BMW 1 (E81/82/87/88, 2004-2011) – recenzia a skúsenosti

Podobne ako vonkajší dizajn a vlastne celková koncepcia vozidla, aj interiér je do značnej miery jedinečný a nevyhýba sa ani určitým paradoxom. Prvým je zaostávajúce dielenské spracovanie a kvalita použitých plastov oproti vyšším modelom značky. Inými slovami spracovanie vnútorných dielov a lícovanie plastov značne zaostáva za imidžom značky a nie je na takej úrovni ako sme zvyknutí pri modeloch BMW. Našťastie facelift v roku 2007 tento problém zo značnej časti vyriešil. Ďalší paradox je aj miesto pre posádku, ktorého je napriek solídnemu rázvoru 2660 mm pomerne poskromne. Týka sa to teda hlavne zadnej časti. Priestorová skromnosť je z veľkej časti daná samotnou koncepciou vozidla, teda  motor posunutý dozadu za prednú nápravu na úkor priestoru v kabíne, pohon zadných kolies a zachovanie ideálneho rozloženia hmotnosti – na obe nápravy v pomere 1:1. Dvaja pasažieri sediaci vpredu majú pomerne dostatok miesta. Sú síce obložení zo všetkých strán interiérovým materiálom, resp. blízko umiestneným čelným sklom, čo navodzuje trocha subjektívny pocit tesnosti, ale pravdou je, že pohyb aj urastenejších pasažierov nie je obmedzený v žiadnom smere.

V čom skutočne malá jednotka vyniká je skvelá pozícia  za volantom a taktiež pocit športového sedenia. V tomto smere prekonáva nielen väčšiu trojku, čo platí najmä o silnejších verziách (napr. 130i). Sedadlo sa dá nastaviť veľmi nízko a posunúť riadne dozadu, a tak aj vyšší vodič si užije veľmi dobrý doslova až športový pocit sedenia za volantom. Dojem podčiarkujú aj kvalitné športové sedadlá s nastaviteľným bočným vedením v kombinácii s podareným volantom, ktorý poteší menším priemerom a akurátne  hrubým vencom (týka sa to najmä príplatkových verzií). Naopak príliš nadšení nebudú sediaci vzadu. Citeľné je to najmä v pozdĺžnom smere, kde je miesta na kolená naozaj poskromne, obzvlášť ak vpredu sedia viac ako 180 cm vysoké osoby.

Spomenúť treba ale aj ďalší fakt, ktorý predurčuje vozidlo skôr pre mladšie generácie, nakoľko má relatívne nízky posed a pri častejšom nastupovaní/vystupovaní to nie je príliš pohodlné. Tento fakt platí dvojnásobne pri nasadaní na zadné sedadlá, ktoré sú relatívne krátke a cez zadný blatník a nízku strechu nie je nasadanie dozadu príliš komfortné. Praktické nadšenie nevyvoláva ani objem kufra, ktorý pojme len priemerných 330 litrov batožiny aj to vďaka absencii rezervného kolesa (riešené použitím tvrdých pneumatík Run-Flat). Pri jednotke je treba spomenúť aj pomerne chudobnú základnú výbavu najmä prvých ročníkov. Snahu o šetrenie pocítite hneď, ako si budete chcieť výškovo nastaviť úchytky bezpečnostných pásov, rovnako tak je nutné zabudnúť na nastavenie bedrovej opierky či na prítomnosť teplomera chladiacej kvapaliny. Nadšenie nespôsobuje ani priemerná audiosústava Business CD, ktorá mala naviac v počiatkoch problémy s kvalitou príjmu signálu.

Jazdné vlastnosti BMW 1 sú stále úžasné a nechávajú zabudnúť na všetky vyššie spomínané nedostatky už po pár odjazdených kilometroch. Kombinácia zadného náhonu a optimálneho rozloženia hmotnosti spôsobuje neopísateľnú radosť z jazdy. Rezanie zákrut vysokou rýchlosťou je doslova návykové a nenechá chladným ani totálne flegmatické povahy. Vďaka kratšiemu rázvoru oproti väčším bratom je prehupnutie do pretáčavého šmyku rýchlejšie. Vynikajúca je aj smerová stabilita vozidla. Každá radosť má však svoje hranice, a preto v limitných situáciach resp. za zhoršených adhéznych podmienkach (dážď, sneh, atď.) treba jazde venovať zvýšenú pozornosť. Hroziaci pretáčavý šmyk nemusí vždy skončiť podľa predstáv vodiča. Logicky najhoršia situácia vzniká v kombinácii suchého asfaltu a vysokej rýchlosti. Jednotka je totiž veľmi stabilná, dovoľuje rezať zákruty naozaj vysokým tempom, čo zvádza vodiča k pocitu neomylnej kontroly nad vozidlom a následne vypnutie stabilizačného systému DSC.

Kritická situácia pre neskúsených vodičov však nastáva po prekročení hranice adhézie, kedy prichádza pretáčavý šmyk, ktorý môže prebehnúť pekným driftom alebo naopak po počiatočnom pretočení sa môžu zadné kolesá chytiť a vozidlo sa razom natočí opačným smerom. Zadno náhonový začiatočníci by si tak mali správanie vozidla odskúšať pri malých rýchlostiach na klzkejšom povrchu, kde prechádza zadná náprava do šmyku podstatne citlivejšie a vodič má tak dostatok času na prípadnú korekciu. Celkovo sa však jazda s vypnutým stabilizačným systémom (DSC) pre menej skúsených vodičov príliš neodporúča. Slabším miestom klasického pohonu je ale jazda v zime. Jednotke pomáha na klzkejšom povrchu elektronický samosvorný diferenciál a ako už názov napovedá, nejedná sa o žiadny mechanický systém ako napr. LSD, ale o elektronickú náhradu, ktorá však funguje spoľahlivo. V prípade podvozku BMW 1 si kritiku zaslúži jedine odpruženie – komfort jazdy. Samotný podvozok je totiž pomerne tuho nastavený a výsledný komfort pruženia ešte viac zhoršujú runflat pneumatiky. Na nekvalitných cestách, ktorých je u nás plno, si teda príliš komfortu neužijete.

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory