Fiat Seicento/600 (1997-2005-2010) – recenzia a skúsenosti

Fiat Seicento sa rovnako ako jeho predchodca Cinquecento vyrábal v poľských Tychach. Obe autíčka patrili v čase svojej produkcie k najmenšiemu modelu značky Fiat a darilo sa im veľmi dobre. Seicenta sa od roku 1997 až do ukončenia produkcie v máji 2010 vyrobilo viac ako 1,3 milióna kusov. Spratné autíčko sa síce na dlhé cesty moc nehodí, v mestskej džungli sa ale cíti ako ryba vo vode. Poteší obratnosťou, nenáročnosťou na parkovacie miesto, dobrými jazdnými vlastnosťami, obstojnou spoľahlivosťou, prijateľnými prevádzkovými nákladmi a výhodnými cenami jazdeniek. Medzi nevýhody patrí len trojdverová karoséria, slabšia pasívna bezpečnosť, menej miesta vzadu a skromný objem kufra.

V roku 1997 sa začalo Seicento predávať so štvorvalcom 1,1 Fire (40 kW), ktorý dáva najväčší krútiaci moment 88 Nm pri 2750 ot/min a na niektorých trhoch aj s menším motorom, taktiež štvorvalcom o objeme 0,9 l (29 kW, 65 Nm). Verzia s motorom 1,1 sa dodávala aj vo verzii Sporting, ktorá mala kratšie prevody.

V roku 2001 prišla akčná verzia M. Schumacher, postavená na báze modelu Sporting. Na začiatku roku 2004 prešlo Seicento jemnou úpravou (zmenilo sa lakovanie nárazníkov). Pod kapotou bol v ponuke naďalej osvedčený štvorvalec 1,1 Fire (40 kW). Úpravami synchronizácie prešla päťstupňová manuálna prevodovka a rozšírila sa aj príplatková výbava o štvorkanálové ABS s rozdeľovačom brzdnej sily EBD a tiež klimatizáciu.

V roku 2005 sa na mnohých trhoch prestalo Seicento predávať a uvoľnilo miesto modernejšej Pande. Na niektorých západoeurópskych trhoch, teda v Nemecku, Taliansku alebo Holandsku sa ale predávalo ďalej, avšak pod novým menom. Začiatkom roka 2005 tak Fiat zmenil meno a zo Seicenta sa stal Fiat 600. Zmeny sa dotkli aj vonkajšieho dizajnu a interiéru vozidla. Pod kapotou ostalo všetko po starom s motorom 1,1i (40 kW). Zlepšila sa výbava vozidla, v základe obsahoval Fiat 600 ABS a airbag vodiča, vyššie verzie mali aj elektrické ovládanie okien, posilňovač riadenia, klimatizáciu či lakované nárazníky. Špeciálna narodeninová edícia Fiat 600 50th dostala aj chróm paket. V máji 2010 bola výroba malého Seicenta (600) definitívne ukončená.

Nárazový test Euro NCAP v roku 2000 dopadol dosť biedne. Ochrana posádky bola hodnotená dvoma hviezdičkami z piatich (12 bodov), avšak vďaka vystaveniu obrovského rizika ohrozujúceho život pri bočnom náraze bola druhá z hviezd preškrtnutá. Ohľaduplnosť voči chodcom bola ohodnotená dvoma hviezdičkami zo štyroch (13 bodov).

Fiat Seicento patrí medzi veľmi kompaktné autá o čom svedčia aj jeho rozmery (dĺžka 3337 mm, šírka 1508 mm a výška 1420 mm). Svojho predchodcu Cinquecento prekonáva v dĺžke o 92 mm, v šírke o 21 mm a vo výške o 10 mm. Skromných rozmerov je aj rázvor náprav 2200 mm.

Ako už napovedajú vonkajšie rozmery, miesta vo vozidle je len poskromnejšie. Aj keď je Seicento homologované ako päťmiestne, päť dospelých osôb sediacich v Seicente vyzerá ako dobrý vtip. Seicento je predovšetkým dvojmiestne a vzadu je miesto pre dve deti alebo dospelých s výškou tak okolo 160 cm. Vpredu je situácia o poznanie lepšia, ale vyšší a širší pasažieri sa budú cítiť stiesnene aj tu. Pochváliť treba rozmerné sedadlá vzadu aj vpredu, v prípade verzie Sporting aj so slušným bočným vedením.

Základný objem kufra 170 litrov je síce skromný, na bežné jednodňové nákupy však stačí. Komu by bolo málo, môže sklopiť zadné sedadlá, čím vznikne priestor pre 810 litrov batožiny. Nevýhodou kufra je pomerne vysoká nakladacia hrana a vystupujúci zámok, o ktorý si môžu vyššie osoby ľahko zraniť hlavu.

Tvarovanie palubnej dosky a ostatných plastových dielov interiéru je jednoduché a účelné, škoda len veľmi skromnej základnej výbavy. Situácia so sériovou výbavou sa o niečo zlepšila s príchodom akčnejších verzií a najmä modelu 600. Pre vodičov s väčšou nohou môžu byť problémom aj blízko seba umiestnené pedále, a tak sa môže stať, že stlačia oba naraz. Rovnako vonkajšie spätné zrkadlá by mohli byť o niečo väčšie a širšie.

Podvozok Seicenta poskytuje bezpečné jazdné vlastnosti a dovoľuje aj trocha zábavy. Vozidlo totiž vyniká obratnosťou, prijateľnými náklonmi karosérie pri prudšej zmene smeru a bez väčších ťažkostí si poradí aj s ostrejším prejazdom zákruty. Vrodená nedotáčavosť sa prejaví až na medzi adhézie, kedy začne vozidlo plynule kĺzať cez predné kolesá smerom von zo zákruty, čo skúsenejší vodič hravo ureguluje vhodným pohybom volantu. Podstatne horšie si však vedie tvrdšie naladený podvozok na nerovnom povrchu. Prejazdom nerovností znervóznie a taktiež sa do interiéru prenášajú citeľné rázy.

Po konštrukčnej stránke je vpredu použitý záves typu McPherson s priečnymi ramenami doplnený priečnym stabilizátorom. Vzadu je použitý torzne pružný priečnik s dvojicou pozdĺžnych ramien.

Podvozok je pomerne robustný, väčší počet kilometrov a najmä náročnejšia mestská prevádzka mu ale dajú zabrať. Vyskytujú sa tak väčšie vôle v uložení predného priečneho ramena, uložení tlmičov, opotrebované čapy ramena či čapy na tyčkách riadenia. Vôľa sa objavuje aj v silentblokoch uloženia zadných pozdĺžnych ramien, čo sa prejaví klepotavými zvukmi a nadmerným plávaním zadnej časti. Problém je, že sa nedá vymeniť iba silentblok, ale len s celým ramenom za cca 150 €. Hukot od kolies prezrádza nadmerne opotrebované ložiská kolies a väčšie náklony karosérie zase opotrebované tlmiče pruženia.

Obratnosť a dobrú manévrovateľnosť vozidla potvrdzuje aj otočenie sa v kruhu s priemerom 8,8 metra. Riadenie Seicenta je nezriedka bez posilňovača, čo znamená 3,8 otáčky volantu medzi krajnými polohami (s posilňovačom necelé tri) a trocha ťažšie točenie s volantom keď vozidlo stojí na mieste. Po troche cviku však mierne vyššie ovládacie sily nebudú prekážať. Na dobrej úrovni je aj presnosť riadenia.

Motorová ponuka Seicenta je skromná a na výber sú len dva benzínové štvorvalce. Na niektorých trhoch bol dostupný motor o objeme 0,9 litra s výkonom 29 kW a krútiacim momentom 65 Nm. Motor s ventilovým rozvodom OHV má svoj základ ešte v 60-tych rokoch a poskytuje len priemernú dynamiku na jazdu po meste. Pri rýchlejšej jazde mimo mesta či väčšom obsadení mu rýchlo dochádza dych a je potrebné ho často vytáčať. Okrem zvýšeného hluku citeľne rastie aj spotreba paliva. V priemere sa pohybuje okolo 5-5,5 litra benzínu.

Podstatne lepšou voľbou je motor 1,1 Fire známy aj z väčšieho Punta, ktorý poskytuje výkon 40 kW a krútiaci moment 88 Nm. Seicento s týmto motorom ochotne zrýchľuje (výraznejšie vo verzii Sporting, ktorá má kratšie prevody) a spotrebuje v priemere okolo 5,5 litra, pri častejšej jazde po meste 6 litrov benzínu. Okrem lepšej dynamiky je agregát aj kultivovanejší a menej hlučný ako menší kolega.

Pozitívom oboch motorov je dobrá spoľahlivosť a problémy sa zväčša vyskytujú až pri väčšej porcii kilometrov alebo zanedbanej údržbe.

Radenie prevodových stupňov ide trocha tuhšie, pri preraďovaní nezriedka produkuje rôzne zvuky a nezaškodilo by aj viac presnosti. Fiat ponúkal do Seicenta aj poloautomatickú (robotizovanú) prevodovku Citymatic. Je však lepšie sa jej vyhnúť, keďže je nezriedka zdrojom problémov (problematické zaradenie spiatočky, trhanie pri rozjazde, značné rázy pri preraďovaní, atď).

Seicento používa jednoduchú a rokmi overenú techniku, čo sa odzrkadľuje aj na pomerne solídnej spoľahlivosti. Technické problémy sa zväčša vyskytujú po niekoľkých rokoch a najazdených kilometroch po cestách a necestách mestskej džungle.

Z častejšie vyskytujúcich sa problémov možno spomenúť poruchy posilňovača bŕzd, natiahnutia tiahla akcelerátora či pretrhnutia lanka ručnej brzdy. Vyskytujú sa aj problémy s nefunkčným ukazovateľom paliva (plavák v nádrži) alebo zaseknutým uzáverom palivovej nádrže. Objavuje sa aj zlý kontakt v konektoroch žiaroviek, nefunkčný ventilátor chladenia motora, úniky chladiacej kvapaliny či nefunkčný alternátor. Voči korózii je Seicento chránené pomerne dobre, prvé ročníky však už majú niektoré časti chytené. Pomerne rýchlo podlieha hrdzi výfukové potrubie.

Pri väčšom nájazde sa vyskytujú väčšie vôle v uložení predného priečneho ramena, uložení tlmičov, opotrebované čapy ramena či čapy na tyčkách riadenia. Vôľa sa objavuje aj v silentblokoch uloženia zadných pozdĺžnych ramien. Hukot od kolies prezrádza nadmerne opotrebované ložiská kolies a väčšie náklony karosérie zase opotrebované tlmiče pruženia. Občas sa vyskytujú aj netesné či zatuhnuté zadné brzdiče (prasiatka) bubnových bŕzd. Pri kúpe si treba skontrolovať aj stav spojky, ktorá dostáva mestskou jazdou zabrať.

Väčší počet kilometrov znamená aj netesnosti motora (pod ventilovým vekom, hlavou či olejovou vaňou), občas cez guferá poloosí a opotrebované bývajú aj silentbloky motora, čo sa prejavuje väčšími vibráciami na voľnobehu. Motor 1,1i môže mať pri väčšom nájazde zanesené hydraulické zdvihátka ventilov, čo sa prejavuje hlasnejším cvakaním motora. Pri motore 0,9i občas hnevá nefunkčný snímač tlaku vzduchu.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory