Honda HR-V (GH, 1998-2006) – recenzia a skúsenosti

Po úspechu CR-V, prišla Honda s ďalším štýlovým modelom, ktorý niesol názov HR-V. Pod touto skratkou sa skrývajú anglické slová Hybrid Recreation Vehicle, v zjednodušenom  preklade auto pre turistov. Napriek hojnému počtu turistov, si HR-V veľkú obľubu nezískalo a to najmä v porovnaní so sesterským CR-V. Medzi hlavné dôvody možno zaradiť na vtedajšiu dobu až príliš odvážny dizajn, absenciu dieslového motoru a vzhľadom na turistické zameranie aj pomerne malý kufor. Naoak medzi výhody možno zaradiť priaznivu cenu, solídnu spoľahlivosť a pripojiteľný pohon zadnej nápravy.

Honda HR-V sa verejnosti najskôr predstavila ako koncept s názvom J-WJ v roku 1997 na Tokyo Motor Show. Následne predstavené HR-V sa už príliš nelíšilo od konceptu a do predaja sa dostalo na jeseň 1998, ale iba na japonskom a priľahlých ázijských trhoch. Vozidlo bolo postavené na podvozku kompaktného modelu Logo (predchodca Hondy Jazz) a dodávalo sa s dvoma benzínovými motormi 1,6 16V (77 kW) a 1,6 16V VTEC (92 kW). Začiatkom roka 1999 sa už predaj rozšíril aj na ostatné svetové trhy, kde najväčší ohlas zožal v USA, ale aj v Európe. Na konci roka 1999 pribudla aj 5-dverová varianta, ktorá sa v priebehu roka 2000 dostala aj na náš trh. V roku 2002 prešlo HR-V-čko drobným faceliftom, pričom najvýraznejšie zmeny sa dotkli predného nárazníka, predných svetlometov a zlepšila sa aj kvalita interiérových plastov.  V roku 2006 ukončilo bez svojho nasledovníka pomerne úspešnú životnú púť.

Nárazovým testom Euro NCAP Honda HR-V nikdy neprešla.

Honda HR-V sa vyrábala postupne v troj a päťdverovom prevedení. To päťdverové je o 100 mm dlhšie ako trojdverové a tiež rázvor je zväčšený z 2350 na 2450 mm. Z tohto zväčšenia profitujú hlavne cestujúci na zadných sedadlách, ktorí majú pre nohy o poznanie viac miesta ako v prípade značne stiesnenj 3D verzie. Aj v prípade päťdverovej verzie je vozidlo  iba štvormiestne. Objem batožinového priestoru však zostal nezmenený a jeho hodnota 285 litrov je ohľadom na veľkosť vozu značne podpriemerná, naviac treba počítať s vyššou nakladacou hranou, čo sťažuje manipuláciu s ťažšou batožinou. Poteší však rovná podlaha, ktorá vznikne po sklopení  jedného alebo oboch zadných operadiel. Zadné operadlá majú zaujímavú funkciu, vďaka ktorej je možné meniť ich sklon po piatich stupňoch, čo pri dlhej ceste príde unavenému chrbtu vhod.

Honda HR-V je zaujímavá aj vďaka vyššiemu posedu, čím vodič napríklad v meste získa omnoho lepší prehľad o situácii okolo vozidla. Tomu sekundujú aj veľké vonkajšie spätné zrkadlá. Predné sedadlá majú pomerne dobré bočné vedenie, ale ich umelý poťah nemusí pocitovo vyhovovať každému. Dve zadné sedadlá majú slušný rozmer, miesta pre nohy však nie je nazvyš. Tiež prístup na zadné sedadlá nie je nijako pohodlný, zvlášť zo strany vodiča. Na strane spolujazdca je to o niečo lepšie, keďže sa jeho sedadlo automaticky odsúva smerom dopredu, nevýhoda je, že sa nevráti do pôvodnej polohy. Palubná doska vyzerá aj po rokoch obstojne, praktickejšie zameraných motoristov zaujme dvojica uzatvárateľných priestranných schránok pred miestom spolujazdca, tiež dva držiaky nápojov a nechýbajú ani ďalšie menšie úložné priestory.

Podvozok HR-V-čka je vybavený vpredu klasickým zavesením typu McPherson a vzadu tuhým priečnym nosníkom, panhardskou tyčou a pozdĺžne uchytenými nerovnako dlhými ramenami. To znamená, že zadná náprava ako keby vypadla z nejakého ozajstného offroadu. Výhodu ma takéto riešenie samozrejme v teréne, kde sa však s Hondou oveľa menej povozíte ako na klasickej ceste. Tam už tento typ nápravy ukazuje svoje tienisté stránky v podobe horšieho komfortu pruženia a nervózneho poskakovania na nerovnostiach, hlavne vo vyšších rýchlostiach.

Jazda s HR-V má teda svoje špecifiká. Podvozok, ktorý umožňuje zdolávať aj stredne náročný terén, limituje ho však nie svetlá výška, ale nízko umiestnené časti podvozku. Na klasickej ceste sa podvozok snaží tiež, ale nerovnosti a diaľničné rýchlosti nie sú jeho silnou stránkou. Je to aj trošku škoda, lebo HR-V dostalo športovo nastavené riadenie, ktoré disponuje veľkou citlivosťou okolo stredovej polohy a tiež pomerne strmou charakteristikou. Celkove možno podvozok označiť za veľmi spoľahlivý s dlhou životnosťou jednotlivých komponentov. Jediným jeho prípadným problémom je malá ponuka náhradných dielov z druhovýroby (tie originálne sú dosť drahé).

Motoricky je Honda HR-V vybavená iba dvoma zážihovými 1,6-tkami, diesel sa pod kapotu nikdy nedostal. Motor má interné označenie D16, obsahuje 16 ventilový rozvod SOHC a dostupný bol v dvoch výkonových verziách. V slabšej verzii dosahuje 77 kW (6200 ot/min), krútiaci moment 135 Nm (3400 ot/min) a v silnejšej verzii, ktorá obsahuje variabilné časovanie ventilov VTEC 92 kW (6600 ot/min) s maximom krútiaceho momentu 144 Nm (4900 ot/min). Slabší agregát postačí na bežné jazdenie, udýchane pôsobí najmä pri akcelerácii vo vyšších rýchlostiach (obiehaní), obzvlášť pri väčšom obsadení vozidla. Pre svižnejšie jazdenie tak treba udržiavať motor vo vyšších otáčkach, čo zvyšuje nielen hlučnosť ale aj spotrebu. Tá sa v priemere pohybuje okolo 9 litrov, pri jazde po meste, diaľnici či mimo spevnených vozoviek však stúpa aj nad 10 litrov benzínu. Pri vozidlách s pohonom oboch náprav treba počítať s približne litrom paliva naviac. O niečo viac dynamiky citeľnej najmä vo vyšších otáčkach ponúka silnejší 1,6 VTEC. Spotreba paliva je v priemere cca o liter vyššia ako pri slabšom motore, hlavnou výhodou je štandartne montovaný pohon oboch náprav.

Oba motory možno označiť za spoľahlivé, avšak niekedy vedeli potrápiť závažným problémom. Pri nadmernom namáhaní v teréne alebo pri ťahaní ťažkých prívesov sa vedelo pretočiť ojničné ložisko, ktoré prasklo a zvyčajne ho nasledovalo aj prasknutie bloku motora. Oprava bola možná jedine výmenou celého polomotora. Preto sa odporúča neťahať ťažké prívesy a v teréne citlivo zaobchádzať so spojkou.

Motory sa kombinovali s ručne radenou päťstupňovou prevodovkou alebo automatickou prevodovkou s plynule meniteľným prevodom CVT. Manuálna prevodovka mala krátke a celkom presné radenie, vyznačovala sa však pomerne krátkym sprevodovaním. Pri diaľničnej 130-tke točil motor až 4200 ot/min. To znamenalo značný hluk a hlavne zvýšenú spotrebu. Automatická prevodovka zaisťuje veľmi príjemnú jazdu bez rázov a trhania, ale pozor, iba ak funguje. Výrobca na tento typ poskytoval nadštandardnú záruku – 7 alebo 10 rokov alebo 160 000 km (aj z dôvodu častejších problémov). Akonáhle začne variátor pri rozjazde šklbať alebo pri nezmenenej polohe plynového pedálu meniť rýchlosť vozidla, dajte ruky preč od auta. Oprava takejto prevodovky je veľmi drahá. Tiež nepoteší krátky interval výmeny špeciálneho a teda aj drahého oleja (každých 45 000 km).

Honda HR-V disponuje aj pripojiteľným pohonom zadnej nápravy. Jedná sa o rovnaký systém ako v prípade väčšej sestry CR-V, teda zadný pohon sa pripojí až v prípade straty adhézie (pretočenia) kolies prednej nápravy. Základom tohto systému uloženého v spoločnom bloku s rozvodovkou zadnej nápravy je dvojité čerpadlo. Fungovanie systému je na základe rozdielnych otáčok oboch čerpadiel, kde jedno je spojené s prednou a jedno so zadnou nápravou. V prípade, že sú tieto otáčky rozdielne, vznikne rozdielny tlak oleja v dvoch oddelených hydraulických okruhoch. Rozdiel tohto tlaku je úmerný prítlaku jednotlivých trecích lamiel systému, a tak vlastne určujú veľkosť prenášaného momentu.

Na jednej strane má tento systém výhodu v nižšej spotrebe paliva, keďže za normálnych podmienok je poháňaná iba predná náprava, na druhej strane v prípade potreby má systém určité oneskorenie nábehu a s tým treba počítať, aby nebolo už neskoro. Preto možno tento systém považovať skôr ako doplnok na zdolanie povrchov s horšou adhéziou. Systém je spoľahlivý, potrápiť ho vie však vlhkosť, ktorá znehodnocuje špeciálny hydraulický olej, preto sa odporúča pravidelná údržba a kontrola minimálne každých 120 000 km. Prienik vlhkosti do zadného diferenciálu môže mať za následok nezdravé zvuky, preto je dôležité vozidlo s pohonom 4×4 pred kúpu dôkladne vyskúšať. Napr. ak prejdete pár metrov vpred, následne zaradíte spiatočku, pridáte plyn, začnete cúvať pričom sa začnú ozývať rôzne pazvuky či drhnutie, diferenciál má svoje dni spočítané. Oprava, či výmena môže poľahky presiahnuť 1000 €.

Honda HR-V je síce spoľahlivé vozidlo, ale výrazne záleží ako a kde bolo používané. Častejšie využívanie v teréne možnos spoznať podľa poškodeného spodku vozidla, prahov, spodných hrá dverí či blatníkov, ktoré následne nezriedka postihne korózia. Jazdenie v teréne nerobí „dobre“ iba podvozku a pripojiteľnému systému 4×4, ale aj samotnému motoru. Pri väčšom počte najazdených kilometrov alebo náročnejšej prevádzke treba skontrolovať vôle v uložení náprav (buchotanie alebo plávanie pri prejazde nerovností), pretože jednotlivé silentbloky a čapy sa nedajú meniť samostatne a celý diel (rameno) vyjde v originál servise dosť draho. Pozornosť treba venovať stavu tlmičov pruženia, ktoré nepatria k najlacnejším. Občas sa vyskytujú aj problémy s centrálnym zamykaním, kúrením či prasknutými žiarovkami osvetlenia interiériu. Najmä ročníky pred modernizáciou sa vyznačujú častejším výskytom vŕzgavých pazvukov interiérových plastov.

Ak natrafíte na vozidlo s automatickou prevodovkou CVT, musí sa rozbiehať hladko, plynule a bez rázov, pretože táto prevodovka zrovna neoplývala nadmernou životnosťou. Manuálna prevodovka je podstatne odolnejšia, ale množstvo vozidiel má nadmerne opotrebovanú spojku. Občas sa objavujú úniky oleja z pohonnej jednotky, pri nadmerne zaťažovaných kusoch aj značná spotreba motorového oleja. Oplatí sa poriadne skontrolovať aj stav karosérie, keďže nezriedka sú jej časti napadnuté hrdzou. Najviac sú postihnuté podvozok a predovšetkým lemy blatníkov. Občas hrdza postihne aj kapotu, hlavne na miestach poškodených od odletujúcich kamienkov. Pozor aj na hučiaci a zadrhávajúci zadný diferenciál vo verzii 4×4.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory