Hyundai Sonata (1988-2004) – recenzia, skúsenosti a spoľahlivosť

Hyundai Sonata patril v našich končinách k manažérskym sedanom a napriek nie príliš atraktívnemu image značky, si cestu k zákazníkom našiel. Okrem výhodnej ceny totiž zavážil aj fakt v podobe trojročnej záruky (100 000 km). Hlavnou nevýhodou Sonaty popisovaných ročníkov, je absencia dieselového pohonu. Úplne prvá Sonata (Y) vyrábaná od roku 1985 bola ponúkaná len na niektorých trhoch (Kórea, Kanada).

Hyundai predstavil druhú generáciu Sonaty v roku 1988 ako zástupcu vyššej strednej triedy. Podobne ako ostatné modely značky Hyundai, aj Sonata mala základ vo vozidle značky Mitsubishi, konkrétne Galant tretej generácie. Platí to najmä o pohonných jednotkách, prevodovkách a čiastočne aj o podvozku. Agregáty boli na začiatku k dispozícii dva, 1,8 i (72 kW) a 2,4 i (85 kW). V roku 1989 pribudol 3,0 V6 (107 kW), ktorý bol spájaný výhradne so štvorstupňovou automatickou prevodovkou.

Koncom roka 1990 prebehla zásadnejšia modernizácia, kedy sa mierne zaoblili dovtedy hranaté tvary. Predovšetkým prišiel ale nový motor 2,0 i 16V (96 kW). Vo februári 1993 bola druhá generácia vozidla (Y2) nahradená treťou (Y3), ktorá okrem iného priniesla bohatšiu bezpečnostnú výbavu a výkon motora 2,0i 16V sa zvýšil na 102 kW. Aj táto generácia však niesla jasne viditeľný odkaz na pôvodné tvary s hranatým klinovým profilom karosérie, preto bola v roku 1996 zásadne prepracovaná a okrem dizajnu dostala aj modernejší podvozok, ktorý má vpredu klasiku v podobe vzpery McPherson a vzadu modernú viacprvkovú nápravu. Vylepšili sa tak jazdné vlastnosti, ale boli vykúpené nižším pohodlím. Tvrdšie odpruženie nezvláda preniesť pohodlne posádku hlavne cez krátke priečne nerovnosti.

V roku 1999 prišla štvrtá generácia Sonáty (EF), ktorá však dizajnom príliš nenadchla a oproti starším generáciám išla o krok späť. Jej dizajn je zmesou niektorých európskych vozidiel a napr. predná časť s dvojitými svetlometmi a výraznou chrómovou maskou nápadne pripomína vtedajší Mercedes. Zadná časť zase pre zmenu akoby z oka vypadla Jaguaru S-type. Zásadnou novinkou bol dvadsaťštyri-ventilový šesťvalec 2,5 i V6 (118 kW), ktorého objem sa pri ďalšej modernizácii v júli 2001 zväčšil na 2,7 litra a dosiahol výkonu 127 kW. v Roku 2004 sa predstavila piata generácia Sonaty.

Sonata v popisovanom období neabsolvovala testy Euro NCAP, až generácia vyrábaná v roku 2006.

Silnou stránkou Sonaty je veľký vnútorný priestor. Spokojní budú pasažieri aj vpredu, aj vzadu. Takmer vždy má auto úplnú elektrickú výbavu, teda všetky elektrické okná, zrkadlá, otváranie veka kufra tlačidlom vo vodičových dverách, dokonca aj kožené čalúnenie a neskôr aj s imitáciou dreva. Bohužiaľ, dielenské spracovanie zaostávalo za európskou konkurenciou, aj keď sa každou generáciou vylepšovalo. Taktiež materiálová kvalita nebola zo začiatku najideálnejšia, podobne ako nevábne pôsobiace šedé sfarbenie plastov. Ale aj tak nemožno Sonate odoprieť snahu o dojem luxusu. Najlepšie sa asi podarili sedadlá, ktoré sú rozmerovo veľkorysé, s príjemne tuhým čalúnením a poskytujú posádke veľmi dobrý komfort aj na dlhšie cesty. Sedadlo vodiča je často vybavené elektrickým nastavovaním. Slabou stránkou Sonáty je objem batožinového priestoru. V generácii Y2 a Y3 je to len 373 litrov v generácii EF 398. Naviac je kufor plytký a malý. Útechou môže byť snáď len to, že ho možno zväčšiť sklopením zadných sedadiel a fakt, že pod dnom kufra sa nachádza plnohodnotné rezervné koleso. Pochvalu si zaslúži aj pákový mechanizmus veka kufra, ktorý neobmedzuje batožinu. Výhodou je tiež jeho ľahké zatváranie jednou rukou pomocou držiaku vo vnútri veka.

Motorová ponuka jazdeniek najčastejšie obsahuje buď základný dvojlitrový štvorvalec alebo trojlitrový šesťvalec, neskôr s objemom 2,5 resp. 2,7 litra. Papierovo pôsobia výkonové hodnoty dvojlitra celkom obstojne, ale v praxi sa až tak extra neprejavovali. Zato spotreba bola nadštandardná, v priemere okolo 10 l/100 km a ani jeho kovový zvuk hlavne na dlhších cestách príliš nenadchol. Trojliter kombinovaný s automatom ponúka pokojný chod vidlicového šesťvalca, ale spotreba sa pohybuje okolo 12 litrov a výkonovo na svoj objem taktiež nenadchne. Situáciu podstatne vylepšil v generácii EF predstavený celohliníkový vidlicový šesťvalec s objemom 2,7 litra. Pohonná jednotka vyniká kultivovaným chodom aj zvukom, ktorý je viac menej pre šesťvalce typický. S tým súvisí aj veľmi dobrá akustická „pohoda“ v interiéri. Motor poskytuje slušný ťah už v nízkych otáčkach a spotrebu je možné v priemere udržať na prijateľných 10-11 litrov na 100 km.

Podvozok je v generácii EF vyložene komfortne naladený, čo sa odzrkadľuje horšími jazdnými vlastnosťami pri rýchlej jazde. V tom prípade je Sonata dosť nedotáčavá. Brzdová sústava nie je taktiež na ostrejšiu prevádzku dimenzovaná a pri opakovanom brzdení rýchlo stráca účinok.

V spoľahlivosti nie je Hyundai Sonata zlým vozidlom, obzvlášť v generácii EF. Pohonné jednotky pochádzajúce pôvodne od Mitsubishi sú mechanicky odolné, do roku 1993 sa však u nich občas vyskytovali pretrhnuté rozvodové remene alebo následkom prehriatia (chybný termostat) bolo poškodené tesnenie pod hlavou. Po tomto roku prišlo zlepšenie a od 1996 sa interval výmeny rozvodového remeňa predĺžil z pôvodných 60 000 na 90 000 km. Občas sa môžu vyskytnúť prasknuté výfukové zvody (2,0 i), prasknuté klinové remene alebo nepravidelný chod vplyvom vlhkosti v zapaľovacej sústave. Vozidlu sa nevyhýbajú ani poruchy imobilizéru a zapaľovania, zlé silentbloky zadnej nápravy, korózia výfukového systému, poruchy alternátora, vybité akumulátory, zasekávajúce sa elektrické ovládanie okien a zámku volantu (zapaľovanie).  Asi najväčšou slabinou automobilu sú však päťstupňové manuálne prevodovky, v kombinácii s motorom 2,0 i 16V, ktoré vyžadujú šetrnejšie zaobchádzanie. Porucha prevodovky postihovala najmä vozidlá, kde vodiči radili príliš rýchlo a nadmerne zaťažovali synchronizáciu. Pri prvých náznakoch problémov s prevodovkou, teda pri ťažkom radení rýchlostných stupňov a podozrivých zvukoch, sa odporúča jej kontrola, najlepšie u odborníka, ktorý správne vymedzí všetky vôle a zalapuje synchronizačné krúžky. Vozidlo postihujú ešte poruchy tlmičov pruženia, ktoré na rozbitých cestách rýchlo strácajú účinnosť.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory