Daewoo/Chevrolet Matiz (1998-2005) – recenzia a skúsenosti

Matísek, ako ho mnohí(é) volali, si našiel obľubu najmä u nežnejšej časti populácie z dôvodu podareného dizajnu, pomerne priaznivej nákupnej ceny, úžitkových vlastností a nízkych prevádzkových nákladov.

Výhradne päť dverový model sa začal u nás predávať v roku 1998 ako nástupca nemenej úspešného modelu Tico. V roku 2001 prebehol menší facelift, keď zvonku dostal nové guľaté smerovky presunuté bližšie k stredu prednej masky a pozmenený bol aj tvar vstupného otvoru chladiča vzduchu. Zmeny v interiéri sú opäť skôr kozmetické, bočné výplne dverí získali predsa len lepšie pôsobiaci plast a do bočných vakov sa na rozdiel od predchádzajúcej generácie skutočne niečo zmestí. Ľahkými zmenami prešiel aj stredový panel, v ktorom sú už aj obľúbené priehlbiny na nápoje a drobné mince. V roku 2003 pribudol do ponuky litrový štvorvalcový motor o výkone 48 kW. V roku 2004 sa Daewoo Matiz zmenil na Chevrolet Matiz. Výroba bola ukončená v roku 2005 a model bol nahradený Chevroletom Spark.

Bariérové testy Euro NCAP Matiz absolvoval v roku 2000 a získal za ochranu posádky tri hviezdičky z piatich.

Dizajnovo sa dá Matiz charakterizovať nasledovne: v každom rohu koleso a malá, rýchlo zvažujúca sa predná časť, dopĺňaná zboku rozmernými a takmer celý bok vyplňujúcimi dvermi. Využitie obstavaného priestoru je v Matize príkladné. Dvere sú pomerne tenké s lacno pôsobiacimi plastovými výplňami, ale to je v tejto kategórii bežné, rovnako ako jednoduchá prístrojová doska. Dielenské spracovanie však bolo biedne a zlepšilo sa až po facelifte v roku 2001. Čo však bežné nie je, je nezvykle veľa priestoru, ktorý hlavne na predných sedadlách auto ponúka. Vodič aj spolujazdec majú okrem iného vďaka vysoko ukotveným sedačkám pocit, že sedia v o triedu väčšom aute. Samozrejme, relatívne dostatok priestoru sa myslí v pozdĺžnom smere a na výšku. V priečnom smere je to o poznanie horšie a je to daň za úzku karosériu. Na zadných sedadlách, ktoré sú mimochodom položené ešte vyššie, sa celkom pohodlne usadia ďalší dvaja cestujúci bez väčšej núdze o životný priestor. Všetky ovládacie prvky sú na očekávateľných miestach, trocha nepohodlné je iba ovládanie cyklovača predných stieračov. Matiz vo výbave SE má v základe aj elektrické ovládanie predných okien s ovládačmi pred pákou ručnej brzdy. Miesta je pomerne dosť, ale neplatí to o sedadlách, teda konkrétne sedákoch, ktoré aj keď pokryté príjemným textilným poťahom, sú príliš krátke. Tiež operadlo bude vadiť hlavne vyšším postavám, je trocha prehnuté dozadu a neposkytuje tak chrbtu dostatočnú oporu. Podobne aj opierka hlavy motoristom nad 190 cm bude siahať aj v najvyššej polohe len ku krku, čo v prípade nárazu zozadu môže byť problém. Sedadlá teda kazia dobrý dojem z priestrannosti vozidla. Podobne nenadchne ani kufor, ktorý svojim objemom 104 l vzbudzuje skôr posmešný úsmev ako radosť. No je to daň za komfort v kabíne. Piate dvere sa dajú otvárať z miesta vodiča, ale akýkoľvek držiak na nich chýba a pri otváraní je takmer istota zašpinenia. Vďaka už spomínaným vyšším sedačkám je výhľad z vozidla výborný, čo sa zíde hlavne pri manévrovaní v hustej mestskej premávke. Trochu väčší problém je bezpečnostná výbava. Daewoo síce ponúkalo airbagy, posilňovač riadenia atď, ale to všetko bolo iba za príplatok. Keďže Matiz si u nás kupovali ako druhé, tretie vozidlo do rodiny alebo staršie manželské páry na občasné výlety, objednal si tieto prvky bezpečnosti málokto. Nájsť ho preto v „plnke“  je vzácnosť.

Matiz je hlavne mestské vozidlo a na občasné výlety mimo neho. Preto nemožno očakávať ktovieakú jazdnú stabilitu a zázračný komfort. Vysoké a úzke autíčko to s krátkym rázvorom jednoducho nedokáže, aj keď mu snahu nemožno uprieť. Nechutia mu teda náhle zmeny smeru, napr. vyhýbací manéver, na to reaguje Matiz nepríjemným kývaním. Taktiež nekvalitná vozovka posiata výtlkmi vie zadnú nápravu poriadne preveriť, čo výrazne znižuje jazdný komfort. Predná náprava je zase veľmi citlivá na naozaj kvalitné vyváženie kolies, v opačnom prípade bude volant nepríjemne vibrovať.

Motory sa do Matiza dávali dva. Radový trojvalec 0,8 o výkone 38 kW a od roku 2003 ponúkaný radový štvorvalec o výkone 48 kW. Najčastejšie sa vyskytuje trojvalec, ktorý napriek skromnému objemu podáva slušné výkony. S relatívne ľahkým Matískom (770 kg) nemá veľa práce a postačuje dokonca aj na diaľničnú jazdu do 130 km/h. Na viac už moc síl nemá, hlavne stúpa spotreba a extrémne aj hluk. Podobne aj keď je Matiz plne naložený, treba počítať s miernym výkonovým handicapom. V bežnej premávke sa jeho apetít málokedy prehupne cez 6 litrovú hranicu a väčšinou sa dá jazdiť okolo 5-5,5 litra na 100 km. Od roku 2001 sa začalo montovať bezkontaktné zapaľovanie a nahradilo tak klasický rozdeľovač, čo zlepšilo spoľahlivosť a kultúru chodu trojvalca. Od roku 2003 bol k dispozícii podstatne kultivovanejší a tiež výkonnejší litrový štvorvalec s osemventilovým rozvodom OHC. Ten si už bez väčších problémov poradí aj s diaľničnou rýchlosťou s plne obsadeným vozidlom. Jeho jedinou nevýhodou je veľká zriedkavosť. K motorom sa dodávala 5 stupňová mechanická prevodovka, ktorej krátka radiaca páka je v pomere k vyššie položeným sedadlám trochu utopená, stačí si však zvyknúť. V prevádzke ale vadí tuhšie radenie dvojky a iba priemerná presnosť radenia.

Poruchy a konštrukčné nedostatky sa ani Matizu nevyhýbali a pomerne často je možné pri ojazdených exemplároch natrafiť na zvlnené brzdové kotúče. Nepríjemné sú aj nadmerné vibrácie trojvalca, ktoré prenikajú do skeletu karosérie a po čase spôsobujú uvoľnenie rôznych dielov interiéru, čoho následkom je rôzne vŕzganie, klepanie a rezonancie. Objaviť sa môže nadmerná spotreba oleja, hlavne ak sa motor za studena vytáčal alebo mal príliš veľa a často studených štartov. Častejšie sa vyskytujú aj opotrebované tlmiče, vôle na prednej náprave (silentbloky a priečny stabilizátor), tiež vôle v riadení. Vyskytnúť sa môže aj nadmerne opotrebená spojka, spomínané vibrácie volantu od nevyvážených kolies a tiež poruchy zapaľovania do roku 2001. Odporúča sa tiež hľadať radšej modely vyrobené po facelifte v roku 2001, ktoré mali  spoľahlivejšie bezkontaktné zapaľovanie namiesto rozdeľovača a aj trochu lepšie zoskrutkovaný interiér (plasty).

Výmena rozvodového remeňa je stanovená každých 60 000 km.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]