Land Rover Freelander (1997-2007) – recenzia a skúsensoti

Land Rover Freelander patril v čase svojho zrodu k najkrajším SUV-čkam na trhu a šmrnc si udržiava dodnes. Pochvalu si zaslúži aj za slušné schopnosti v teréne. Naopak moc nenadchne menšou spoľahlivosť. Ako u väčšiny áut, tak u Freelandera platí dvojnásobne, že vozidlo naberalo na kvalite a spoľahlivosti každým rokom, pretože výrobca neustále aplikoval vylepšenia, a tak najlepšie (rozumej najspoľahlivejšie) sú tie z posledných rokov výroby. Treba však dodať, že Land Rover Freelander nie je na trhu jazdených vozidiel príliš častým javom.

Model Freelander predstavila automobilka Land Rover v roku 1997. Vozidlo sa dostal na trh s benzínovými motormi 1.8 16V (88 kW), 2.5 V6 (130 kW) a jedným dieselom 2.0 TD (72 kW), v troj a päťdverovom prevedení. Trojdverová verzia bola vybavená snímateľnou časťou strechy (pevnou alebo plátenou tzv. Hardback a Softback), nad druhým radom sedadiel. V roku 2001 sa pod kapotu Freelandera dostal nový turbodiesel od BMW so vstrekovaním common-rail pod označením TD4. V roku 2003 prešiel model faceliftom. Od roku 2006 sa ponuka motorov pre Freelander zredukovala iba na turbodiesel BMW 2.0 TD4. Na jeseň roku 2007 bola uvedená druhá generácia Freelanderu.

Bariérový test Euro NCAP absolvoval Freelander až v roku 2002. Za ochranu posádky pri náraze dostal len priemerné tri hviezdičky z piatich a ohľaduplnosť voči chodcom bola hodnotená jednou hviezdičkou zo štyroch.

Interiér už toľko krásy ako exteriér nepoňal a najmä členitá palubná doska nemusí padnúť do oka každému. Jej základné tvary silne pripomínajú deväťdesiate roky. Citeľné je to nielen na tvare, ale hlavne na použitých materiáloch, plasty sú tvrdé. Na druhej strane je veľmi praktická, keďže ponúka rad odkladacích miest vrátane schránky pred vodičom a okrem toho má aj odkladacie priestory vybavené vyberateľnými spodnými časťami, čo je osožné pri čistení. Podobne aj vnútorné textilné čalúnenie dverí, tvarovanie sedadiel a niektoré detaily interiéru pôsobia stroho až lacno, ale celkovo dotvárajú pocit pohodlia a útulnosti. Priestor pre posádku je pomerne veľkorysý ako pre troj, tak samozrejme ešte lepšie pre 5 dverovú verziu. Poteší aj dobrý prístup k zadným sedadlám v prípade trojdverovej verzie. Objemom neurazí ani kufor, ktorý má v podlahe uzatvárateľnú schránku, ktorá sa vďaka odolnému mechanizmu zamykania hodí nielen pre povinnú výbavu. Jediný problém môže byť len so zadnými dverami, otvárajúcimi sa neprakticky k chodníku. Podobne je to aj so samotnými sedačkami, ktoré sú síce komfortné, majú mäkké čalúnenie, ale slabé bočné vedenie a menšie sedáky, čo rozmernejším motoristom trocha obmedzuje pohodlie. Zaujímavosťou je elektricky ovládané okno dverí kufra, čo sa najmä v lete hodí na účinné vetranie prehriateho interiéru bez nutnosti klimatizácie. Komu by ani to nestačilo, často sa vyskytujú výklopné vetracie kaplnky nad prednými sedačkami alebo elektrické strešné okno. V zimných mesiacoch zase poteší pomerne rozšírené nezávislé kúrenie.

Aj keď sa to nezdá, konštruktérom sa podaril zaujímavý kompromis v jazdných vlastnostiach na klasickej ceste a v teréne. Samozrejme, s vozidlom sa nedajú robiť kúsky ako s menším hatchbackom, ale zvolenú stopu drží slušne, napriek značným náklonom karosérie. Podobne zdatne si vedie aj v ľahšom teréne a dokonca si poradí aj so stredne ťažkými nástrahami. Na radiacej páke je možné nájsť tlačidlo pre asistovaný zjazd z kopca, čo pomôže v teréne najmä menej skúseným vodičom. Kvalitnému podvozku sekunduje dobre nastavené riadenie a celkovo možno jazdné vlastnosti označiť za isté a komfortné, čo sa hodí najmä na rozbitých cestách. Pri jazdnom komforte možno považovať za jediný významnejší nedostatok značne sa zvyšujúci hluk so stúpajúcou rýchlosťou. Na rozdiel od svojich súrodencov Freelander používa nezávislé zavesenie kolies. Vpredu sú vzpery typu McPherson so spodným ramenom v tvare L a vzadu je náprava s jedným pozdĺžnym a dvomi priečnymi ramenami. Predná náprava je doplnená z dôvodu použitia mäkších pružín priečnym skrutným stabilizátorom, ktorý je o ramená náprav pripevnený tyčkami. V nich často vznikajú vôle, ktoré sa prejavujú nepríjemným klopajúcim zvukom počas jazdy. V roku 2000 ich výrobca modifikoval, čím sa problém eliminoval, avšak naďalej slabinou ostali poddimenzované brzdy. Najmä prvé ročníky mali predné brzdové kotúče plné bez vnútorného vetrania, takže stačilo niekoľko prudkých zabrzdení a očakávaný brzdný účinok bol kde tam. Vzadu výrobca použil dokonca bubnové prevedenie, čo rýchlo sa unavujúcim predným brzdám vôbec nepomohlo.

Pod kapotou jazdeného Freelandera možno najčastejšie natrafiť na dieselový agregát. Do roku 2001 túto rolu zastupoval 2.0 TD (72 kW). Vyznačoval sa trocha hrubším chodom, väčšími vibráciami, rozvody poháňali dva remene, výkon a dynamika neboli nijak oslnivé, podobne ako aj spoľahlivosť. Podstatne lepšou voľbou je naftový prepĺňaný štvorvalec 2.0 16V TD4 s výkonom 82 kW (112 k), montovaný od roku 2001. TD4 už dostal spoľahlivejšiu a odolnejšiu rozvodovú reťaz a moderné priame vstrekovanie nafty common-rail. Vstrekovací systém tohto motora bol pomerne spoľahlivý, avšak citlivý na čistotu nafty. Pokiaľ sa do naftového Freelandera tankovalo nekvalitné palivo s nízkou mazivosťou, palivové čerpadlo sa zadieralo a malé špinky upchávali trysky vstrekovačov. Občas vedelo zlyhať aj palivové podávacie čerpadlo, čo malo za následok nenaštartovanie vozidla. Priemernú spotrebu udávanú výrobcom – 7,6 l/100 km nie je problém dosiahnuť. Pozor však na „túrovanie“ za studena, riskuje sa tým prasknutie hlavy motora.

Dobrým motorom je aj základný benzínový štvorvalec 1.8 16V s výkonom 88 kW (120 k). Aj keď sa podľa objemu iba 1,8 litra nezdá, vďaka dlho zdvihovej charakteristike slušne zaberá už od nízkych otáčok a spolu s krátkymi prevodmi manuálnej prevodovky udeľuje vozidlu prekvapivú dynamiku. Silnou stránkou je aj jeho spoľahlivosť. Pri bežnej jazde sa dá udržať spotreba na úrovni 8,5 až 9,5 litra. Trocha opatrný treba byť pri šesťvalcovom motore 2.5 V6 24V (130 kW/177 k). Má síce krásny zvuk a veľmi kultivovaný beh, ale aj vysokú spotrebu a drahý servis. Nevyhýbajú sa mu ani neduhy s prehrievaním a poruchy rozvodového mechanizmu.

Freelander je vybavený stálym pohonom všetkých kolies pomocou medzinápravovej prevodovky IRD. Tá bola do roku 2000 povestná krátkou životnosťou svojich ložísk. Po tomto roku Land Rover presunul výrobu prevodoviek IRD z Talianska do Rakúska (do spoločnosti Steyr) a problémy prestali. Distribúciu a rozdeľovanie krútiaceho momentu medzi jednotlivé nápravy zabezpečuje viskózna spojka, ktorá za normálnych okolností posiela až 95 % sily na predné kolesá.

Častým problémom sú prevodovky, preto aj pri najmenšom podozrení na problémy s radením vozidlo netreba kupovať a radšej hľadať iné. Opravy sú totiž veľmi drahé a staršie prevodovky sa zháňajú veľmi ťažko. Častejšie sa tiež objavujú problémy s ABS, vôle v čapoch a uložení prednej nápravy a tiež vie štrajkovať elektrické otváranie okien (nefunkčné ovládače). Veľa vozidiel má tiež opotrebované ložiská kolies a rovnako nadmerne opotrebované brzdy (skrútené brzdové kotúče). Vyskytujú sa aj úniky motorového a prevodového oleja, či drobné závady elektroniky. Turbodiesely môžu mať problémy s turbom (častejšie 2,0 TD), motory TD4 sú náchylnejšie na poruchy vstrekovacieho a podávacieho čerpadla. Vyskytuje sa aj nefunkčný displej hodín, poškodené tesnenie pod hlavou valcov (benzínový motor KV6), zadreté ojničné ložiská (KV6), zlý snímač hmotnosti nasávaného vzduchu (2.0 TD) a netesnosti spojkového valca.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča