Test Audi A2 1,4 TDI (55 kW)

Slovo dalo slovo a dostal som na pár týždňov k dispozícií zaujímavého tátoša na fosílne palivo. Po pár telefonátoch a vybavení potrebných formalít mi ostali v ruke kľúče od Audi A2 1,4 TDi. Vozítko je  na našich cestách zriedkavé a jeho tvary dupeľ. Na prvý pohľad ako pretiahnuté vajce. Presnejšie hliníkové vajce so zadnými svetlami, nie nepodobnými koncernovému príbuznému menom Fabia. Do vajíčka z hliníka som sadal s rozpakmi, ktoré sa však plynúcimi kilometrami rozplývali, až ostalo iba pár otáznikov. A o tých, ale aj o všeličom inom popíšem v nasledujúcom teste.

Interiér a exteriér

Ako som už v úvode napísal, na prvý pohľad táto Audinka v ničom okrem štyroch kruhov v znaku nepripomína svojich renomovaných súrodencov. Z profilu vyniká nevšedne vysokou stavbou pripomínajúcou skôr minivan.  Zadná partia, vytvárajúca dojem úzkej siluety a zadné sklo, ktoré nezvyčajne predeľuje spojler. Skrátka autíčko je aj 5 rokov po ukončení výroby stále originálne a na ceste neprehliadnuteľné. Určite k tomu prispela aj zvláštna farba, ktorá bola pod mrakom a v šere zelená, na priamom slnku sa však premenila na hnedú. Fakt zaujímavé.

Veľkým negatívom bola a  je cena.V čase uvedenia na náš trh 2000/2001 stálo toto autíčko približne 720 000 Sk  aj teraz za túto raritu na cestách pýtajú dvojnásobok oproti podobne veľkým vozidlám rovnakého ročníka. Čím to bude? Pozrime sa teda na toto autíčko podrobnejšie. Nie len dizajn robí malú audinku nezvyčajnou. Zaujímavosťou je aj samotná karoséria. Je totiž vyrobená z hliníka, čo znamená, že má oproti klasickej karosérii o 40% nižšiu hmotnosť. Tento fakt sa priaznivo prejavuje na spotrebe paliva a zvýšení dynamiky. Spotrebe napomáha aj nezvyčajne nízky odpor vzduchu Cx 0,27. Na automobil tejto veľkosti a triedy ma zaujala aj výbava vozidla. Testované vozidlo malo vo výbave elektronický stabilizačný systém ESP, autorádio integrované do stredového panela, tento model bol vybavený aj GPS, štyri airbagy, ABS, ASR, imobilizér, centrálne zamykanie, elektrické ovládanie predných okien a vonkajších spätných zrkadiel, malý kožený paket, výškovo nastaviteľné predné sedadlá, zadné sedadlá delené, sklápateľné i vyberateľné, v dvoch smeroch nastaviteľný volant, klimatizácia, determálne sklá atď.

Auto sa dĺžkou radí medzi malé automobily, výškou  jednopriestorovej karosérie atakuje triedu minivanov, tvarom zadnej časti karosérie a variabilnosťou interiéru zase pripomína vozidlá prevedenia kombi. Z pohľadu prakticky zameraného vodiča je autíčko naozaj univerzálne a odvezie okrem bežných nákupov aj väčšie predmety typu televízor, kosačka, centrála atď. Kufor ma naozaj zaujal a nielen svojim objemom 390 l, ale ako som napísal, aj využitím a variabilitou. Oceňujem jeho dvojité dno. Sedadlá šli veľmi ľahko sklápať a vytvoril sa naozaj veľký priestor na prepravu aj objemnej batožiny. Kto by to na takúto malú audinku povedal, že?

Auto sa dĺžkou radí medzi malé automobily, výškou  jednopriestorovej karosérie atakuje triedu minivanov, tvarom zadnej časti karosérie a variabilnosťou interiéru zase pripomína vozidlá prevedenia kombi. Po vzore exteriéru si ide aj tvarovanie interiéru svojou cestou a príliš nekorenšpoduje s interiérmi svojich koncernových súrodencov. Tvarovo členitú palubnú dosku dopĺňa výrazný stredový panel, prevádzkové údaje sa zobrazujú na klasickom prístrojovom panely s mohutným štítom a v prípade potreby sa môže spolujazdec chytiť praktického držiaku na vrchu palubnej dosky. Ergonómia rozmiestnenia a ovládania prvkov výbavy je na slušnej úrovni, trocha zvyku si vyžaduje len umiestnenie tlačidla na otváranie nádrže na „B-čkovom“ stĺpiku. V malej A2-ke má vodič i spolujazdec dostatok priestoru v každom smere a nedostatok nebudú trpieť ani osoby vyššieho vzrastu. Vzadu je už miesta poskromnejšie, ak sa ale na predných sedadlách usadia osoby do 180 cm, je aj priestoru na zadných sedadlách vcelku dostatok, určite viac ako v Octávii I. Vo všeobecnosti možno napísať, že v A2-ke sa celkom pohodlne odvezú 4 priemerne urastení pasažieri, v prípade núdze sa na kratšie trasy odvezie aj 5-ty cestujúci – ak to dovoľuje homlogizácia vozidla (štandartne 4 miestne, niekedy 5 miestne usporiadanie). Predné sedadlá majú pomerne slušné anatomické tvarovanie a dostatočnú veľkosť. Spolu s trocha tuhším čalúnením poskytujú dobrý komfort sedenia aj na dlhších trasách. Na zadných už z tvarovania ubudlo, pozitívum z kvalitného prevedenia však zostáva.

Napriek kompaktným rozmerom nepatrí výhľad z vozidla k najlepším. Z pohľadu vodiča k lepšiemu rozhľadu z vyvýšenej pozície bránia masívne stĺpiky celohliníkovej karosérie a aj spojler v strede zadného tmavo tónovaného skla. Tento hendikep nedokážu zlepšiť ani malé a nie zrovna optimálne tvarované vonkajšie spätné zrkadlá. Dojem z prevedenia väčšiny plastov v kabíne je na slušnej úrovni, podobne tak dielenské spracovanie. Potešila skutočnosť, že ani po rokoch spolupráce s vibrujúcim trojvalcom neprodukoval interiér nadmieru pazvukov. Vadili mi však niektoré ošúchané časti, napríklad spínač spúšťania okien, svetlometov, alebo ovládanie klimatizácie (počas testu zatreté čiernou farbou a vydržala). Toto by sa prémiovému Audi nemalo stávať, slabšou útechou budíš, že ostatné plasty a ovládače  boli vo veľmi dobrej kondícii. Rádio bolo domontovávané a obsahovalo aj navigáciu. Zvuk z reproduktorov bol pomerne vyvážený, za výškami a stredmi trošku zaostávala iba reprodukcia hlbokých tónov a situáciu len mierne vylepšilo nastavenie ekvalizéra. Ocenil som však, že aj pri zvýšenej hlasitosti nič nerezonovalo a z reproduktorov sa šíril neskreslený zvuk.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Vznetový trojvalec so vstrekovaním čerpadlo-tryska sa má až prekvapivo k svetu. Je síce podstatne hlučnejší a drsnejší ako konštrukciou podobné koncernové štvorvalce TDI (o 1,4 HDi, či 1,3 JTD ani nehovoriac), na druhej strane poteší naozaj slušnou dynamikou. K tej sú však potrebné vhodné otáčky, keďže využiteľné pásmo je pomerne úzke. Na očakávaný záťah teda potrebujete, aby sa ručička otáčkometra nachádzala blízko hranice 2 000 ot/min. Vtedy je predbiehanie pomalších vozidiel doslovne hračka a na začiatku testu som si dynamiku autíčka pekne užíval. Nečudo, veď stovku za necelých dvanásť sekúnd zdolávajú aj mnohé automobily s benzínovou 1,6 a oveľa vyšším výkonom. Je to aj zásluhou vysokého krútiacemu momentu motora (195 Nm pri 2 200 ot./min.) a nízkej pohotovostnej hmotnosti „ádvojky“ cca 1 000 kg. Pri akcelerácii ale pozor, nad 3500 ot/min začína motor rýchlo strácať dych (stúpa hluk a klesá ťah), pričom 4200 ot/min je pre tento motor konečná.

Maximálnu rýchlosť, ktorú som niekoľko krát skúšal, oscilovala podľa tachometru okolo 180, začo sa tiež audinka rozhodne hanbiť nemusí. Zaujala ma aj spotreba, aj keď hodnoty Passatu Bluemotion nedosahuje. Pri rozumnej jazde povolenými limitmi a občasným predbiehaním sa priemerná spotreba pohybovala okolo 4,5 litra na 100 km. V meste sa prehupla cez 5, mimo mesta tesne pod 4. Preto moc nevadila ani pomerne malá nádrž o objeme 34 litrov. Dojazd atakujúci 800 km je na auto tejto triedy a zamerania plne postačujúci. Prevodovka bola 5 stupňová s priemerne presným radením a krátkymi dráhami. Radenie samotné však išlo trošku tuho, ale pomerne rýchlo som si na to zvykol. Výhrady mám aj k sprevodovaniu, kde jednotka bola veľmi krátka a 5 naopak veľmi dlhá a pod 70 km/hod ju neodporúčam zaradiť, pretože do karosérie sa začnú prenášať vibrácie a motor neťahá. Z tohto dôvodu je preto pri radení prevodových stupňov trošku vnímavosti, radiť s rozumom a autíčko sa vám odvďačí prekvapujúcou dynamikou.

Podvozok, brzdy a riadenie

Tvorcovia tohto autíčka zrejme prioritne mysleli na nežnejšiu časť populácie, pretože už pri prvom rozjazde som zaregistroval príliš malú medzeru medzi pedálmi brzdy a plynu. Mierne vyvýšený posed nad vozovkou na jednej strane navodzuje pocit väčšieho bezpečia a prehľadu čo sa naokolo deje, na strane druhej máte pocit väčšej nestability, spôsobenej úzkou a vysokou stavbou karosérie. Pravdou však je, že úzke a vysoké autíčko je stabilnejšie, ako sa tvári. Pomerne tuhý podvozok poskytuje dostatok jazdnej istoty a to aj pri svižnejšej jazde, chute na príliš ostré rezanie zákrut zoberie spomínaný pocit vyššieho sedenia v malom vozidle a sériové ESP. Komfort jazdy je na priemernej úrovni, bežné nerovnosti zvláda A2-ka pomerne dobre, väčšie priečne nerovnosti a výtlky už ale znamenajú výraznejší prenos rázov do karosérie vozidla. Bohužiaľ na našich cestách je tých nerovností a výtlkov požehnane. Celkovo dobrý pocit za volantom Audinky dopĺňalo aj pomerne presné riadenie s primerane účinným posilňovačom. Čo ma potešilo bola obratnosť vozidla. Majitelia veľkých SUV a 5m atakujúcich limuzín iba z úžasom pozerali, kam som sa všade zmestil, vytočil a bez problémov zaparkoval.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

V čase testu malo vozidlo 8 rokov  a najazdených cca 150 000 km. Majiteľ, aj predchádzajúci aj slovenský(vozidlo bolo dovezené z Nemecka),  sa zjavne oň  dobre staral, čomu napovedala kvalita laku a čistota svetlého interiéru. Vozidlo štartovalo ako sa hovorí na pol zubu, všetko fungovalo bez problémov a nič nevykazovalo ani náznak nefunkčnosti alebo problémov. Osobne by som vozidlo odporučil ženám alebo starším manželským párom. Napriek príslušnosti k urodzenej značke je servis dostupný a veľa dielov pasuje aj od oveľa lacnejších koncernových súrodencov. Zaujímavé je, nie však každému vyhovujúce riešenie plnenia prevádzkových kvapalín cez odklopnú prednú masku. Kutil však zúfať nemusí, pretože demontáž celej kapoty zaberie po pár nácvikoch len o pár sekúnd viac ako bežné otvorenie kapoty. Treba si len dať pozor kam ju uložiť. Len tak položená alebo opretá sa môže ľahko poškodiť.

Cena vozidla v čase testovania: 6 300 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory