Už sme si zvykli, že za diaľnice sa platia nehorázne peniaze. Vyhliadky bohužiaľ nie sú ružové a žiadny zázrak sa nebude konať ani v roku 2011. Ba čo viac, súdružky a súdruhovia z vlády pripravili v priemere 40 % zdraženie. Prinášame preto porovnanie diaľničných známok s okolitými krajinami. Netreba pripomínať, že naša diaľničná sieť je jednoznačne naj!…..
Malajská automobilka Proton síce žiadny model u nás nepredáva, ale niektorí ju možno poznáte ešte z polovice 90-tych rokov, kedy za dovozom vozidiel tejto značky na Slovenský trh stál spevák skupiny Elán Jožo Ráž. (viac…)
Doma teplo a príjemne, ale vonku zima ako v Rusku. Rovnako ako my, keď sa musíme obliecť a pripraviť, aby sme vonku túto treskúcu zimu zvládli, musí sa pripraviť – vhodne zohriať aj motor. Studený štart motora prebieha v zime pri oveľa nižších teplotách ako v lete a tak je veľmi dôležité správne zahrievanie a zaobchádzanie s vozidlom počas prvých pár minút po štarte. Necitlivé zaobchádzanie so studeným motorom totiž výrazne zvyšuje opotrebenie motora a tiež sa zvyšuje riziko vážneho poškodenia motora a jeho súčastí.
Proces správneho zahrievania motora platí najmä pre motoristov, ktorí parkujú svojich tátošov vonku. Vozidlá parkujúce vo vyhriatej garáži alebo vybavené nezávislým kúrením sa zahrejú na prevádzkovú teplotu oveľa skôr a ich motor je tak vystavený podstatne menšiemu riziku nadmerného opotrebenia či poškodenia.
Problematika studeného štartu a následného zahrievania je medzi motoristami pomerne diskutovanou témou, pričom na jednej strane sú zástanci teórie naštartuj a choď a na druhej strane prevláda teória naštartuj, počkaj minútu dve (očisti okná) a až potom choď. Čo je teda lepšie?
Trocha teórie
Je všeobecne známe, že chladiaca kvapalina sa zohrieva podstatne rýchlejšie ako motorový olej. To znamená, že ak ručička teplomera chladiacej kvapaliny už ukazuje napr. 60 °C, teplota motorového oleja môže byť len okolo 30 °C. Známa je aj skutočnosť, že studený olej sa rovná hustejší olej. A hustejší olej sa podstatne horšie/pomalšie dostáva do potrebných miest, čo znamená, že niektoré časti motora sú slabšie/nedostatočne mazané (rôzne mazacie kanáliky, vačkové hriadele, hydraulické vymedzovanie ventilovej vôle či klzné ložiská turbodúchadla). Preto je veľmi dôležité, aby každý motor obsahoval iba kvalitný a výrobcom predpísaný motorový olej. Automobilky vo svojom servisnom pláne často uvádzajú normu SAE pre konkrétny motor a v závislosti na klimatických podmienkach, v ktorých sa bude vozidlo pravdepodobne prevádzkovať. Iný teda bude odporučený olej vo fínsku a iný na juhu Španielska. Pre príklad použitie najpoužívanejších olejov triedy SAE: SAE 15W-40 je vhodný pre použitie od -20 °C do +45 °C, SAE 10W- 40 (-25 °C do +35 °C), SAE 5W-40 (-30 °C do +30 °C), SAE 5W 30 (-30 °C do +25 °C), SAE 0W-30 (-50 °C do + 30 °C).
Pri štarte motora v zimných teplotách dochádza oproti „teplému“ štartu k zvýšenému opotrebeniu, pretože piest (väčšinou z Al zliatiny) nemá v tej chvíli cylindrický ale jemne hruškovitý tvar. Samotný valec vyrobený zväčša z Fe zliatiny má svoj tvar v závislosti od teploty oveľa stabilnejší. Pri studenom štarte tak dochádza ku krátkodobému nerovnomernému opotrebovaniu na malej ploche. Eliminovať tento negatívny jav pomáhajú čím ďalej kvalitnejšie mazivá a tiež zlepšovanie konštrukcie samotných piestov/valcov resp. používanie odolnejších materiálov.
V prípade benzínových motoroch je v hre aj ďalšie negatívne aspekt súvisiace s bohatosťou zápalnej zmesi, ktorá vo zvýšenej miere rozpúšťa olejový film na stenách valcov a tiež riedením olejovej náplne benzínom, ktorého časť kondenzuje na studených stenách sacieho potrubia alebo stenách valcov. V moderných motoroch s vyspelým manažmentom riadenia je však tento problém minimalizovaný, nakoľko si riadiaca jednotka citlivo dávkuje množstvo paliva na základe informácii z množstva snímačov, čo v prípade jednoduchých motorov bolo dosť obtiažne resp. v prípade jednoduchého karburátorového motora nebolo možné.
Toľko teória a aká je prax?
Z vyššie uvedených informácii vyplýva, že vhodná je metóda naštartovať a odísť. Dôvodom je fakt, že pri jazde generuje olejové čerpadlo vyšší tlak a studený olej, ktorý je hustejší a z princípu pomalšie tečie sa vplyvom vyššieho tlaku rýchlejšie dostane na všetky potrebné miesta. V prípade voľnobehu produkuje olejové čerpadlo podstatne nižší tlak a studený olej tečie pomalšie. K niektorým častiam motora sa tak olej dostane za dlhší čas resp. v menšom množstve a toto oneskorenie môže znamenať vyššie opotrebenie. Metóda naštartovať a odísť platí najmä v prípadoch, ak najbližšie kilometre budú prebiehať čo možno najplynulejšie. To znamená, nevytáčať ani nepodtáčať studený motor a jazdiť podľa typu motora v rozmedzí 1700-2500 ot/min. Výhodou metódy naštartuj a choď je aj plynulý ohrev ostatných namáhaných komponentov, akými sú napr. prevodovka či diferenciál. V prípade ak je krátko po štarte na ceste prekážka v podobe nejakého prudšieho kopca alebo ak je za autom zapnutý ťažší príves, je lepšie naštartovať motor, jemne stlačiť akcelerátor a pár desiatok sekúnd nechať pracovať motor na mieste okolo 1500 – 2000 ot/min a až potom vyraziť.
Mnohí motoristi jazdili s vozidlom, ktoré pri bežnej jazde začalo kúriť až po cca 10-15 km. Tento problém sa týka najmä starších vozidiel s dieslovým motorom vybavených priamym vstrekovaním, ktoré nemá tzv. prídavný elektrický ohrev. Dôvodom je skutočnosť, že takéto motory sú veľmi úsporné, dosahujú pomerne vysokej účinnosti a vo výsledku tak produkujú málo odpadového tepla. Ak chceme, aby sa taký motor rýchlejšie zohrial, musíme mu dopriať potrebnú záťaž, to znamená, že takýto motor sa podstatne rýchlejšie zohreje až pri jazde a nie postávaním na voľnobehu niekde na parkovisku.
Rýchlosť zohrievania sa výraznejšie líši od typu motora resp. aké palivo spaľuje. Napriek mnohým vylepšeniam a prepracovanému tepelnému manažmentu dieslových motorov, platí vo všeobecnosti pravidlo, že benzínové motory za zohrievajú ľahšie a rýchlejšie. Napriek mierne vyššej spotrebe sú podstatne vhodnejšie na časté používanie do mesta a pri väčších mrazoch sa aj lepšie štartujú. Dieslové motory sa zohrievajú dlhšie a z prevádzkového hľadiska ich znevýhodňujú aj rôzne systémy určené na zachytávanie škodlivín vo výfukových plynoch. Zjednodušene tak možno napísať, že kým malý benzínový motor je vcelku čulý a ako tak zohriaty už po cca 5 km plynulej jazdy, diesel potrebuje min. 15 – 20 km. Treba mať na pamäti, že najhoršie sú pre motor a jeho príslušenstvo (a tiež akumulátor) opakované studené štarty, keď sa motor nestihne aspoň trochu zohriať. Preto ak už bolo nevyhnutné opakovane zhasínať a štartovať studený/zmrznutý motor, je vhodné mu následne dopriať aspoň 20 km jazdu.
Podľa farby spoznáš povahu majiteľa. No voľačo na tom bude, lebo na krátko vystrihaného a vyšportovaného chlapca v aute béžovej, v žltej alebo dokonca ružovej farbe nestretnete. Tak či onak, existujú o farbenej obľúbenosti seriózne štatistiky. Firma DuPont ako jedna z najväčších výrobcov autolakov, si takú vedie posledných 58 rokov.
Opel Ampera štartuje celú modelovú radu hybridných vozidiel Opel, od malých áut až po veľké MPV či crossovery.
< !DOCTYPE html>
Prevodovka pod názvom DSG sa zakrátko po uvedení na trh stala pojmom. Skratka DSG vznikla z anglického Direct Shift Gear resp. z nemeckého Direktschaltgetriebe. Systém bol navrhnutý firmou BorgWagner (USA, Michigan) a pôvodne sa označoval názvom DualTronic. Ak si niekto myslí, že prevodovka DSG predstavuje prevratnú novinku je na veľkom omyle. Je to oprášený koncept (1938) paralelnej prevodovky s dvojitou spojkou, ktorý spája výhody manuálnej a automatickej prevodovky.
