Nissan Almera I (N15, 1995-2000) – recenzia a skúsenosti

Prvá generácia Nissanu Almera vystriedala model Sunny a napriek  nenápadnému dizajnu si získala medzi motoristami značnú obľubu. Ponúkala totiž podarené benzínové motory a priestranný interiér. Po rokoch sa ukázala aj jej veľmi dobrá spoľahlivosť. Kto teda hľadá lacnú a spoľahlivú jazdenku, určite by mal pouvažovať nad benzínovou Almerou prvej generácie.

Prvá Almera sa objavila na trhu koncom roka 1995 ako nástupca legendárneho Nissanu Sunny. V ponuke boli na výber dve benzínové motorizácie, 1,4i (64 kW) a 1,6i (73 kW). V roku 1996 sa ponuka motorov rozšírila o 2,0 GTi (105 kW), ktorý bol určený pre športovú verziu a prvý diesel v podobe atmosférického 2,0 D (55 kW). K zmene vonkajšieho dizajnu došlo počas roka 1998, boli upravené len niektoré prvky exteriéru ako maska chladiča, predné svetlomety s čírou optikou a nové farebné usporiadanie koncových svetiel. Škoda, že modernizácia sa nedotkla aj interiéru. Almera sa prestala vyrábať začiatkom roka 2000, kedy prišla druhá generácia rovnakého mena pod označením N16.

Nárazové testy Euro NCAP Almera absolvovala v roku 1999 a za ochranu posádky pri náraze získala dve hviezdičky z piatich (14 bodov), avšak jedna hviezdička jej bola dodatočne škrtnutá. Ohľaduplnosť voči chodcom bola ohodnotená jednou hviezdičkou zo štyroch (9 bodov).

Nenápadný dizajn Almery nikoho neurazí ani neprekvapí a bude vyhovovať skôr motoristom, ktorí sa nechcú ukazovať a radi zapadnú v dave. Pod nenápadným kabátom sa však skrýva obstojný vnútorný priestor na predných aj zadných sedadlách a kvalitné dielenské spracovanie. Pohodlné a dobre tvarované sedačky majú na triedu automobilu neobvykle dobré bočné vedenie. Horšie je to však s vizážou vnútorných plastov, ktorých sfarbenie a ani povrchová úprava nepôsobia príliš vábne. Veniec štvorramenného volantu je dosť tenký a pripomína časy Škody 100, rovnako tak podivná gumová manžeta radiacej páky, ktorá akoby vypadla z oka manžete z buldozéra na atraktívnosti interiéru nepridáva. Hodilo by sa aj viac odkladacích miest. Pozor si treba dať aj na výbavu automobilu, nakoľko sa predávala verzia bez posilňovača riadenia (Invitation), a preto sa oplatí poobzerať po inej, vyššej verzii. Základný batožinový priestor v hatchbacku – 340 litrov je možné zväčšiť sklopením zadných delených sedadiel, kde vznikne úplne rovná plocha. V prípade sedanu je objem kufra solídnych 440 litrov.

Ďalšou silnou stránkou Almery sú dobré jazdné vlastnosti (na svoju dobu, dnes už len priemer), vďaka odolnému a prepracovanému podvozku, teda hlavne zadnej viacprvkovej náprave Multilink. V zákrutách sa vozidlo správa stabilne, znesie aj ostrejšie zaobchádzanie a na hranici sa prejaví očakávanou nedotáčavosťou. Tlmenie nerovností je na dobrej úrovni, horšie je však odhlučnenie podvozku, kde dosť výrazne preniká hluk do interiéru. Rovnako brzdová sústava je pomerne slabá a účinok bŕzd sa prejavuje pomerne rýchlym vädnutím.

Ponuka motorov nebola nijak rozsiahla. Základ tej benzínovej tvorí podarený agregát 1,4i 16V s výkonom 64 kW (na niektorých zahraničných trhoch aj vo verzii 55 kW). Pre Almeru je to o úplne postačujúca pohonná jednotka (hlavne 64 kW verzia), a tak nečudo, že ostatné motory sa na trhu jazdeniek vyskytujú v menšom počte. Motor je kultivovaný, má pomerne solídnu spotrebu (okolo 6,5-7 l/100 km), nevadia mu ani nízke otáčky, jeho ťah je plynulý s jasnou výkonovou špičkou vo vysokých otáčkach a naviac je aj veľmi spoľahlivý. O niečo lepšiu dynamiku, citeľnú hlavne pri plnom obsadení, či akcelerácii vo vyšších rýchlostiach ponúka väčšia 1,6-ka, ktorá taktiež používa štvorventilovú techniku a disponuje výkonom 73 kW (pre niektoré trhy 66 kW). Spotreba sa podľa štýlu jazdy pohybuje o 0,5-1 liter viac. Najvýkonnejšiu benzínovú motorizáciu predstavoval šestnásťventilový dvojliter s výkonom 105 kW, ktorý sa vyskytuje skutočne len zriedka v športových verziách Almery GTi. Všetky benzínové motory majú rozvodový mechanizmus DOHC poháňaný bezúdržbovou reťazou, takže odpadá pravidelná výmena rozvodového remeňa.

V ponuke motorov bol aj jeden diesel. Jednalo sa o zastaralý osemventilový dvojliter s nepriamym vstrekovaním do predkomôrky a výkonom 55 kW. Konštrukčne motor vychádzal ešte z osemdesiatych rokov, takže pri porovnaní s modernými a po každej stránke vydareným benzínovými motormi nemal šancu. Rovnako aj jeho spotreba nebola o nič lepšia od základnej benzínovej 1,4-ky, o horšej dynamike a hlučnosti ani nehovoriac. Nevýhodou motora je aj pravidelná výmena rozvodového remeňa, navyše do modernizácie v roku 1998 sa občas stávalo, že remeň predčasne praskol (poškodenie motora) a tiež sa zanášali hydraulické zdvihátka ventilov. Ďalšie mínus sú vibrácie, ktoré sa od motora prenášajú do interiéru, rovnako tak aj potreba častejšie meniť olej. Tento motor sa v Almere môže oplatiť len ľudom, ktorí majú prístup k lacnej nafte, avšak aj to je diskutabilné, keďže často tieto vozidlá majú nabehané státisíce kilometrov, čo rezultuje do ďalších servisných nákladov.

Almera prvej generácie sa radí medzi veľmi spoľahlivé vozidlá a hlavne v kombinácii s benzínovým motorom ju netrápia žiadne fatálne poruchy. Pozor si však treba dať na občas kolabujúci štartér a problematický alternátor, oplatí sa ich pred kúpou premerať, nakoľko následná repasácia nie je najlacnejšia. Pri alternátore sa ešte pristavme. Často krát vinou prehryzených hadíc chladiaceho systému (od hlodavcov) prenikala voda do alternátora, čím sa zničil. Pozor aj na chybný regulátor alternátora, čo má za následok prebíjanie a teda postupné zničenie akumulátora. Hlodavcom chutí aj izolácia zapaľovacích káblov. Väčšina modelov v ponuke má už celkom slušný kilometrový nájazd, tak nie sú výnimočné ani vôle na zadnej alebo prednej náprave, teda hlavne v čapoch a silentblokoch. Pri prejazde väčších nerovností sa môže objaviť väčšia zbiehavosť kolies, čoho výsledkom sú rýchlejšie opotrebované pneumatiky. Vyskytujú sa aj zvlnené brzdové kotúče, slabší účinok parkovacej brzdy alebo problémy so zablokovaným imobilizérom, kedy nie je možné vozidlo naštartovať. Pri viac opotrebovaných kusoch sa objavujú aj vŕzgajúce plasty alebo sedadlá a drnčiace bočné okná. Korózia sa Almere nevyhýba, môžeme ju nájsť na zámku kapoty, zadných lemoch blatníkov, tiež prahoch a výnimkou nie je ani výfukové potrubie. Občas sa môže vyskytnúť vlhkosť v predných hmlovkách, praskajúce žiarovky v hlavných svetlometoch alebo nefungujúce vyhrievanie zadného okna a spätných zrkadiel. Dieselový motor sa ukázal ako dosť problematický a do roku 1998 sa občas (pred výmenou) mohol pretrhnúť rozvodový remeň. Rovnako tak zanesené hydraulické zdvihátka-hlučný-cvakajúci motor nie sú výnimkou. Objavuje sa aj chybné tesnenie pod hlavou a úniky oleja.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory