Jaguar S-type (1998-2008) – recenzia a skúsenosti

Jaguar sa modelom S-Type vrátil do vyššej strednej triedy, keď rovnaké meno niesol aj model, ktorý sa vyrábal v rokoch 1963-1968. Tentoraz sa ale vrátil už pod krídlami koncernu Ford, čo sa neobišlo bez „následkov“, keďže rovnakú podlahovú plošinu Ford DEW98 zdieľal aj Ford Thunderbird a Lincoln LS. Taktiež aj veľká väčšina ostatných súčiastok a dielov pochádza od materského Fordu, snáď s výnimkou osemvalcového motora. Aj u tohto Jaguaru platí pravidlo, že o čím novší kus sa jedná, o to menej problémov vozidlo svojmu majiteľovi prichystá. Koncernová technika totiž hlavne do modernizácie v roku 2002 moc spoľahlivá nebola a vedela nezriedka potrápiť.

Novodobý S-type sa prvýkrát predstavil 20. októbra 1998 na autosalóne v Birminghame. Pod dizajn sa podpísal Geoffa Lawson a pod kapotou sa na začiatku objavili dva motory. Menší bol koncernový vidlicový šesťvalec 3,0 (179 kW). Jednalo sa o motor vyvinutý v spolupráci Fordu a Mazdy. V S-Type dostal variabilné časovanie sacích ventilov. Druhým agregátom bol štvorlitrový V8 (209 kW), ktorý pochádzal z väčšieho radu XJ. O prenos krútiaceho momentu motora na kolesá sa v prípade menšieho šesťvalca starala buď päťstupňová mechanická prevodovka alebo automatická tiež  päťstupňová, v prípade osemvalca výhradne automatika.

Do predaja sa S-type dostal v marci 1999. V roku 2000 sa na autosalóne v Bologni predstavila aj verzia Sport s oboma motorovými verziami. O žiadne extra športové auto sa nejednalo, športový dojem navodzovali hlavne doplnky exteriéru a interiéru, štandardom boli 18″ kolesá. V roku 2002 prešlo vozidlo modernizáciou. Nejednalo sa ani tak o zmeny vonkajšieho dizajnu, ale hlavne zmeny v technike. Tej najväčšej sa dočkal podvozok, ktorý dostal nové zavesenie kolies. Zmenou prešiel aj problematický motor 3.0 V6. S-type dostal aj nový 6 stupňový automat od firmy ZF, čím sa zlepšila jazdná dynamika a aj spotreba. Taktiež sa pod kapotu dostal nový osemvalec 4,2 litra, ktorý poháňal aj novú generáciu XJ a dosahoval výkon 224 kW. V tom istom roku sa na autosalóne v Los Angeles predstavila aj ostrá verzia S-Type R s výkonom 298 kW, ktorú poháňal kompresorom dopovaný osemvalec 4,2 litra. Od klasických verzií sa odlišoval použitím športových nárazníkov, väčšími kolesami a športovej masky chladiča. Pod kapotu sa dostal aj najmenší šesťvalec s objemom 2,5 litra (150 kW), ktorý pochádzal z menšieho X-Type.

Rozsiahlejšieho faceliftu sa S-type dočkal až v roku 2004. Zmenil sa vzhľad, predná kapota bola po novom vyrobená z hliníka, na zadnej časti sa tiež objavili zmeny. Drobných vylepšení sa opäť dočkal aj podvozok. Spolu s ľahšou kapotou, teda aj lepším vyvážením prednej a zadnej časti sa zlepšila celková ovládateľnosť. Zmeny sa dotkli aj výkonových parametrov pohonných jednotiek, trojlitrový šesťvalec – 175 kW, 4,2 litrový osemvalec – 219 kW a jeho preplňovaná varianta až 291 kW. Jednoznačne najvýznamnejšou novinkou bolo zakomponovanie turbodieselu do výroby. Slovo nafta bolo totiž v slovníku Jaguaru zakázaným slovom. Turbodiesel mal objem 2,7 litra (152 kW) a vznikol v spolupráci automobiliek Ford a PSA. Samozrejme pre potreby S-Type bol náležite upravený. Na konci roku 2006 prešiel S-Type posledným drobným faceliftom, ktorý priblížil vzhľad bežných verzií k športovému R-ku. Aj keď bol na jeseň 2007 vo Frankfurte predstavený nástupca XF, S-type sa predával ešte do leta 2008.

Nárazovú skúšku nezávislého združenia Euro NCAP Jaguar S-Type neabsolvoval.

Kvalita interiéru v prvých rokoch nebola nijak svetoborná. Plasty, ich sfarbenie a kvalita nezodpovedali zvučnému menu výrobcu. Potencionálny kupca by očakával od takéhoto Jaguaru prepracovanejší interiér. Opak je však pravdou, veľa komponentov bolo prevzatých z Fordu a len s miernymi úpravami osadené do S-typu. Jednoduché kovovo-plastové páčky pod volantom, masívny plastový stredový panel, jednoduchý na zeleno svietiace displej klimatizácie s hrubým rozlíšením a podobne aj nevkusne pôsobiaci audiosystém. Takýto interiér sa do tejto triedy vozidiel nehodí. Podstatná zmena k lepšiemu nastala po modernizácii v roku 2002, kedy vozidlo dostalo úplne nový interiér. Podobne je na tom aj kufor, ktorý má na danú triedu podpriemerný objem 400 litrov a naviac je aj dosť plytký. Vozidlo svojou dĺžkou 4,9 metra ponúka dostatok miesta len vpredu sediacim pasažierom, vzadu sa objavujú pri vyšších cestujúcich problémy s miestom pre hlavu.

Jazdné vlastnosti vozidla s pohonom zadnej nápravy a nezávislým zavesením všetkých kolies za použitia hliníkových zliatin možno označiť za veľmi komfortné a hodné urodzeného mena značky. Tlmenie nerovností mu ide naozaj dobre. Po roku 2002 sa podstatne zmenšila ťažkopádnosť a vozidlo získalo na obratnosti a lepšej ovládateľnosti pri športovejšej jazde. Po roku 2002 nezostalo na podvozku takmer nič rovnaké, zmenil sa dokonca aj spôsob ukotvenia ramien ku karosérii, rozdelením nápravnice na dve časti.

Najmenší šesťvalec pôvodom z Fordu prišiel na trh až v roku 2002 a pod kapotou S-typu sa vyskytuje len zriedka. Jeho dynamika stačí na pokojnejšie jazdenie, pre svižnejšiu jazdu treba motor udržiavať vo vyšších otáčkach. Na druhej strane sa vyznačuje solídnou spotrebou a spoľahlivosťou. Pri pravidelnej a kvalitnej údržbe najazdí bez väčších problémov stovky tisíc km.

Podstatne viac dynamiky poskytne motor s objemom 3 litre, taktiež pochádzajúci z produkcie Fordu, ktorý sa montoval aj do Mazdy Tribute alebo Fordu Mondeo ST220. V S-type je naladený na najvyšší výkon 175 kW. Bohužiaľ, tu pozitíva končia. Má totiž veľmi plytkú olejovú vaňu a aj celkový objem olejovej náplne, takže mazivo tepelným zaťažením motora nebezpečne redne, neposkytuje potrebné mazacie vlastnosti a naviac sa v prudších zákrutách prelieva z jednej strany na druhú. Za následok to má nadmerné opotrebenie a postupné pridieranie kľukového hriadeľa. Máloktorý motor sa teda dožil viac ako 100 000 km a ak počuť klepanie motora, treba dať od neho ruky preč resp. žiadať výraznú zľavu. Automobilka Jaguar totiž ponúka nový kľukový hriadeľ aj s ložiskami za cca 1000 €. Tieto problémy postihovali motory najmä do roku výroby 2002, potom sa situácia zlepšila, nie však úplne odstránila. Preto je potrebné, aby sa hladina oleja držiavala na ryske MAX.

Ak sa rozhodnete pre benzínový motor, najlepšie je si kúpiť vozidlo s osemvalcom. Jeho základnou nevýhodou je výhradné spojenie s automatickou prevodovkou. Je podstatne kultivovanejší, má suverénny záťah a spotreba je oproti 3,0 V6 vyššia len o cca 1-2 litre paliva (12-13 litrov/100 km). Naviac sa v praxi ukazuje ako takmer bezproblémový agregát. Jediným problémom je zlyhávajúci napinák rozvodovej reťaze spájajúcej vačkové hriadele, čo môže vážne poškodiť motor (stretnú sa piesty s ventilmi). Je preto potrebné pri každej prehliadke tento diel poriadne skontrolovať.

Ak je možnosť vybrať si, tak agregát po modernizácii 4,2 i  – 219 kW (predtým 209 kW) ponúkaný od roku 2002, kedy bol problém s napínakom vyriešený. Jeho ťah je ešte suverénnejší a ako bonus pridáva super športový zvuk. Taktiež s ním bola ponúkaná už modernizovaná, nutno dodať, že skvelá šesťstupňová automatická prevodovka ZF (predtým päťstupňová).

Vrcholnú verziu predstavuje od roku 2002 prevedenie S-Type R, kde je 4,2-litrový osemvalec naladený až na 291 kW, hlavne zásluhou preplňovania Rootsovým kompresorom. Motor obsahuje titánové ojnice, napriek veľkým výkonom sa prezentoval aj slušnou spoľahlivosťou a bez väčších problémov vydrží 200 000 km. Pri motoroch netreba zabúdať ani na prvý diesel uvedený v roku 2004. Jedná sa o šesťvalec s objemom 2,7 litra, ktorý má piezoelektrické vstrekovanie Common-Rail, výkon 150 kW a vozidlu poskytuje slušné dynamické vlastnosti pri spotrebe 7-8 litrov nafty.

Jaguar S-Type nepatrí medzi extra spoľahlivé vozidlá, hlavne do modernizácie v roku 2002. S-Type postihuje porucha elektronickej parkovacej brzdy, nefunkčného kúrenia či drobné poruchy ostatnej palubnej elektroniky. Nezriedka sa vyskytujú aj zdeformované brzdové kotúče, čo poznáte podľa trasúceho volantu pri brzdení. Do modernizácie sa často vyskytovala praskajúci expanzná nádoba chladiaceho systému, čo spôsobovalo pomalý únik chladiacej kvapaliny. Keďže vozidlo nemá snímač hladiny, často sa stávalo, že majiteľ si všimol prehriaty motor až keď bolo neskoro. Po modernizácii sa vylepšila aj životnosť podvozkových komponentov. V prípade automatickej prevodovky je spoľahlivosť dobrá, dôležitá je však pravidelná výmena oleja každých 80 000 km.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory