Nissan Micra II (K11, 1992-2003) – recenzia skúsenosti

Malé automobily väčšinou na trhu nepíšu dlhú históriu. Najmenší modelový rad od Nissanu je však výnimkou, vydržal vo výrobe viac ako desať rokov. Prekvapí vnútornou priestrannosťou, ponukou kvalitných motorov, skvelou spoľahlivosťou a to všetko dopĺňa príjemne nízka cena.

Druhá generácia modelu Micra sa začala predávať na japonskom trhu začiatkom roka 1992, k nám prišla až v štvrtom štvrťroku. Pohon zabezpečovali celohliníkové motory 1,0 16V (40 kW) a 1,3 16V (50 kW). Prvá drobná modernizácia prišla v roku 1996, zmenou bol trojramenný volant alebo krajšie čalúnenie interiéru. Diesel 1,5 D (43 kW) pôvodom z koncernu PSA sa dostal do ponuky až v roku 1998, okrem toho prebehol aj výraznejší facelift. Zmenené boli vonkajšie tvary, ergonómia prístrojovej dosky a došlo aj k úprave štandardnej výbavy.

Ďalšiu modernizáciu Micra prekonala v druhej polovici roku 2000. Interiér dostal farebnejšie vyhotovenie, vylepšené boli jazdné vlastnosti a brzdy. Modernizácia sa dotkla aj motorov – 1,0 16V posílil na 44 kW a v ponuke sa objavil aj nový agregát 1,4 16V (60 kW) kombinovaný s bezstupňovou variátorovou prevodovkou CVT. Na konci roku 2002 bola predstavená ďalšia generácia Nissanu Micra s označením K12, ktorá nahradila pôvodný model v roku 2003.

Nárazové testy Euro NCAP Micra absolvovala v roku 1997. Za ochranu posádky pri náraze získala dve hviezdičky z piatich. Ohľaduplnosť voči chodcom bola ohodnotená dvoma hviezdičkami zo štyroch.

Zaoblené tvary Micry druhej generácie vôbec nenaväzujú na krabicový tvar predchodcu, zato podoba na legendárne Mini je viac ako evidentná. Počas svojho života Micra prekonala až tri modernizácie, a tak ani na konci výroby nevyzerala zastaralo. Rozmerovo sa vozidlo hodí do mestskej prevádzky (3720 x 1585 x 1440), ak však čakáte stiesnené podmienky vo vnútri, zdanie môže klamať. Štyria pasažieri sa odvezú úplne v pohode, piaty len núdzovo, predné sedadlá sú dostatočne rozmerné a pohodlné. Horšie je na tom objem kufra, ktorý na úkor vnútornej priestrannosti vozidla pojme len 205 litrov batožiny. Našťastie sa dá jednoducho zväčšiť až na 960 litrov sklopením zadných sedadiel. Interiér sa nesie v znamení jednoduchosti a množstva plastov, ktoré však nevyzerajú príliš vábne. Ale ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása, a tak ani dnes vnútorný dizajn neurazí. Horší je pomerne výrazný hluk v interiéri pri vyšších rýchlostiach.

Malé mestské autíčko musí predovšetkým zvládať nástrahy mestskej džungle, akými sú parkovanie alebo prepletanie sa pomedzi stojace a pomaloidúce automobily. Jazdné vlastnosti väčšinou ostávajú až na druhom mieste. V prípade Nissanu Micra to však celkom neplatí a jazdné vlastnosti si zaslúžia naozaj pochvalu, hlavne čo sa týka komfortu jazdy, ale aj držaní jazdnej stopy. Vpredu náprava McPherson a vzadu viacprvkové zavesenie zvláda pohodlne žehliť väčšinu nerovností a v zatáčkach nedochádza k nadmernému pohupovaniu ani výraznej nedotáčavosti, ktorá by sa dala od malého auta očakávať.

Horšie sú na tom však brzdy, teda hlavne tie predné, ktoré sa pomerne rýchlo vedia opotrebovať a ani brzdný účinok pri vysokých rýchlostiach nie je nijak prevratný. Preto pri kúpe je potreba brzdový systém dôkladnejšie preskúšať. Verzia 1,0i sa na trhu môže vyskytnúť aj bez posilňovača riadenia, avšak s malou Microu to nie je až taký veľký problém. Najviac to cítiť pri parkovaní, ale človek si pomerne rýchlo zvykne.

Príliš veľa agregátov v ponuke Micry nebolo, ale vzhľadom na zameranie vozidla úplne postačovali. Základnú benzínovú motorizáciu predstavoval celohliníkový štvorvalec 1,0i s výkonom 40 kW (neskôr 44 kW), vybavený šestnásťventilovou hlavou valcov a rozvodom DOHC. Už táto jednotka poskytuje celkom obstojné zvezenie, ktoré zabezpečuje maximálny krútiaci moment 79 Nm dosahovaný pri 4000 ot/min a relatívne nízka pohotovostná hmotnosť (cca 800 kg). Svižnosť motora na mimo-mestskej prevádzke je do veľkej miery závislá od zaťaženia vozidla a aj keď sa rád vytáča, prípadné prebiehanie je potrebné si dobre premyslieť. Veľkou výhodou motora je, že za svoje služby veľa nepýta, má zaujímavý zvuk a je značne spoľahlivý. Priemerná spotreba sa pohybuje okolo 5,5 litra, pri pokojnej mimo-mestskej prevádzke aj menej.

Väčší štvorvalcový agregát 1,3i disponoval výkonom 55 kW, mal rovnako šestnásťventilovú hlavu valcov a rozvody DOHC. Napriek väčšiemu objemu a výkonu rozdiel medzi ním a menším bratom nie je pri bežnej jazde až tak badateľný, citeľný je najmä v prípadoch väčšieho zaťaženia vozidla a svižnom predbiehaní. Spotreba sa tiež drží v rozumných medziach a pri bežnej jazde sa dá udržať okolo 6 litrov.

Najväčší benzínový štvorvalec 1,4i s výkonom 60 kW sa do ponuky dostal až od roku 2000 a zabezpečoval malej Micre solídne dynamické vlastnosti pri stále rozumnej spotrebe. Pri benzínových motoroch sa netreba obávať pretrhnutého rozvodového remeňa, nakoľko rozvody sú poháňané odolnou reťazou.

To čo v predchádzajúcej generácii niektorým zákazníkom chýbalo, Nissan doplnil do tejto až v roku 1998. Bol to dieselový štvorvalec 1,5 D s výkonom 42 kW, pôvodne od PSA. Avšak vozidlo s touto motorizáciou bolo výrazne drahšie oproti benzínovým kolegom, vyplatilo sa teda skutočne málokomu, a preto sa aj na trhu jazdeniek objavuje veľmi zriedka. V porovnaní s podarenými benzínovými motormi v ponuke bol diesel o poznanie hlučnejší, dynamikou jazdy tiež neoslňoval, ale za odmenu sa odvďačil majiteľovi solídnou spotrebou okolo 4,5-5 litrov nafty.

V ponuke prevodoviek okrem klasickej manuálnej päťstupňovej bola aj bezstupňová N-CVT s plynulo meniteľným prevodom. Jedná sa o variátorovú prevodovku, kde optimálny prenos krútiaceho momentu riadi elektronika, ktorá vyhodnocuje informácie z nastavenia radiacej páky (záleží či je v polohe P, R, N, D alebo Ds), polohy akcelerátora a otáčok motora. Prevodovka dokáže veľmi dobre využívať charakteristiku motora, je vynikajúcim spoločníkom v meste a jej jednoduchú funkčnosť ocení najmä nežnejšie pohlavie. Oproti manuálnej prevodovke je však potrebné po 90 000 km meniť olej a o niečo kratšia je aj je životnosť – najmä oceľovej reťaze, ktorá sa podľa výrobcu pohybuje okolo 250 000 km, v praxi a pri náročnejšej mestskej prevádzke je to spravidla o pár desiatok tisíc kilometrov menej.

Jednoduchá technika napovedá bezproblémovú prevádzku a v prípade Micry je tomu skutočne tak. Spoľahlivosť je priam príkladná, avšak netreba zabúdať na vek vozidla. Okrem rýchlejšie opotrebovaných bŕzd, ktoré postihuje aj korózia sa objavuje opotrebovaná spojka, ktorá je pri rozjazde viac namáhaná vyššími otáčkami malého motora. Objavuje sa aj vôľa v riadení alebo klepanie od prednej nápravy, ktoré je spôsobené opotrebovanými puzdrami priečneho stabilizátora. Ak je počuť klepanie od zadnej nápravy, môžu to mať na svedomí tyčky stabilizátora. Na zadnej náprave sa skôr ako na prednej objavujú opotrebované ložiská kolies. Občas sa vyskytne aj porucha alternátora – dobíjania. Samozrejmá je korózia výfukového potrubia. Občas dochádza pri starších kúskoch k úniku oleja z motoru alebo prevodovky, k poruche synchronizácie manuálnej prevodovky alebo aj poruchy automatickej prevodovky.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča