Ford Transit (1986-2006) – recenzia, skúsenosti a spoľahlivosť

Ford pomenoval svoju dodávku spadajúcu do kategórie N1 veľmi príznačne Transit. Vyrába sa už od roku 1953 a k dnešnému obdobiu výroba prekonala hranicu 5,5 mil. vyrobených kusov. Článok sa venuje tretej (1986-1991-1994), štvrtej (1994-2003) a piatej generácii (2000-2006).

Na našom trhu zabodoval Transit hlavne po veľkej modernizácii v roku 1991, po ktorej dlho určoval tón na trhu a zákazníkov oslovoval robustným prevedením, prevádzkovou hospodárnosťou (diesel s elektronicky riadeným vstrekovacím čerpadlom), širokým výberom variantov a veľmi dobrým pomerom cena/výkon. Ale aj Transit mal občas slabšie chvíle a menej sa páčili problémy s trakciou u nezaťažených automobilov (zadný náhon) a opakujúce sa problémy s trvanlivosťou turbodúchadiel a čerpadiel Lucas u preplňovaných motorov.

V roku 2000 bola na trhy uvedená piata generácia Transitu. Nový Transit, vznikol až na pár detailov na čistom papieri a konkurenciu predčil možnosťou voľby medzi predným a zadným náhonom podľa užitočného zaťaženia. Úplne nové boli použité motory Duratorq v objemových variantoch 2.0 pre typ s predným pohonom a 2.4 so zadným, v štyroch výkonoch medzi 75 až 145 koní. Tiež zaujme množstvo kombinácií, v ktorých sa dá táto generácia zohnať. Je možné si vybrať z troch dĺžok rázvoru, tiež sú k dispozícii tri výšky strechy, päť rôznych úžitkových hmotností, množstvo konfigurácií sedačiek, presklenia a prepážok. Okrem klasickej dodávkovej varianty je na výber samozrejme aj valník a šasi v niekoľkých rázvoroch s radom špeciálnych nadstavieb. 

Interiér vozidiel vyrobených do roku 2000 nezaprie úžitkový charakter vozidla, kedy praktickosť jednoznačne dostala prednosť pred aktuálnym módnym trendom. Celkovo sú ale interiéry Transitov vyrobené kvalitne a aj po rokoch plnia svoju funkciu bez nadmerného opotrebenia či vŕzgania. Tiež sedadlá sú primerané kategórii vozidla a poskytujú solídny komfort aj na dlhších cestách. Po nástupe piatej generácie sa už objavila aj farebnejšia nápaditosť a dizajn interiéru viac pripomínal osobnejšie vozidlá. Dvere sú veľkých rozmerov a nastupovanie maximálne uľahčujú. Interiér je praktický, všetko je po ruke, veľmi dobrá je ponuka odkladacích priestorov, poteší aj stojanček na mobil. Sedadlá sú v prípade dvoch veľmi rozmerné a pohodlné, často aj štvorpolohovo nastaviteľné, bohužiaľ s pevnou opierkou hlavy. Snahu o osobný charakter podčiarkuje aj pomerne pohľadná a prehľadná prístrojová doska z I. generácie Fordu Mondeo.

Podvozok Transitu bol hlavne vďaka lepšiemu rozloženiu hmotnosti (zadný pohon) dobre odpružený a poskytuje veľmi slušné jazdné vlastnosti. Samozrejme to prináša aj jednu zásadnú nevýhodu, najmä v zime je zhoršená trakčná schopnosť nenaloženého vozidla. To sa zmenilo až v šiestej generácii. Avšak aj zmenou koncepcie pohonu po roku 99 je podvozok  výborný, konštruktérom sa podarilo umiestniť ťažisko pomerne nízko, a preto sa vozidlo v zákrutách prehnane nenakláňa, veľmi dobre drží stopu a statočne odoláva bočnému vetru. Pomáha aj presné a strmé riadenie, takže ani prudšia zákruta nie je až takým problémom. Pozor len na príliš malé kolesá, vďaka ktorým je cítiť každá nerovnosť a pozor tiež na dlhšiu brzdnú dráhu pri nenaloženom vozidle. Podvozky Transitov sú pomerne robustnej konštrukcie, na modeloch vyrobených do roku 99 však pomerne skoro odchádzali zvislé čapy na prednej náprave, čo sa prejavovalo väčšou hlučnosťou pri prejazde nerovností.

Do roku 99 sa najčastejšie objavujú motory 2,5 D a 2,5 TD. Vyznačujú sa dobrou mechanickou odolnosťou a tiež spotrebou. Atmosféricky plnený 2,5 liter na bežné vozenie stačil, ale samozrejme pri naloženom vozidle a hlavne pri diaľničnom tempe mu rýchlo dochádzal dych. Bol však veľmi spoľahlivý. Podstatne lepšiu dynamiku poskytuje 2,5 TD, pri ktorom je ale lepšia dynamika vykúpená menšou spoľahlivosťou. Atmosférický 2,5 liter obsahuje totiž vstrekovanie pomocou mechanicky ovládaného a veľmi spoľahlivého čerpadla Bosch, zatiaľ čo 2,5 TD obsahuje vstrekovanie nafty pomocou elektronicky riadeného čerpadla Lucas EPIC, ktoré má podstatne nižšiu životnosť. Jeho koniec sa najčastejšie prejavuje kolísavými otáčkami na voľnobehu, slabším-nerovnomerným výkonom, horším štartovaním, vyššou dymivosťou a nárastom spotreby. Kúpa vozidla s nesprávne fungujúcim vstrekovacím čerpadlom je značné riziková, keďže oprava môže dosahovať (presahovať) značnú časť dnes už zostatkovej ceny vozidla. Pri oboch motoroch si treba dať tiež pozor na nadmerne opotrebované vstrekovače zn. Stanadyne, čo sa prejavuje zvýšenou dymivosťou, kolísavým a hrubším chodom motora, slabším ťahom a tiež vyššou spotrebou. Relatívne najčastejšou, ale o to závažnejšou poruchou, ktorá môže tieto motory postihnúť, je preskočenie či dokonca pretrhnutie rozvodového remeňa. Preskočenie o jeden zub sa prejaví citeľným poklesom výkonu (u oboch verzií), preskočenie o viac zubov už znefunkční motor s rizikom fatálneho poškodenia. Je teda dôležité rozvodový mechanizmus pravidelne kontrolovať a dodržiavať pravidelné výmeny remeňa a potrebného príslušenstva. 

Od roku 2000 do roku 2002 sa do Transitu montovali priamovstrekové dieselové motory 2,0 TDDi a 2,4 TDDi. Konštrukčne zhodné motory obsahovali 16 ventilový rozvod DOHC a dodávky paliva zabezpečovalo rotačné čerpadlo. V prípade 2,0 TDDi boli k dispozícii tri výkonové verzie 55, 63 alebo 74 kW. V prípade 2,4 TDDi 55, 66, 85 alebo 88 kW. Dvojlitrový motor ako aj 2,4 TDDi 55 a 66 kW obsahujú rotačné vstrekovacie čerpadlo s axiálnym piestom VP30 a obe najvýkonnejšie verzie 2,4 TDDi zase obsahujú rotačné vstrekovacie čerpadlo s radiálnymi piestami VP44. Oba dieselové motory majú pohon rozvodov realizovaný odolnou reťazou. 

Spoľahlivosť a odolnosť motorov je na slušnej úrovni, čo platí najmä pre motory obsahujúce vstrekovacie čerpadlo VP30. Výraznejšou nevýhodou tak ostáva len menej kultivovaný a dosť hlučný chod. Výkonnejšia dvojica 2,4 TDDi už taká spoľahlivá nie je, čo má na svedomí najmä problematické čerpadlo. Častou poruchou je zlyhanie riadiacej jednotky, zanesenie sitka vo vnútri telesa čerpadla alebo pridretie  presuvníka vstreku. Poruchy väčšinou končia kompletným repasom čerpadla, čo stojí cca 600-700€. 

V druhej polovici roka 2002 sa objavil prepracovaný dvojliter s názvom 2,0 TDCi, ktorý dostal vstrekovanie common rail od firmy Delphi a po novom dosahoval max. výkon 74 resp. 92 kW. Motor bol podstatne kultivovanejší a tichší ako predchodca s rotačným čerpadlom. Motor poteší aj slušnou dynamikou a solídnou spotrebou. V roku 2004 dostal vstrekovanie common rail aj väčší 2,4 TDCi, ktorý dosahoval max. výkon až 101 kW. Je na škodu, že lepšia kultúra chodu a dynamika jazdy bola vykúpená problematickou spoľahlivosťou vstrekovacieho systému Delphi. Najmä do roku 2003 vyrobené čerpadlá sa často pridierali a mikroskopickými pilinami zanášali vstrekovače. Výrobca neskôr zlepšil odolnosť čerpadiel aj vstrekov, citlivosť na kvalitu nafty je však naďalej vysoká a odporúča sa do nafty pridávať kvalitné aditívum. Čerpadlá spolu so vstrekovačmi vyžadujú obyčajne po najazdení 200-300 000 km výmenu, resp. repas.   

Prevodovky sa používali v Transitoch mechanické 5 stupňové a od roku 2002 pribudla možnosť aj automatizovanej prevodovky Durashift EST v kombinácii s motorom Duratorq 2,0 TDDi (66 kW) a pohonom zadnej nápravy. Táto varianta sa však vyskytuje pomerne zriedkavo. Klasické manuálne prevodovky sa vyznačujú solídnou odolnosťou a nevykazujú nadmernú poruchovosť. Trocha však strácali na presnosti a tuhosti radenia, najmä radenie piateho rýchlostného stupňa ide trocha ťažšie a menej presne (podobne aj radenie spiatočky).

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory