Renault Twingo II (2007-2014) – recenzia a skúsenosti

Interiér Twinga je na rozdiel od dizajnu karosérie podstatne viac originálnejší a zaujme najmä mladšiu generáciu. Tvarovaniu palubnej dosky dominujú obliny a odkazom na predchádzajúcu generáciu je prístrojový panel umiestený uprostred. Nie každému však takéto tvary a umiestnenie vyhovuje a príliš nadšenia nevzbudzujú ani tvrdé šedé plasty.

Napriek kompaktným rozmerom ponúka Twingo pomerne slušný vnútorný priestor. Vpredu je dostatok miesta aj pre urastenejšie osoby, čomu napomáhajú aj pomerne komfortné sedadlá. Ich nevýhodou je však relatívne vysoký posed a slabšie bočné držanie tela. Vzadu je miesta poskromnejšie a napriek možnému posúvaniu sedadiel v pozdĺžnom smere sú pre dospelých cestujúcich vhodné len na jazdu po meste alebo kratšie vzdialenosti mimo mesta.

Poteší variabilita interiéru. Okrem spomínaného posúvania zadných sedadiel (v rozsahu 220 mm, odstupňovanom po 10 mm), je možné nastavovať zadné operadlá v piatich polohách v rozmedzí 25 až 35 stupňov. Objem batožinového priestoru sa tak pohybuje medzi 165 až 285 litrami v závislosti od polohy zadných sedadiel. Po ich zložení sa objem zväčší až na 959 litrov. Výhodou je možnosť prevážať až 2,15 m dlhé predmety pri sklopení predného operadla, rovná podlaha po sklopení zadných delených sedadiel a dobrý prístup. Menšou nevýhodou je vyššia nakladacia hrana a členitejšie tvarovanie kufra.

V interiéri poteší aj dostatok odkladacích priestorov a príplatkové panoramatické okno. Nevýhodou panoramatického okna je menej priestoru nad hlavou, čo môže prekážať hlavne vyšším osobám. Pochváliť treba dobrý výhľad z vozidla, vďaka vyššiemu posedu a prehľadnej karosérii. Pri súčasných vozidlách značky Renault sú väčšinou autorádiá vybavené tlačidlovým ovládaním hlasitosti, čo nie je za jazdy zrovna praktické. Zlepšenie prináša diaľkový ovládač, ale tiež si treba zvyknúť, keďže je umiestnený na pravej strane stĺpika riadenia, kde je často pravá ruka zamestnaná radením rýchlostí, na rozdiel od tej ľavej, ktorá je voľná.

Podvozok malého Twinga dovoľuje aj ostrejší prejazd zákrutou, na dobrej úrovni je aj ochota meniť smer a náklony karosérie sa pohybujú v primeraných medziach. Akčnosti vozidla napomáha aj pomerne nízka hmotnosť (950 kg). Na nerovných cestách sa však jazdná istota postupne vytráca a podvozok znervóznie. Dôvodom je tuhšie naladenie podvozku v kombinácii s krátkym rázvorom, čo na výraznejších nerovnostiach spôsobuje mierne natriasanie karosérie. Citeľné je to najmä vo vyšších rýchlostiach či pri ostrejšom prejazde zákrutou, kde môže zadná náprava nepríjemne odskočiť.

Podobne je to aj s jazdným komfortom. Menšie nerovnosti ešte podvozok pomerne slušne zvláda tlmiť, prejazd väčších nerovností už znamená citeľné natriasanie posádky. Ešte výraznejšie je to pri športových verziách. Tie síce ponúkajú skvelú agilitu a lepšiu stabilitu vozidla vo vyšších rýchlostiach, na nerovnostiach si ale posádka užije svoje. Celkovo možno povedať, že podvozok Twinga patrí v rámci svojej triedy k tomu lepšiemu a okrem určitej hravosti dodáva pri bežnom jazdení aj dostatočný pocit jazdnej istoty.

Podvozok Twinga vychádza z Clia druhej generácie. Vpredu to znamená pomocný rám, ktorý nesie pohonné ústrojenstvo, zavesenie kolies typu McPherson s trojuholníkovým ramenom. Vzadu je použitý torzne pružný nosník s dvojicou pozdĺžnych ramien s odpružením vinutými pružinami. V prípade verzie RS sú vpredu použité hliníkové ramená, oproti bežným verziám Twinga je rozchod vpredu širší o 60 mm a vzadu o 59 mm – totožný s verziou GT. Twingo RS používa vpredu aj vzadu kotúčové brzdy s priemerom vpredu 280 mm a vzadu 240 mm. Poteší solídna odolnosť podvozku, nadmerné vôle sa objavujú až po väčšom kilometrovom nábehu. Ako prvé vedia odísť tiahla priečneho stabilizátora a spodný čap. Výhodou je samostatná vymeniteľnosť čapu a dostupnosť lacnejších dielov z druhovýroby.

Riadenie Twinga je v základnej výbave bez posilňovača riadenia, čo znamená menšiu strmosť (až 4 otáčky volantu medzi krajnými polohami kolies) a potreba viac sily najmä pri otáčaní volantom ak vozidlo stojí. Za jazdy je už ovládanie volantu podstatne ľahšie a riadenie poteší aj solídnou spätnou väzbou. V prípade lepšie vybavených verzií používa riadenie elektromechanický posilňovač. Riadenie s posilňovačom sa vyznačuje ľahkým chodom, väčšou strmosťou (necelé 3 otáčky volantu) a dobrou citlivosťou na pohyb volantu. Škoda len minimálnej spätnej väzby a trocha menšej akčnosti okolo stredovej polohy.

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory