Hyundai Accent (LC, 2000-2006) – recenzia a skúsenosti

Prvá generácia Hyundai Accent v našich končinách zabodovala aj napriek absencii dieselového agregátu a dodnes ju vídať na našich cestách v hojnom počte. Druhá generácia zaznamenala výrazný dizajnový posun, ale či k lepšiemu, ťažko povedať. Faktom je, že obľúbenosť napriek prítomnosti dieselového agregátu nedosahovala hodnôt predchodcu. Ak vám nevadia lacno vyzerajúce šedé plasty, horší komfort pruženia, nepresné radenie  alebo nezaujímavý dizajn, toto vozidlo je jednou z možností. Jeho výhodou je veľmi zaujímavá nadobúdacia cena, mechanická odolnosť  a minimálny záujem zlodejov.

Druhá generácia Hyundi Accent prišla na slovenský trh v roku 2000 v prevedení troj a päť dverový liftback a štvordverový sedan. K dispozícii boli benzínové štvorvalce 1.3 12V (63 kW), 1.5 12V (66 kW) a 1.5 16V (73 kW). V roku 2003 prešlo vozidlo faceliftom, kde okrem drobných vonkajších retuší bola prepracovaná palubná doska a niektoré ovládacie prvky (ventilácia). Hlavnou novinkou bolo ale nasadenie dieselového trojvalca 1,5 CRDi (60 kW) a benzínovú 1,5 nahradila 1,6 so šestnásťventilovou technikou a výkonom 77 kW. V roku 2003 sa zároveň prestala na náš  dovážať verzia sedan a k dispozícii bol len praktickejší liftback. V roku 2006 bola výroba II. generácie ukončená a bol predstavený nástupca v podobe III. generácie rovnakého mena.

Bariérovým testom Euro NCAP druhá generácia Hyundai Accent nikdy neprešla.

Interiér pôsobí jednoducho a prehľadne, ale aj nesúrodo, hlavne čo sa týka farby a kvality materiálov jednotlivých dielov. Samozrejme prevláda lacno vyzerajúci tvrdý šedý plast. Trojramenný volant je iba výškovo nastaviteľný, tiež nenadchne tenkým vencom a pomerne veľkým priemerom. Napriek nevábnemu vzhľadu možno označiť palubnú dosku za prehľadnú a ergonomicky dobre zvládnutú. Napriek lacnému dojmu z plastov je dielenské spracovanie interiéru na pomerne slušnej úrovni (aj keď úrovne premiantov triedy nedosahuje), pazvuky pri prejazde nerovností sa ozývajú len z oblasti zadných operadiel a batožinového priestoru.

V rámci faceliftu bola prepracovaná palubná doska a stredový panel, napr. tiahla ventilačnej sústavy nahradili oveľa praktickejšie otočné ovládače. Základné verzie boli vybavené prístrojovým panelom bez otáčkomera, s rýchlomerom uprostred, teplomerom chladiacej kvapaliny a palivomerom po stranách. Pod analógovými prístrojmi je možné nájsť prehľadný riadok s kontrolkami, kde je napr. signalizácia nezavretých dverí, ale chýba kontrolka zapnutých svetiel. Vľavo od volantu sa nachádza praktická výklopná schránku, nad ňou je malý panel s reguláciou sklonu svetlometov a ovládač zadného stierača s ostrekovačom, čo je trocha nepraktické (čiastočne vykúpené prítomnosťou cyklovača s nastaviteľnými intervalmi stierania). Podobne neštandardné je umiestnenie ovládania palubného počítača prepínačom pri rýchlomeri na prístrojovom paneli, čo nie je za jazdy práve najbezpečnejšie. Zvláštne pôsobí v prípade základných verzií hluchá a prakticky nevyužiteľná kaplnka v hornej časti stredového panelu, v ktorej sú v lepšie vybavených verziách umiestnené digitálne hodiny.

Sedadlá majú primerane veľké sedáky, rozumnú tuhosť, ale veľmi slabé bočné vedenie. Pokiaľ ide o priestrannosť, na predných sedadlách nájdu cestujúci s ohľadom na veľkosť auta dostatok miesta. Na zadných sedadlách môžu aj napriek krátkemu rázvoru (2440 mm) relatívne pohodlne cestovať 2 osoby strednej veľkosti. Dobre prístupný kufor v prípade verzie liftback disponuje objemom 480 litrov, piate dvere sa dajú otvárať iba kľúčom alebo od vodiča. Zväčšiť objem kufra je možné sklopením operadla na sedák (dá sa aj bez demontáže hlavových opierok), ale vzniknutá plocha nie je rovná. Za pozornosť stojí štvorstupňový ventilátor kúrenia a vetrania, pretože je málo účinný, naviac už v prvej polohe je dosť hlučný a aj nábeh kúrenia je na benzínový motor dosť pomalý. Interiér je veľmi zle akusticky izolovaný od okolia. Vďaka tomu je posádka obťažovaná už od nízkych rýchlostí hlukom od odskakujúcich kamienkov, odvaľujúcich sa pneumatík a všetkých nerovností. Zhruba v 80 km/h sa k tomu pridáva výrazné aerodynamické svišťanie, najmä v hornej časti predných okien.

Jazdné vlastnosti sú napriek technicky prepracovanej zadnej náprave priemerné. Podvozok je nastavený až príliš mäkko, teda dobre tlmí nerovnosti, v ostrých zákrutách drží jazdnú stopu len s námahou, výrazne sa nakláňa a vozidlo je nadpriemerne nedotáčavé. Citeľné je to najmä pri prudšej zmene smeru alebo náhlom brzdení v zákrute, vtedy vozidlo zneistí a rozkýve sa. Taktiež už pri obsadení troma osobami musí vodič na nerovnostiach spomaliť a dávať pozor, pretože hrozí kontakt podvozku s vozovkou. Čo sa týka konštrukcie zavesenia kolies, predná náprava je modifikáciou zavesenia McPherson s priečnymi ramenami v tvare písmena L, doplnená pomerne  tenkým stabilizátorom priečnych výkyvov. Zadné kolesá sú na rozdiel od väčšiny konkurencie, ktorá používa tzv. kľukovú nápravu, zavesené pomocou sústavy dvoch priečnych a jedného pozdĺžneho ramena na každej strane. Bohužiaľ, ani toto technicky vyspelé riešenie nemusí byť zárukou dobrých jazdných vlastností. Riadenie sekunduje podvozku a je až moc závislé na otáčkach a zaťažení motora, čo ovládaniu vozidla moc neprospeje. Tým pádom je aj spätná väzba o kontakte kolesa s vozovkou minimálna.

Accent disponoval dostatočnou motorovou paletou a oproti predchádzajúcej generácii dostal aj diesel, aj keď trocha neskôr. O pohon väčšiny u nás predaných a teda aj v bazároch dostupných vozidiel sa starala 12 ventilová benzínová 1,3 so solídnym výkonom 63 kW. V menšej miere aj jej väčšia verzia s objemom 1,5 l a výkonom vyšším len o 3 kW. Oba motory boli po čiastkových úpravách (zmenené výfukové a sacie kanály alebo dlhšie sacie potrubie) prevzaté z predchádzajúcej generácie. Motor má liatinový blok a hliníkovú hlavu, uložený je naprieč pred prednou nápravou a poháňa predné kolesá. Ventilový rozvod má jeden ozubeným remeňom poháňaný vačkový hriadeľ v hlave valcov, ktorý cez hydraulické zdvihátka poháňa celkom 12 ventilov umiestnených do „V“, pre každý valec dva sacie a jeden výfukový. Elektronické nepriame vstrekovanie benzínu je riadené spoločne s bez-dotykovým zapaľovaním, vybaveným dvoma dvojitými cievkami. Motory sa vyznačujú dobrou spoľahlivosťou, kultivovaným a v nízkych a stredných otáčkach tichým chodom a nesklame ani spotreba, ktorá sa pohybuje od 6 do 8 litrov pri dynamickejšej jazde. V menšej miere, ale takisto poväčšine bezproblémové, sú zastúpené 16 ventilové štvorvalce s objemom 1,5, neskôr 1,6 litra.

Priaznivcov spálenej nafty poteší prítomnosť trojvalcového 1,5 litrového turbodieselu so vstrekovaním common rail. Menej však už poteší svojim pomerne nekultivovaným a hrubým chodom, obzvlášť po studenom štarte alebo pri razantnejšej akcelerácii či jazde vo vyšších otáčkach. Spotreba sa pohybuje v priemere okolo 5,5 l/100 km.

Manuálna prevodovka má trocha dlhšie dráhy radenia a presnosť radenia spolu s vôľami radiacej páky je tiež na priemernej úrovni.

Oproti predchádzajúcej generácii je síce odolnosť voči korózii o niečo lepšia, stále sa však vyskytuje aj v prípade druhého Accentu. Najcitlivejšie miesta sú prahy, spodné časti dverí, lemy blatníkov a podvozkové komponenty. Elektrická výbava vozidla hnevá len občas, väčšinou až pri  starších či viac používaných vozidlách. Spomenúť možno centrálne zamykanie, poruchy stieračov alebo dobíjania. Pri viac ojazdených vozidlách sa vyskytujú aj úniky oleja z motora, netesná chladiaca sústavu alebo nepravidelný účinok bŕzd. Nadmerné vôle v zavesení predných kolies prezrádzajú búchavé zvuky pri prejazde nerovností, či zhoršené jazdné vlastnosti. V prípade väčšieho počtu najazdených kilometrov resp. častej mestskej prevádzky sa nezriedka vyskytuje nadmerne opotrebovaná spojka či problém s prevodovkou. Pri skúšobnej jazde sa tak odporúča dôkladné preskúšanie prevodového mechanizmu. Pri dieselovom motore sa pri väčšom nájazde vyskytujú problémy s nadmerne opotrebenými vstrekovačmi, čo sa prejavuje nerovnomerným a hlučnejším chodom motora na voľnobehu, horším studeným štartom či slabším výkonom. Pri väčšom nájazde, nesprávnom jazdnom štýle či zanedbanej údržbe sa môže porúčať aj turbodúchadlo a niekedy trpí vyššou spotrebou oleja aj samotný motor z dôvodu zvýšeného opotrebovania.

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory