Citroen Saxo (1996-2003) – recenzia a skúsenosti

Malé, obratné a na údržbu nenáročné mestské autíčka. Peugeot 106 a Citroen Saxo sa nestratili na našom trhu ani ako nové a darí sa im aj ako jazdenkám, najmä 5-dverovým verziám, ktoré je možné zaobstarať za veľmi prijateľný peniaz.

V roku 1991 uvidel svetlo sveta úplne nový Peugeot 106, ktorý bol menší než legendárna 205-ka. Spočiatku sa vyrábala len trojdverová verzia, ktorá však dosiahla oveľa väčšiu popularitu ako v roku 1993 predstavená 5 dverová. Trojdverovej sa totiž predalo až 67 % produkcie. Celkovo bolo do roku 2003 vyrobených 2 798 300 Peugeotov 106. Na začiatku sa ponúkal s motormi 1,1i, 1,4i. Odvodený Citroen Saxo bol uvedený na trh až v roku 1996.

Citroen Saxo absolvoval nárazové testy Euro NCAP v roku 2000 a získal len dve hviezdičky z piatich za ochranu posádky. Dve hviezdičky zo štyroch získal za ohľaduplnosť voči chodcom.

Karoséria poskytuje prekvapivo veľa miesta a pomerne pohodlne sa odvezú aj štyria stredne urastení dospelí pasažieri. Vyšší cestujúci rýchlo narazia na limit v oblasti miesta pre kolená a problémy môžu nastať aj v oblasti hlavy. Oba modely, teda aj modernizovaný Peugeot 106 a Citroen Saxo sú síce technický zhodné, ale vonkajší dizajn a aj usporiadanie interiéru už bolo v réžii každej automobilky samostatne.

Saxo bolo predstavené v roku 1996 ako nástupca konštrukčne zastaralého modelu AX. Pri vývoji Saxa využil koncern PSA techniku od sesterského Peugeotu 106. Väčšina dielov teda pochádza práve z tohto automobilu. V roku 1999 prešlo vozidlo faceliftom, kde sa najväčších zmien dočkala hlavne predná časť karosérie. Kapota zmenila tvar pridaním dvoch prelisov, ktoré zvýraznili prednú masku so zväčšeným firemným znakom. Na objeme pribrali predné blatníky a hlavne predné svetlomety, ktoré integrovali aj smerovky. Zadná a bočná čast automobilu zostali prakticky bez zmeny. Dizajn Saxa pôsobí celkovo nenápadným až fádnym dojmom, čo však nemusí byť vždy na škodu (zlodeji).

Najväčší rozdiel medzi oboma sesterskými modelmi sa prejavil v objeme kufra, ktorý mala 106-ka len 215 l, pritom Saxo disponovalo až 280 litrami. Je to slušná hodnota, keď uvážime koľko mali vtedajší konkurenti: VW Polo 245 l, Renault Clio 255 l, Opel Corsa 260 l a dokonca o niečo prekonáva aj Feliciu s 272 l.

Pôvodný Peugeot 106 sa v roku 1996 dočkal zásadného prepracovania, ktorý sa zďaleka netýkal len vzhľadu. Najmarkantnejšie sú zmeny na prednej časti, ktorá má výraznejšie svetlomety i veľké firemné logo, vzadu sú celočervené koncové svetlá. Prepracovaný bol aj interiér, dostal farebnejšie, na pohľad príjemnejšie materiály a lepšiu kvalitu dielenského spracovania. Súčasne boli vykonané konštrukčné zmeny na karosérii, ktorá spolu s dodatočnou výbavou posunula model po bezpečnostnej stránke o stupienok vyššie. Celkovo je ale interiér automobilu iba priemerne spracovaný, plasty sú dosť tvrdé a zriedkavosťou nie je ani časté vŕzganie a pazvuky.

Trocha radosti ale dodali rôzne akčné verzie (hlavne od Peugeotu), ktoré mali mnohokrát nápadito navrhnuté poťahy sedadiel, čalúnenie, podfarbené číselníky prístrojovej dosky alebo iné odlíšenie od zvyšku masovej produkcie. Stretnúť sa tak dá trebárs s džínsovo modrým interiérom modelu 106 Kid. Vo väčšine verzií sa nevyskytoval aj v tej dobe už bežný vnútorný okruh ventilácie. Pochvalu si zaslúži priestranná a hlboká schránka pri spolujazdcovi a taktiež sedadlá, ktoré sú dostatočne mäkké, podobne ako odpruženie karosérie. Prístrojová doska je veľmi prehľadná a ovládanie príslušenstva intuitívne.

Jazdné vlastnosti neurazia ani mimo mesta a napriek mäkkému odpruženiu ich možno hodnotiť ako dobré. Vozítka sú aj pomerne mrštné, len je potreba k tomu posilňovač riadenia, čo nebolo vždy súčasťou vozidla, dokonca ani dieselového. Treba dodať, že podvozok je pomerne robustný a ak sa vyskytnú vôle v uložení náprav, tak skôr na zadnej ako na prednej.

Zo širokej motorovej škály zloženej výhradne zo štvorvalcov sa javí ako najlepšou motorizáciou osvedčený motor 1.1, ktorý z objemu 1124 ccm dáva 40 resp. častejšie 44 kW. S týmto motorom by sa spotreba mohla ľahko dostať k šiestim litrom a dynamika jazdy pritom netrpí. Z 0 na 100 km/h zrýchli za necelých 14 sekúnd. Spotrebu aj zrýchlenie v dobrom slova zmysle ovplyvňuje nízka pohotovostná hmotnosť (890 kg).

Základný agregát 954 ccm s 33 alebo 37 kW nesklame v mestskom a prímestskom režime prevádzky, na dlhšie jazdy a najmä diaľnicu mu už chýba výkon. Občas sa vyskytuje aj motor s objemom 1360 ccm a výkonom 55 kW, s ktorým je ľahké vozidlo veľmi pružné a má aj priaznivú spotrebu okolo 7 litrov.

Všetky motory sú spoľahlivé a nenáročné na servis.

Zaujímavé sú ostré verzie, ktoré sa predávali pod rôznymi označeniami ako XS, XSI VTS (65 kW alebo 67 kW) alebo 1.6 16V S16 (87 kW), s ktorou sa krpce hýbali na stovku za 8,7 sekundy.

Medzi veľmi populárne motory patria aj dieselové agregáty 1,4D (37 kW) a 1.5 D (40, 42 kW). Oba motory majú po zahriatí kultivovaný chod, sú pomerne dobre odhlučnené a vyznačujú sa veľmi ekonomickou prevádzkou. Dokonca aj keď sa jedná o motory bez turba, brzdou v prevádzke nie sú. Pozor, tu však všetky podobnosti oboch agregátov končia. Staršia 1,4 D má totiž hliníkový blok a ten sa vie vplyvom prehriatia alebo bezohľadnej jazdy na plný plyn pokrútiť. To ma za následok olej vo vode, alebo voda v oleji, alebo výfukové plyny vo vode, čoho následkom vozidlo v zime nekúri a tzv. varí sa. Preto treba byť pri kúpe vozidla s týmto agregátom opatrný a poriadne motor preveriť. Agregát 1,5 D už má klasický liatinový blok, vyznačuje sa nadpriemernou životnosťou a spoľahlivosťou. Pozor len v zime na stav žhavičov a batérie.

Napriek nevalnej povesti o spoľahlivosti francúzskych modelov z konca 90-tych rokov sú tieto autíčka nad priemerom. V oveľa menšej miere ich postihujú problémy s elektrikou a elektronikou. Bez chyby však neboli a mestská premávka, časté štarty atď. im dáva riadne do tela, preto je možné sa stretnúť s nefunkčnými alternátormi, ktoré sú nevhodne umiestnené nízko vpredu, kde je tento zdroj elektrickej energie vystavený ostrekovaniu špinavej vody a pod. Častejšie tiež zlyháva centrálne zamykanie, ale aj elektricky ovládané okná, imobilizér alebo drobnosti ako zhasínajúce svetlomety, zadrhávajúce stierače, či nefunkčný klaksón. Pri starších ročníkoch je treba počítať s výmenou dverového tesnenia, ktoré je často miestom, kadiaľ sa do vozidla dostáva dažďová voda. Korózia sa týka predovšetkým posledného dielu výfuku.

Motor aj prevodovka bývajú občas netesné a presakuje často olej. Motory boli okrem 1,4 D vcelku bezproblémové, benzínové občas trápia chybné zapaľovacie cievky, porucha palivového čerpadla (nejde naštartovať), občas praskne klinový remeň alebo občas sa vyskytuje aj porucha riadiacich jednotiek. Pozor na modrý dym z výfuku dieselových motorov, signalizuje to zvýšenú spotrebu oleja a tiež pozor na prehriatie vinou chybného termostatu alebo spínača ventilátora. Podvozok je pomerne robustný, ale naše cesty a najmä mestská prevádzka mu dá zabrať. Preto pozor na stav opotrebovania bŕzd, tiež ak je počuť predná náprava je na čase výmena čapov alebo dokonca hnacích hriadeľov (homokinetických kĺbov). Kontrolu si zaslúži aj uloženie zadnej nápravy.

Všetky motory majú interval výmeny rozvodového remeňa stanovený na 120 000 kilometrov.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory