Mazda MX-5 (NA, 1990-1998) – recenzia a skúsenosti

Svoju prvú premiéru mala Mazda MX-5 na autosalóne v Chicagu vo februári roku 1989. V septembri potom v Japonsku a do Európy sa dostala začiatkom roka 1990. Model MX5 sa stal najlepšie predávaným športovým vozidlom a ikonou značky Mazda. Fanúšikovia zakladali po celom svete rad klubov a od svojho uvedenia získal roadster viac ako 100 medzinárodných automobilových ocenení. V máji roku 2000 bola Mazda MX-5 dokonca zapísaná do Guinessovej knihy svetových rekordov ako najpredávanejší dvojmiestny roadster na svete s výrobou 531 890 kusov od apríla 1989 až po október 1999. Z popisovaných dvoch generácii NA a NB vyrábaných od roku 1990 až po rok 2005 sa vyrobilo viac ako 730 000 kusov. Čím si získala MX-5 toľkú popularitu? Odpoveďou je podarený dizajn, nízka hmotnosť, ochotne sa vytáčajúci motor a pohonom zadných kolies umožňujúci užiť si riadené šmyky. K tomu všetkému ako bonus aj veľmi vysoká spoľahlivosť.

V roku 1990 sa MX5 predstavila európskym zákazníkom a pod kapotu dostala motor 1,6i 16V (85 kW). V roku 1994 prebehla drobná modernizácia, MX5 dostala nový motor 1,8 16V (96 kW) a v roku 1996 motor 1,6i 16V (66 kW). V roku 1998 prebehla výraznejšia modernizácia, pri ktorej prišiel model okrem iného aj o efektné výklopné svetlomety. Vozidlo dostalo nové motory 1,6i 16V (81 kW) a 1,8i 16V (103 kW), ktorý bol na želanie k dispozícii aj so šesťstupňovou prevodovkou. V roku 1999 vyrobila automobilka limitovanú sériu 10^th Anniversary, k desiatemu výročiu vzniku modelu.

V roku 2001 znova prebehla drobná modernizácia, výkon motora 1,8i 16V bol zvýšený na 107 kW. V decembri 2001 predstavila Mazda na domácom trhu automobil s označením NR-A, ktorý bol vytvorený pre začínajúcich pretekárov, ktorí sa stretávajú pri závodoch Roadster Party Races, ktoré Mazda v Japonsku sponzoruje. Okrem verzie roadster sa Mazdu MX-5 predávala od októbra 2003 aj vo verzii coupe, ktoré však bolo určené len pre japonský trh, podobne ako od decembra 2003 predstavená varianta s turbom. Tá sa však okrem Japonska dostala aj do Ameriky a Austrálie. V roku 2005 bola predstavená nová generácia modelu MX5.

Bariérovú skúšku Euro NCAP Mazda MX-5 absolvovala v roku 2002. Za ochranu posádky získala štyri hviezdičky z piatich. Ochrana chodcov bola ohodnotená jednou hviezdičkou zo štyroch.

Interiér je spracovaný v športovom duchu. Nie je teda klasický, ale skôr kokpit a v športovom duchu znamená, že je zariadený pomerne sparťansky. Často je teda cieľom na rôzne viac, či menej podarené úpravy. Ochranné oblúky nemá každé vozidlo, boli dodávané za príplatok. Samozrejme, jednou z najzaujímavejších častí MX-päťky je jej plátená „odnímateľná“ strecha. Tú je možné odklopiť bez väčších problémov odistením dvoch úchytov na ráme čelného skla. Oproti minulej generácii MX-5 je vyhrievané zadné okno zo skla (predtým plastové). Na prvý pohľad zastaralá mechanika má svoje výhody. Ak ste dostatočne ohybný, pred dažďom ste chránení počas dvoch troch sekúnd. Batožinový priestor s objemom 144 litrov (124 litrov NA) je naozaj len na drobné veci, európska konkurencia je na tom o čosi lepšie.

Jazdné vlastnosti sú asi najviac cenenou vecou na MX-5. Jedná sa totiž už takmer o vyhynutý klasický pohon s pozdĺžne uloženým motorom, prevodovkou takmer priamo pod mimoriadne presne pracujúci radiacou pákou a s pohonom zadných kolies. Modely z posledných rokov výroby k tomu pridávajú ešte diferenciál so zvýšenou svornosťou zlepšujúc tak trakciu vozidla. Výhodou popísaného usporiadanie je nielen možnosť užiť si riadené šmyky, ale aj zásluhou priaznivého rozloženia hmotnosti (pohotovostná hmotnosť 1035 kg) vzniknú neutrálne jazdné vlastnosti v zákrutách a rýchle reakcie na pokyny riadenia. Vďaka priaznivému rozloženiu hmotnosti a nízkemu ťažisku sa vozidlo zvolenej stopy drží veľmi dlho. Keďže je MX-5 veľmi ľahká, dochádza občas pri prejazde väčších nerovností v zákrutách k miernemu „ustreleniu“ zadnej časti vozidla do strany. Nejde však o nič nebezpečného.

Brzdová sústava (vpredu aj vzadu kotúčové 255/251 mm) a ABS nemá s ľahkým autom príliš práce, funguje spoľahlivo aj pri opakovanom brzdení. Možno si myslíte, že jazda s MX5 je nekomfortná, ale opak je pravdou. Aj väčšie nerovnosti slovenských vozoviek zvláda japonský roadster prekvapivo s nadhľadom. Jeho kladom je aj slušná tuhosť karosérie, aspoň v porovnaní s „predokolkami“ ako Peugeot 206 Coupé Cabrio, Citroën Pluriel alebo Alfa Romeo Spider. Podlahová plošina vozidla je vystužená tuhými odliatkami, namiesto obvyklých plechových výliskov. Má to však nevýhodu v prípadných opravách po haváriách, kedy sa dosť ťažko narovnáva. Okrem veľmi dobrého rozloženia hmotnosti, poteší aj priame riadenie (2,65 otáčky volantu medzi krajnými polohami).

Ponuka motorov bola skromná, ale pre potreby Mazdy bohato postačovala. Všetky poskytujú slušnú dynamiku (hlavne 1,8 16V) a keď treba vedia byť aj primerane úsporné. Najčastejšie sa dá stretnúť s motormi 1598 ccm (81 kW pri 6500 ot/min) alebo 1840 ccm (103, 107 kW pri 7000 ot/min). Aj slabšia verzia zrýchľuje z 0 na 100 km pod 10 sekúnd a ide najviac 191 km/h. Motor 1,8 umožňuje zrýchľovať z 0 na 100 km/h za 8,5 sekundy a maximálna rýchlosť činí 205 km/h. So šesťstupňovou prevodovkou sú hodnoty ešte o niečo lepšie.

Napriek športovým schopnostiam je Mazda MX-5 nadpriemerne spoľahlivá. Pozor si treba dávať len na klepavé zvuky z prednej nápravy, za ktoré môžu väčšinou vôle v tiahlach priečnych stabilizátorov. Pri prvých ročníkoch výroby sa vyskytovali tečúce vodné čerpadlá a ak niekto jazdil s nedostatkom chladiacej kvapaliny, mohol spôsobiť prehriatie motora s následkom prepálenia tesnenia pod hlavou. Podstatne častejšie sa ale vyskytujú problémy s tenkým a dlhým kľúčikom, ktorý sa často ohne alebo dokonca zlomí a neraz aj v zapaľovacej skrinke. Pri vozidlách vyrobených do roku výroby 1998 a vybavených ešte výklopnými svetlometmi sa vyskytujú problémy s mechanizmom ich vyklápania, preto sa oplatí ich pri kúpe poriadne preskúšať. Okrem vyššie spomenutých nedostatkov si treba dať veľký pozor na vozidlá opravované po havárii. Opraviť netypicky vystuženú karosériu je ťažké a nezriedka sa vyskytujú aj dosť sfušované jazdenky. V takýchto jazdenkách nezriedka zateká voda, karoséria už nie je taká tuhá a atypické sú aj špáry medzi jednotlivých dielami. V nadmernom množstve sa „vykliepajú“ a rôzne „lepia“ aj jednotlivé diely, nakoľko sú veľmi drahé. Napríklad predná hliníková kapota stojí cez 600 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

[Disturbances]

[RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory