možnosť preštudovať Znaleckú expertízu vypracovanú dňa 5.6.2012 Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine. Po podrobnom preštudovaní je možné konštatovať nasledovné:

• množstvo alkoholu v krvi do 0,3 ‰ nemá vplyv na psychické, senzorické a motorické funkcie človeka a tým pádom by sa takéto množstvo alkoholu v krvi mohlo tolerovať bez obáv zo zhoršenia bezpečnosti na našich cestách.
• v prípade obsahu alkoholu v krvi do 0,5 ‰ je vplyv na bezpečnosť cestnej premávky minimálny a osoba je ešte spôsobilá byť bezpečným účastníkom cestnej premávky.
• v prípade obsahu alkoholu v krvi 0,8 ‰ a viac už dochádza k zásadnému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií človeka a tým pádom k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky.

Podaj prst a opije ti celú ruku?

Pár krát som zrušenie nulovej tolerancie prejednával s rôznymi ľuďmi (dopravnými odborníkmi, policajtmi, novinármi či laikmi) a často krát som sa dozvedel, že zrušenie nulovej tolerancie by viedlo k ešte väčšiemu chlastaniu a zhoršeniu bezpečnosti na našich cestách. Lebo vraj Slovák je raz taký. S týmto konštatovaním si ale dovolím mierne nesúhlasiť. Už nejaký ten piatok (od novembra 2011) platí veľmi prísne postihovanie vodičov, ktorý „nafúkajú“ nad 1 ‰. A výsledok? Chlastá sa veselo ďalej, kedy medzi výškou pokuty resp. trestného stíhania za chlast a počtom podnapitých vodičov nie je žiadna štátom predpokladaná korelácia. Inými slovami, aj keď sa postihy pre opitých vodičov výrazne sprísnili, ochlastov za volantom ubúda len veľmi mierne – viď tabuľky pod odstavcom. Len pre ilustráciu, nulová tolerancia platí okrem Slovenska ešte napr. v Maďarsku, Rumunsku, Estónsku či Ukrajine a Rusku. Ako vieme, všetko sú to krajiny, kde sa to „abstinentami“  a dupel za volantom len tak hemží. Myslieť si teda, že ak povolíme jedno pivo, tak si ich dá Slovák 10 je do veľkej miery nezmyselné, pretože napr. chodci smú chlastať beztrestne do bezvedomia a napriek tejto alkoholovej slobode je drvivá väčšina chodcov triezva. Skôr si myslím, že ak by sa postihy upravili resp. vhodne doplnili (napr. poctivo odmakané rôzne verejno prospešné práce a pod.) a vodičom sa dostalo viac precíznejšie a transparentnejšie kontrolovanej slobody spolu s účinnejšou osvetou, ukázalo by sa, že čím ďalej prísnejšie a neraz nezmyselné dopravné zákony sú neúčinné a teda nanič.

Osudné 1 promile

Ako už bolo vyššie napísané, od 1. novembra 2011 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá priniesla zmeny týkajúce sa požívania alkoholu. Z me­di­cín­ske­ho hľa­dis­ka, kto­ré je ak­cep­to­va­né tres­tnop­ráv­nou praxou, schop­nosť vo­di­ča bez­peč­ne viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo je ne­priaz­ni­vo ov­plyv­ne­ná, ak hla­di­na al­ko­ho­lu v kr­vi do­siah­ne 0,4762 mg/l eta­no­lu vo vydýchnutom vzdu­chu, čo je hla­di­na al­ko­ho­lu v kr­vi 1,00g/kg, te­da 1 pro­mi­le. Trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky (pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na) je ohrozo­va­cím tres­tným či­nom, kto­rý je z hľa­dis­ka za­vi­ne­nia spá­cha­ný úmy­sel­ne (do­lus di­rec­tus, resp. do­lus even­tua­lis). Pá­cha­te­ľom uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu mô­že byť kaž­dá tres­tne zod­po­ved­ná fy­zic­ká oso­ba.

Trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Za takéto konanie hrozí odňatie slobody až na jeden rok, rovnaký trest riskuje aj ten, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej uvedenej činnosti odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Toľko zákon a čo realita?

Podľa zákona je tak na spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky potrebné, aby vodič nafúkal minimálne 0,4762 mg/l eta­no­lu vo vydýchnutom vzdu­chu, resp. hla­di­na al­ko­ho­lu v kr­vi dosiahla minimálne 1,00 g/kg, te­da 1 pro­mi­le. A práve v meraní obsahu etanolu vo vydychovanom vzduchu sa môže skrývať menší problém, či skôr nepresnosť. Políciou SR sa používajú analyzátory dychu zn. Dräger 7410 resp. 7510. Dräger je tzv. elektrochemický analyzátor. V prístroji prebieha oxidácia alkoholu na acetaldehyd, pričom sa uvoľňujú elektróny, ktorých prúd je vyhodnotený detektorom. Na určenie obsahu alkoholu v krvi sa používa tzv. prepočítací faktor, ktorý je na Slovensku stanovený na hodnotu 2100. Stanovenie tejto hodnoty vychádza z množstva nameraných údajov a jedná sa o tzv. štatistický priemer. Inými slovami, ak merací prístroj (Dräger 7410 resp. 7510) určí vo vydychovanom vzduchu koncentráciu alkoholu (etanolu) napr. 1 mg/l, v krvi fúkajúcej osoby by teoreticky malo kolovať 2,1 g/kg alkoholu, resp. 2,1 promile. Len pre príklad, v Rakúsku sa používa faktor 2000, v Holandsku 2300. Nedávne vedecké práce preukázali, že tento faktor môže byť od 740 do 3290.

Príklad: Ak dychový analyzátor stanoví vo vydychovanom vzduchu koncentráciu napr. 0,48 mg/l etanolu, pri prepočítaní koeficientom 2100 sa dostávame na hodnotu 1,01 g/kg etanolu v krvi a teda 1,01 promile. V prípade, ak by daný vodič fúkal v Rakúsku s koeficientom 2000, hodnota alkoholu (etanolu) v jeho krvi by bola „len“ 0,96 g/kg. V prípade holandského faktoru by však bola 1,1 g/kg. Z uvedeného príkladu tak vyplýva, že ak hrozí riziko spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona a teda namerané hodnoty Drägerom sa pohybujú tesne nad 1 promile, odporúča sa pre istotu absolvovať odborné lekárske vyšetrenie koncentrácie alkoholu (etanolu) v krvi. Tých pár euro naviac za prípadne menší postih rozhodne stojí. Ak sú ale nafúkate hodnoty ďaleko od hranice 1 promile, je na zváženie či ďalej špekulovať a zbytočne provokovať policajtov. V tomto prípade si treba uvedomiť, že aj oni sú len ľudia a vo väčšine prípadov robia len to čo majú zhora nariadené. Predídete tak zbytočným konfliktom a prípadným problémom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na výšku trestu.

Prípady ak sa nafúka do 0,3 promile

Platí nepísané pravidlo a predstavitelia polície sa už v tomto smere niekoľkokrát vyjadrili, že tolerujú v krvi vodiča do 0,3 g/kg teda do 0,3 promile alkoholu. Jedna vec je čo sa neoficiálne toleruje a jedna vec je čo oficiálne hovorí zákon. A ten hovorí o nulovej hodnote alkoholu v krvi. A práve v tej nule môže byť niekedy problém. Pri nízkych nameraných hodnotách (obzvlášť do 0,2 g/kg – 0,2 promile) existuje totiž značne riziko, že nafúkate bez toho aby ste vedome požili nejaký alkohol. Okrem určitej nepresnosti merania samotného analyzátora, vplývajú na presnosť aj rôzne ďalšie faktory, ktoré detailnejšie popisuje Slovenský úrad pre normalizáciu a metrológiu. Taktiež treba brať do úvahy fakt, že určité množstvo alkoholu (etanolu) si telo vytvára samo, keďže je prirodzenou súčasťou ľudského metabolizmu – u niektorých ľudí až do 0,2 g/kg. Ak teda natrafíte na prísneho policajta, ktorý sa riadi zákonom stanovenou nulovou toleranciou, pri nameraní aj takto nízkej hodnoty alkoholu v krvi Vám automaticky zadrží vodičský preukaz pre riziko ohrozenia cestnej premávky a pošle vodiča na správne konanie na dopravný inšpektorát. V takomto prípade máte len dve možnosti ako neprísť o vodičák. Požiadať o kontrolné meranie – znova nadýchať do analyzátora za cca 10-15 min, resp. požiadať o odborné lekárske vyšetrenie. Ako sa ale píše v znaleckej expertíze, aj v prípade lekárskeho vyšetrenia krvnej vzorky plynovou chromatografiou môže dojsť k tzv. laboratórnej chybe a to až do 0,2 g/kg.

Záver

V prvom rade by som rád uviedol skutočnosť, v rámci možnosti si veľmi rád zajazdím na bicykli a v žiadnom prípade nie som obhajca chlastania za volantom. Naschvál som použil slovo chlastať, keďže dať si pre chuť k obedu malé pivo alebo pre zdravie deci vína nepovažujem za chlastanie. V prípade dospelého a zdravého človeka nemajú takéto nízke koncentrácie alkoholu žiaden vplyv na jeho fungovanie ako vodiča, čo potvrdzujú aj zistené skutočnosti slovenských lekárskych odborníkov z Martina. Tie dokazujú, že množstvo alkoholu v krvi do 0,3 ‰ nemá vplyv na psychické, senzorické a motorické funkcie človeka a tým pádom by sa takéto množstvo alkoholu v krvi mohlo tolerovať bez obáv zo zhoršenia bezpečnosti na našich cestách. V prípade obsahu alkoholu v krvi do 0,5 ‰  je vplyv na bezpečnosť cestnej premávky minimálny a osoba je ešte spôsobilá byť bezpečným účastníkom cestnej premávky. Čo z toho vyplýva? Ak sa teda rozhodlo zvoľniť pravidlá pre cyklistov, nie je žiaden dôvod nezvoľniť pravidlá aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Či k tomu ale niekedy dôjde je otázne. Akosi sme si už totiž pomaly zvykli a naši politici k tomu výrazne napomáhajú, že naša krajina stále viac pripomína východeurópsky banánistan, kde namiesto serióznych riešení ako eliminovať nepriaznivú dopravnú situáciu, sa iba neustále sprísňuje a zneprehľadňuje dopravná legislatíva. Súčasne prebieha neustála honba na čarodejnice s výdatnou podporou štátu a niektorých užitočných poskokov – dnes tak populárnych analytikov. Neustále počúvame v čom všetkom zaostávame za vyspelou Európou, ja mám však dojem, že my zaostávať chceme. Ako inak si vysvetliť obrovské a ako vidieť málo účinné pokuty za všakovaké dopravné priestupky, meranie rýchlosti na nezmyselných miestach s cieľom „splniť plán“, neraz zbytočné buzerácie za hlúposti, tolerovanie „vyvolených“ a samozrejme aj vyššie spomínaná nulová tolerancia alkoholu v krvi.

Ak by štátu resp. v prenesenom výkone úradníkom a policajtom skutočne išlo o bezpečnosť cestnej premávky, sankcionovali by okrem nevychovaných vodičov aj správcov rozbitých-nevyhovujúcich ciest, firmy vykonávajúce rekonštrukcie ciest, projektantov zodpovedných za návrh komunikácie či vlastníkov rozbitých kanálových poklopov, atď, atď. Ja viem, je to hádzanie hrachu na stenu, je predsa oveľa jednoduchšie zmáčknuť a vyždímať obyčajného vodiča, ktorý v prípade protestu nemá voči štátnej presile ani najmenšiu šancu.

Pre zaujímavosť, porovnanie max. povolenej hladinky v rôznych štátoch Európy

MJ