Brzdná dráha je vzdialenosť, ktorú prejde brzdiace vozidlo idúce určitou rýchlosťou až do zastavenia (spomalenia ak sa jedná len o zníženie rýchlosti z V1 na V2). Jedná sa o dôležitý faktor, ktorý môže hrať podstatnú úlohu pri vzniku dopravných nehôd a následne pri ich riešení. Brzdná dráha je závislá od rýchlosti a hmotnosť vozidla, kvalite cesty, pneumatík a samozrejme počasia.
Celkovo sa však brzdná dráha skladá z dvoch častí: reakčnej dráhy a samotnej brzdnej dráhy. Reakčná dráha je dráha, ktorú vodič prejde od okamihu, keď jeho zmysly rozpoznajú a vyhodnotia kritickú situáciu a on začne brzdiť (stlačí brzdový pedál). Podľa reakčných vnemov jednotlivého vodiča sa táto doba približne pohybuje od 0,5 po 1 sekundu. Počas reakčnej doby vodiča sa samozrejme vozidlo ďalej pohybuje pôvodnou rýchlosťou. Pri 100 km/h sa teda reakčná dráha pohybuje od 14 po takmer 28 metrov, až potom začnú účinkovať brzdy.
Trocha teórie a vzorec na výpočet brzdnej dráhy
Pneumatika je spojovacím článkom medzi vozidlom a vozovkou. Kolesá vozidiel prenášajú tiaž vozidla a nákladu, hnacie – brzdné momenty a bočné sily. Taktiež sú dôležitým prvkom v pružiacej sústave z hľadiska jazdného pohodlia a bezpečnosti jazdy. Rýchlosť a smer pohybu vozidla je primárne daná silami pôsobiacimi medzi pneumatikou a vozovkou. Horná hranica týchto síl je daná reálnym súčiniteľom šmykového trenia. Akonáhle pomer horizontálnej sily k normálovej sile kdekoľvek v styčnej ploche prekročí hranicu šmykového trenia, objaví sa lokálny sklz. Ak sa kĺzanie rozšíri po celej styčnej ploche pneumatiky s vozovkou, prestane sa koleso po povrchu odvaľovať a začne sa kĺzať, čím dochádza k úplnej strate účinnej kontroly nad pneumatikou. Inými slovami, kinetický model sa mení v statický (stojace koleso sa šmýka po stojacej ceste), vozidlo je v šmyku a nejde ovládať. O trajektórii pohybu vozidla rozhodujú následne ďalšie silové vplyvy, napríklad zotrvačnosť, odstredivá sila alebo gravitačné zrýchlenie na naklonenej rovine. Vďaka týmto vplyvom teda hrozí reálne riziko havárie.
Horizontálna zložka, pôsobiaca proti smeru pohybu vozidla – trecia sila Ft medzi pneumatikami a vozovkou sa rovná súčinu súčiniteľa šmykového trenia μ a kolmého – normálového zaťaženia pneumatiky na povrch vozovky G – tiaže vozidla.
Ft= μ.G
Tento vzorec platí v prípade, že vozovka je v rovine. Ak je vozovka sklonená pod určitým uhlom α, potom je potrebné zohľadniť kosínusovú zložku tiaže G a výsledný vzorec má podobu:
Ft= μ.G.cos α
Dotykové plochy pneumatiky a vozovky nie sú ideálne rovné. Celková trecia sila sa skladá z dvoch zložiek – zo zložky adhézie a hysterézie:
Ft=Fta+Fth
Adhézna zložka trecej sily vzniká vplyvom molekulových síl zo súčtu šmykových napätí, ktoré pôsobia na povrch dotykových plôch. Hysteréznu zložku trecej sily vyvoláva deformácia gumy pri jej pohybe po nerovnostiach povrchu. Pri tomto pohybe sa spotrebuje určitá energia, ktorá vyplýva z rozdielu medzi kompresnou a expanznou časťou deformácie. Inými slovami, ide o premenu jednej formy energie na inú. Z praktického hľadiska môžeme o jednotlivých zložkách trecej sily napísať nasledovné. Pre suchý povrch platí, že so zväčšovaním normálového tlaku (tiaže na pneumatiku) nad určitú úroveň kedy je súčiniteľ trenia medzi gumou a vozovkou najvyšší, spôsobuje klesanie celkového súčiniteľa šmykového trenia. Na mokrom povrchu, kde výrazne klesá súčiniteľ adhézie, nadobúda hysterézna zložka trenia na význame. Drážky dezénu pneumatiky určené na odvod vody zvyšujú normálový tlak zvyšnej časti dezénu, čím priaznivo vplývajú na zvýšenie celkového súčiniteľa šmykového trenia. Naopak na suchom povrchu je drážkovaný povrch nevýhodou, keďže zvýšenie normálového tlaku na zvyšnú časť dezénu znižuje celkový súčiniteľ trenia. Aj toto je dôvod, prečo hladké pneumatiky lepšie držia na suchej vozovke ako drážkované a naopak, na mokrej zase drážkované lepšie držia ako hladké.
Pri brzdení vozidla je potrebné poznať aj nasledovné informácie o súčiniteli šmykového trenia μ. Existujú totiž dva základné typy brzdenia auta. Brzdenie so šmykom – kinematické trenie a bez šmyku (ABS) – statické trenie. V prípade ak sú kolesá zablokované, pohybuje sa pneumatika vzhľadom k povrchu vozovky rovnakou rýchlosťou ako je rýchlosť auta. V prípade, že kolesá vozidla sú brzdené, ale nie sú v šmyku, je bod dotyku pneumatiky a povrchu vozovky v každom momente pohybu v pokoji. Takže pri brzdení, ktoré neprebieha v šmyku, je brzdná sila rovná maximálnej hodnote sily statického trenia. Keďže koeficient kinematického trenia je vždy menší ako koeficient statického trenia, trecia sila je medzi kolesami v šmyku menšia ako v prípade brzdenia bez šmyku. Logicky sa teda brzdná dráha zväčšuje so zmenšovaním koeficientu trenia medzi pneumatikami a vozovkou. Najlepšie podmienky na brzdenie vykazuje betón alebo suchý hrubozrnný asfalt a kvalitná pneumatika, kedy sa hodnota koeficientu μ pohybuje okolo 0,8 – 0,9. Šmyk spôsobuje zmenu koeficientu trenia zo statického na kinematický, čím jeho hodnota klesne na 0,3 – 0,4. Výrazný vplyv na hodnotu koeficientu trenia majú poveternostné podmienky. Na mokrej ceste sa znižuje hodnota statického koeficientu trenia na 0,4 a menej a v prípade ľadu je aj pri brzdení bez šmyku koeficient trenia na úrovni okolo 0,1 a menej.
Z uvedených vzťahov vyplýva dôležitosť súčiniteľa šmykového trenia na veľkosť spomalenia a dĺžku brzdnej dráhy. Taktiež vyplýva, že spomalenie vozidla nezávisí od jeho hmotnosti, ale od koeficient šmykového trenia. Tento fakt je dôležitý najmä v prípade, ak si myslíme, že čím väčší alebo naopak subtílnejší dopravný prostriedok, tým horšie brzdí. Teoreticky by teda malo byť jedno, či brzdí autobus, osobné auto alebo cyklista, všetci by mali brzdiť rovnakým zrýchlením. Samozrejme to platí len v prípade, ak majú rovnako kvalitné pneumatiky a rovnako výkonný brzdový systém. Dôležité je si tieto informácie pamätať najmä v prípade, ak idete za naoko väčšou dodávkou a spoliehate sa, že pri jej väčšej hmotnosti zabrzdíte skôr. Ak má táto dodávka podobné pneumatiky a podobne výkonnú brzdovú sústavu, zabrzdí takmer rovnako rýchlo ako vy a nič na tom nemení ani jej vyššia hmotnosť, keďže v prípade brzdenia dodávky pôsobí väčšia trecia sila vďaka jej väčšej hmotnosti. Pri brzdení je treba mať na pamäti najdôležitejší fakt a tým je, že brzdná dráha závisí kvadraticky od rýchlosti, pri ktorej brzdenie začína a nepriamo úmerne od koeficientu trenia medzi pneumatikami a vozovkou. Inými slovami, vďaka druhej mocnine rýchlosti zastaví vozidlo pri dvojnásobne väčšej rýchlosti na štvornásobne dlhšej dráhe.
Vychádzame z faktu, že kinetická energia idúceho vozidla sa rovná práci vynaloženej při brzdení vozidla. Teda Ek = Wp. Na výpočet dráhy plného brzdenia poprípade spomalenia môžeme použiť nasledovné vzorce:
s=1/2.a.t2 = v2/2.a = v2/2.g.μ F=m.a = m. g.μ =˃ a= g.μ
Pri reálnom dosadením napríklad 50 km/h idúceho vozidla: dráha s= v(50/3,6) / 2*9,81*0,8 s=12,3 metra. Alebo uvažujeme rovnakú rýchlosť a brzdné spomalenie na úrovni 8 m.s-2. dráha s= v(50/3,6)/ 2*8 = 12 metrov.
Zjednodušený príklad z praxe
Asfaltový povrch vozovky, dážď, zimné pneumatiky, vozidlo Honda HRV 2,0i
Plánik nehody
Podľa podmienok si určíme približnú hodnotu spomalenia na úrovni a=5 – 6 m.s-2. Podľa rozpätia úlomkov si určíme približné miesto zrážky vozidla s chodcom cca 3,6 metra pred prvými úlomkami svetla a taktiež určíme reakčný čas, ktorý sa pohybuje na úrovni 0,8 s pri dobrom počasí až po cca 1,2 s pri zhoršenej viditeľnosti (hustý dážď, sneženie). Z dostupných rozmerov a nameraných vzdialeností stojaceho vozidla od miesta zrážky vypočítame približnú rýchlosť v čase keď vodič zareagoval na prekážku – chodca (zanedbávame úbytok rýchlosti cca 1-3 km/hod, ktorý vzniká pri zrážke s chodcom a je závislý od hmotnosti, rýchlosti a smeru pohybu chodca)
Pri spomalení 5 m.s-2 bola rýchlosť v čase nárazu od 39,2 km/h (pri reakčnom čase 1,2 s-zhoršená viditeľnosť) až po 44,1 km/h (pri reakčnom čase 0,8 s bežná viditeľnosť).
Pri spomalení 6 m.s-2 bola rýchlosť v čase nárazu od 41,4 km/h (pri reakčnom čase 1,2 s-zhoršená viditeľnosť) až po 47,1 km/h (pri reakčnom čase 0,8 s bežná viditeľnosť).
| Rýchlosť vozidla | Reakčná dráha | Brzdná dráha | Dráha zastavenia |
|---|---|---|---|
| Suchá vozovka | |||
| 50 km/h | 7-14 m | 12,3 m | 26,3 m |
| 60 km/h | 8-17 m | 17,7 m | 34,7 m |
| 80 km/h | 11-22 m | 31,5 m | 53,5 m |
| Mokrá vozovka | |||
| 50 km/h | 7-14 m | 16,4 m | 30,4 m |
| 60 km/h | 8-17 m | 23,6 m | 40,6 m |
| 80 km/h | 11-22 m | 41,9 m | 63,9 m |
| Poľadovica | |||
| 50 km/h | 7-14 m | 65,5 m | 79,5 m |
| 60 km/h | 8-17 m | 94,4 m | 111,4 m |
| 80 km/h | 11-22 m | 167,8 m | 189,8 m |
| Povrch | Koeficient brzdnej dráhy |
|---|---|
| suchý betón | 1 |
| suchý asfalt | 1,3 |
| suchá dlažba | 1,4 |
| mokrý betón | 1,5 |
| mokrý asfalt | 1,8 |
| mokrá dlažba | 2,6 |
| sneh | 3,3 |
| poľadovica (-20 °C) | 5,6 |
| poľadovica (-10 °C) | 7,6 |
| poľadovica (0 °C) | 10,3 |
18 komentárov
Peter Nezran
By ma zaujmalo ako ste prosimvas prisiel k tej prvej tabulke. Mam na mysli tu prvu svetlomodru tabulku s rozpisom brzdnej drahy na suchej a mokrej ceste a na poladovici. Dakujem
Rasto
Velmi kvalitny prispevok, ale bol by som vsak velmi rad, keby bol ku celkovej kinetickej energii Ek pripocitany aj prispevok kinetickej energie zotrvacnosti beziaceho, roztoceneho, motora. Nikde to nemozem vygooglit a tak nemozem dokazat svojmu okoliu(som v mensine), ze v pripade brzdenia s umyslom co najrychlejsieho zastavenia vozidla na nulu je brzdna draha pri zaradenej rychlosti ovela vacsia ako brzdna draha so zaradenym neutralom. Jedna sa o cisty experiment, nie realnu situaciu. V realnej situacie uz len samotne zosliapnutie spojky predlzi reakcny cas a tym aj celkovu brzdnu drahu vozidla.
Dakujem
kuges
zdravim, ze svych zkusenosti muzu vyvodit tenhle zaver.
myslim ze pokud nemate silne brzdy jak na supersportu , tak motor , ktery spadne do otacek volnobehu za 0,5 sec , vam pri zarazene rychlosti bude urcite pomahat brzdit , pac pri brzdeni ze 100kmh vas bude treba 2 sekundy malinko brzdit , nez tedy vyslapnete spojku pred uplnym zastavenim
na supersportu kde je brzdova soustava dimenzovana tak , ze umi „kousnout“ kola i v rychlosti 150kmh, tak tam je to jedno
kazdopadne kdyz ve 100kmh vypnete zapalovani , prasknete tam 3ku a zatahnete rucni brzdu tak zastavite rychleji nez s neutral+rucka
kuges
beru tedy situaci noveho auta s modernim ABS , kde by se mely kola stale otacet .
Kdyz to panicky zadupnete ve favoritu bez spojky se zarazenou rychlosti, tak plati vas nazor , protoze cast brzdovych sil se spotrebuje i na okamzite zastaveni motoru , ktery ma jistou setrvacnost .
Feri
Len ste zabudli ze pri vypnutom motore posilnovac brzd a cely hydraulicky system
,, tazko bude fungovat,, doslovne
Kriticke brzdenie alfa omega- spojka a potom brzda, lebo vas roztoci, pokial nieje 4×4
Peter M.
Máte pravdu, dohľadajte si súčiniteľ rotačných hmôt. Ten je tým väčší, čím nižší prevodový stupeň je zaradený. Nikdy som na toto nerobil experimentálne meranie, tak neviem povedať, aký veľký vplyv má táto skutočnosť. Máte pravdu aj v tom, že zošliapnutie spojky predlžuje reakčný čas, takže v prípade nebezpečenstva treba jednoducho dupnúť na brzdu.
Hydrant
Je to úplne jedno. Limitujúci faktor je trenie pneumatík, nie motor ani iné ústrojenstvo.
Jan
Prajem pekný deň,
prosím Vás viete mi odpovedať akou rýchlosťou mohlo ísť vozidlo ak do nárazu do ďalšieho vozidla mu namerali 50,25m brzdnú dráhu značne poškodil Škodu Octavia – odhodil ju do strany a tá sa niekoľkokrát prevrátila cez strechu a on ešte z vozidlo pokračoval rovno cca 60 m , kde zišiel z cesty a po roli ešte prešiel cca 50 m , jedná sa o dopravnú nehodu ale potrebujem to len orientačne.Aspoň tu rýchlosť pri ktorej by na 50 m brzdnej dráhy zastavil.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď . Brzdiace auto bolo Seat cordoba.
MJ
Pre správny výpočet je vo vami popisovanej udalosti veľa neznámych veličín (vozovka-suchá, mokrá alebo zasnežená?, pneu, vek vodiča, rozhľadové podmienky, miera poškodenia, typ nárazu…atď). Ale skúsme takto. Berme, že 50,25 je brzdná dráha, suchá vozovka, brzdy v dobrom stave a brzdné spomalenie na úrovni 8 m.s-2. Počítame rýchlosť z ktorej by mal zastaviť. Ak berieme do úvahy nábeh plného brzdného účinku na úrovni 0,2s, tak nám v tomto prípade vychádza rýchlosť cca 105 km/hod. Stačí ak bola ale cesta trocha špinavá alebo vlhká, brzdné spomalenie kleslo na 6 resp 5m.s-2, vtedy výsledná rýchlosť klesne na cca 90 km/hod (pri 5 m.s-2 na cca 82 km/hod). Takto by sa dalo pokračovať. Rozdiel je naozaj výrazný (berme rýchlosť bez nábehu cca 102 km/hod) a tam kde by pri 8 m.s-2 už vozidlo stálo (miesto nárazu), pri 6 m.s-2 by malo ešte rýchlosť cez 50 km/hod. Skúsme hypoteticky. Vozidlo išlo 95 km/hod, brzdné spomalenie by bolo 6 m.s-2, vtedy by nárazová rýchlosť bola cca 35 km/hod. Z toho vyplýva, že je veľmi dôležité poznať buď súčiniteľ trenia vozovky resp. brzdné spomalenie. Taktiež rozsah poškodenia druhého vozidla napovie pomocou metódy EES približnú nárazovú rýchlosť. Toľko po náraz. Ďalšie dráhy (60 m po vozovke a 50 m po poli) je tiež nutné zanalyzovať z pohľadu, či sa vozidlo 60 metrov pohybovalo bez výraznejšieho brzdenia a taktiež pohyb v poli, akou mierou vplýval na konečne spomalenie/zastavenie. Je to pomerne komplikovaný prípad, kde pre čo najpresnejší výpočet je nutné poznať všetky okolnosti prípadu.
Jan
MJ veľmi pekne ďakujem za odpoveď, aj keď naozaj som na začiatku zadal málo veličín. Ako bolo správne predpokladané vozovka bola suchá a čistá. Stalo sa to za úplnej tmy na hlavnej ceste t.j obidve vozidla išli rovno za sebou po hlavnej ceste. Škoda Octavia mala ešte v čase nárazu nízku rýchlosť nakoľko sa rozbiehala tak cca 20-30 km/hod. Auto škoda Octavia vyšla na hlavnú cestu z vedľajšej ceste, po hlavnej ceste prešlo auto Škoda Octavia tak cca 20m keď prišiel náraz zo zadu. Podľa svedka nehody vodič druhého vozidla seat cordoba, videl vychadzajúce auto z vedľajšej cesty ale on chcel predbehnúť rozbiehajúce sa auto. Vtom sa mu však v protismere objavil svedok nehody t.j auto v protismere a vtedy podľa svedka sa auto seat cordoba zaradilo do svojho pruhu a začalo prudko brzdiť.Náraz zdemoloval zadnú časť Škody Octavie tak do pol kufra. Ako som už vyššie spomínal Škodu Octaviu odhodilo do boku a niekoľkokrát sa prevrátila cez strechu.Auto škodu Octaviu viedla 37 ročná vodička s 19 ročnou praxou vo vedení motorového vozidla do tej doby bez nehody a druhé vozidlo seat cordobu viedol 19 ročný chalan, ktorý nemal vodičák ani rok. V obidvoch vozidlách sa nachádzali 2 ľudia už spomínaní vodiči a spolujazdec.To či sa vozidlo seat cordoba pohyboval po náraze tak že brzdil alebo bez brzdenia, to si netrúfnem ani odhadnúť ale jeho auto bolo tiež úplne zdemolované výsledok poisťovne je že obidve autá sú totálka. Svedok nehody tvrdí že vodič seatu cordoba išiel minimálne 160 km/hod. Vodič seatu cordoba tvrdí že išiel 90 km/hod keďže taká je v tomto úseku predpísaná rýchlosť . Z Vášho prepočtu mi rovnako vychádza to čo aj ja tvrdím že 90 km/hod neišiel lebo pri 105km/hod by bol zastavil a nebolo by došlo k nárazu. Mohol mať naozaj východziu rýchlosť 160 km/hod na 50 m zbrzdil na (160-105) 55km/hod a touto rýchlosťou narazil do Octavie alebo to počítam svojím sedliackym rozumom zle?????
Ďakujem za odpoveď…
Janko
S tym sedliackym rozumom mate asi naozaj pravdu…
Kedze vozidlo islo 20/30 kmh dajme tomu 25 khm prejst vzdialenost k miestu kontaktu (20m) mu trvalo cca 3 sekundy, verim, ze do tolko naratate – odporucam neskusat za jazdu.
Kedze z vedlajsej sa mate zaradit tak aby ste nikoho neobmedzili toboz neohrozili je jednoznacne chyba na strane vodica a je uplne jedno kolko ten mlady suhaj isiel.
Predpokladat ze isiel vyssou ako povolenou rychlostou je mozne, ale uplne zbytocne.
Obavam sa, ze v dopravnych predpisoch nenajdete klauzulu o tom, ze ked podla vas niekto porusi nejaky predpis mate pravo sposobit nehodu.
Drahej panej s mnohymi rokmi skusenosti kupte listok na autobus a pravdepodobne jej znacne predlzite zivot.
Jozef
Akou pravdepodobnou rýchlosťou mohlo isť auto po suchej asfaltovej ceste dole brehom cca 3%,pri brzdnej dráhe cca 45m? Po miernom náraze do boku auta idúceho pred ním bolo odklonené z priamej jazdy a skončilo v priekope,kde sa okamžite zastavilo?
Mirko
Akým spôsobom narazilo vozidlo do boku auta iduceho pred nim?
Nejako si to neviem vizualizovat…
Mate pravouhle auto?
Jozef
Pre výpočet približnej rýchlosti je potrebne hlavne zistiť aká veľká trecia sila bola medzi pneumatikou a vozovkou. Veličiny ovplyvňujúce treciu silu sú napríklad trecí koeficient vozovky čiže ide o kvalitu (predpokladaného) asfaltového povrchu. Brzdnú dráhu môže ďalej ovplyvniť nečistoty na vozovke a teplota vozovky. Pri letných pneumatikách veľkosť adheze rapidne klesá pod nejakých 7°C preto sa odporúča prezúvať na zimné pneumatiky aj vtedy keď nie je na cestách sneh, ale je pod 7°C. To iste platí aj pri zimných pneumatikách len opačne, takže tu zase neodporúčajú dojazďovať zimné pneumatiky v lete.
Ďalej netreba zabudnúť na samotne pneumatiky. Pri pneumatikách brzdnú dráhu môže ovplyvniť tvar dezénu, hĺbka dezénu, vek a kvalita pneumatík. Aj pri úplne nových pneumatikách je podľa testov rozdiel v dĺžke brzdnej dráhy medzi jednotlivými výrobcami pneumatík až do 20 m pri brzdení z rýchlosti 100 km/h. Vek pneumatík tiež dosť ovplyvňuje dĺžku brzdnej dráhy lebo vekom zmes pneumatiky tvrdne a stráca svoje vlastnosti. Preto pneumatiky odporúčajú meniť po 4 rokoch aj keď hĺbka dezénu je ešte postačujúca. 10 a viac ročne pneumatiky v testoch úplne prepadli a tie na autách by nemali čo robiť.
Takže je toho dosť čo môže ovplyvniť dĺžku brzdnej dráhy a to som tu spomenul len základne veci.
Čiže je zbytočne tu písať otázky akou rýchlosťou mohlo isť vozidlo do nárazu, lebo podľa dĺžky brzdnej dráhy sa to presne zistiť nedá. Približne to vedia zistiť iba odborníci ktorý musia urobiť určite merania.
Martin
som sa pobavil dobre, Ján tak ti to poviem, cca 50-120 km/hod
Miro
Dobrí deň zaujímalo by ma keď vodič mal brzdnu dráhu 23.5m a k tomu narazil do auta vysunutoeho 1m na vozovku a z takým nárazom ze vozidlo do ktorého narazil bol tak silný ze od hodilo stojace vozidlo a jeho vozidlo od hodilo v lavy jazdný pruh. Odhad bol ze išiel 120km nu dopravná Policja na merala ze išiel 50km. Prosím o výpočet ze podla Vás aká je pravda. Dakujem
Milovnik inteligentov
Velmi ma pobavili vsetci nasi „vodici s 50 rokmi praxe“ ktory nevedia ktora je hlavna cesta.
Len tak dalej. A do buducna odporucam skusit nieco podobne na nechranenom zeleznicnom priecesti.
Dotaz by mohol zniet asi:
Podpis: Napr Jan
Dobry den.
Prosim vas aku mal rychlost vlak ktory prechadzal po kolajach?
Vodic bol jemnucko vysunuty, asi meter za prvou kolajou a vlak mal brzdnu drahu 150 metrov.
Policajti tvrdia, ze vodic nedal prednost, ale ja tvrdim, ze na vine je zle postavenie marsu a jupitera, kedze vodicka mala 42 rokov, vodicske opravnenie mala uz od dokoncenia zakladnej skoly, teda mala 24 rokov ( a 40kilometrov) praxe za volantom.
Podla vsetkeho je jasne, ze za vsetko moze macko usko a moja zena nieje nebezpecna svojmu okoliu, kedze jazdi autom a nieje schopna zhodnotit rychlost prichadzajuceho vozidla.
Za kladnu odpoved vopred dakujem.
Ujo Izidor z Hornej Preslopanej
matostefke@gmail.com
Vie mi niekto skúsiť vypočítať o koľko by zpomalilo auto keby začalo brzdiť v 120km rýchlosti s letným zanovnymi gumami v roli, polorozbrazdena, suchá, hlbšia cca 10cm hlina a mal by na to 60 metrov? Vaha auta cca 1100 kg aj s posádkou.