Subaru Forester III (SH, 2008-2013) – recenzia a skúsenosti

Forester tretej generácie sa podobne ako jeho predchodcovia vyznačuje veľmi dobrou spoľahlivosťou, nutný je však pravidelný a kvalitný servis. Jedným dychom treba aj dodať, že spoľahlivosť a mechanická odolnosť platí najmä pre benzínové motory, dieslový motor totiž v spoľahlivosti výrazne zaostáva. Asi najčastejšou pripomienkou na Forester je hrdzavejúce výfukové potrubie. Aj keď sa jedná väčšinou len povrchovú hrdzu a samotný diel je v plne funkčnom stave, veľa motoristom tento jav prekáža. Výfuk je totiž pri pohľade zozadu dobre vidieť, a tak evidentná hrdza na kráse Forestru moc nepridáva. Výrobca si bol tohto nedostatku vedomý a postupne začal vyrábať výfuk z nerezu. Nepeknou hrdzou sú často obdarené aj časti podvozku a brzdových komponentov. Občas sa vyskytuje aj vŕzgajúca roletka v batožinovom priestore, presnejšie jej uloženie.

Pri častejších terénnych alebo mestských jazdách sa pripravte na kratšiu životnosť spojky, najmä v prípade dieselového motora. Podobne sú na tom aj ložiská kolies, najmä zadnej nápravy, ktorých opotrebovanie sa prejavuje nadmerným hlukom. Pri väčšom počte kilometrov alebo náročnejšej prevádzke sa môžu vyskytnúť vôle v prednej náprave, najčastejšie tiahla stabilizátorov-klopanie pri prejazde nerovností, neskôr aj zadné silentbloky predných ramien, čo sa prejavuje zhoršenou jazdnou stabilitou (plávaním) najmä pri prudších dynamických zmenách. Len priemernou životnosťou sa prezentujú brzdové doštičky, obzvlášť ak sa častejšie jazdí svižnejším tempom.

Pri viac zaťažovaných resp. opotrebených vozidlách sa môže vyskytnúť spálená viskózna spojka pohonu 4×4, resp. nadmerné opotrebovanie elektronicky riadenej medzinápravovej viaclamelovej spojky (Multi Plate Transfer) pri modeloch s automatickou variátorovou prevodovkou. Občas býva hlučnejšia aj manuálna prevodovka, kde sú na vine opotrebované ložiská a je nutná ich výmena – prácna a drahá záležitosť. Keďže sa jedná o vozidlo s pohonom oboch náprav, je pred kúpou nutná kontrola na zdviháku. Dôvodom je jednak stav samotného podvozku, ktorý mohol častými výletmi mimo spevnenú cestu dostať riadne do tela a tiež sa možno občas stretnúť s únikmi oleja z diferenciálov a prevodovky.

Benzínové motory sa vyznačujú dobrou spoľahlivosťou a mechanickou odolnosťou. Pri väčšom nájazde občas hnevá nefunkčná lambda sonda či vstrekovač. Výnimku tvorí len preplňovaná verzia motora 2,5 XT z rokov 2008, kde hrozilo riziko pridretia kľukového hriadeľa z dôvodu nedokonalej úpravy mazacieho kanálika. Výrobca poškodený motor vymieňal v rámci predĺženej záruky, a tak sa už tento problém takmer nevyskytuje. Pre istotu je však treba skontrolovať servisné záznamy. Ročníky 2009 a vyššie mali tento nedostatok odstránený. Občas sa môže pri tejto motorizácii vyskytnúť aj prasknuté tesnenie hlavy valcov (najmä v prípade náročnejšej prevádzky), či zvýšené opotrebenie samotného motora a príslušenstva. Pozor si treba dať aj na neoriginálne prestavby na spaľovanie LPG, obzvlášť v prípade novších motorov radu FB. Zložitejší ventilový rozvod je o niečo chúlostivejší, ale hlavne pravidelné a potrebné nastavovanie ventilovej vôle je podstatne komplikovanejšie a drahšie ako v prípade motorov radu EJ. Takto upravené a servisne zanedbané benzínové motory môžu byť zdrojom častejších problémov, či už samotného LPG alebo nadmerne opotrebovaných častí motora (hlava valcov, ventily, tesnenia, niekedy aj piesty).

Jednoznačne najviac porúch sa vyskytuje v prípade Forestra osadeným dieslovým motorom. Vstrekovače dieslového motora zn. Denso sú veľmi citlivé na kvalitu nafty. Odporúča sa tankovať kvalitnú naftu, častejšie (s polovičným intervalom) oproti požiadavke výrobcu meniť palivový filter a na škodu nie je ani občasné pridanie kvalitného aditíva do nafty (aspoň raz za 3 nádrže). Vstrekovače Denso sú totiž veľmi drahé a naviac je komplikovaná aj ich výmena z dôvodu špecifickej konštrukcie a uloženia motora. Nadmerne opotrebované vstrekovače sa zvyčajne prejavujú hrubším a menej kultivovaným chodom motora, slabším ťahom či zdĺhavejším studeným štartom. Častým problémom dieslových Subaru je DPF filter. Väčšinou sa tieto problémy vyskytujú v prípadoch ak sa Forester častejšie využíva na kratšie jazdy (po meste) alebo pri väčšom počte najazdených kilometrov. Niekedy sa však vyskytujú aj pri bežnom používaní. Problém s DPF sa prejavuje svietiacou kontrolkou, zníženým/kolísavým výkonom, či zvláštnym búchaním. Problém servisy riešia buď prehratím softvéru riadiacej jednotky, výmenou vstrekovačov, turbodúchadiel, EGR ventilov a niekedy aj samotného DPF filtra. Pri väčšom počte kilometrov sa v motore vyskytuje aj zvýšené množstvo usadeného karbónu, čo znamená rýchlejšie kontaminovanie čerstvo vymenenej olejovej náplne a zvýšené opotrebovanie motora. Odporúča sa dodržiavať výmenné intervaly oleja – max. 15 000 km (pri náročnejšom používaní aj skôr) a pri väčšom nájazde (zvyčajne nad 150 000 – 200 000 km) odborne prečistiť (odkarbonizovať) motor. Občas vedia pohnevať aj turbodúchadlá či EGR ventily. Asi najvážnejšou chybou, ktorá sa pri dieslovom motore vyskytovala je zadretý kľukový hriadeľ. Pričiny tejto fatálne škody sú rôzne, jedna infomácia hovorí o technologickej chybe pri výrobe motora, iná zase o nedostatočnom mazaní. Každopádne problém nie je vôbec zriedkavý a oprava veľmi drahá. Najčastejšie sa vyskytuje v prvých troch rokoch výroby (2008-2010), známe sú však aj prípady zadretých motorov mladších ročníkov. Celkovo možno o dieslovom motore napísať, že jazdne sa síce jedná o podarený motor, v spoľahlivosti však značne zaostáva. Motor svojou chúlostivosťou a citlivosťou (na zaobchádzanie, servis, kvalitu paliva) akosi nezapadá do imidžu značky Subaru dlhé roky známej výrobou odolných a spoľahlivých vozidiel, ktoré svojmu majiteľovi verne slúžia stovky tisíc kilometrov.

Servis

O servise vozidiel Subaru možno všeobecne napísať, že patrí k tým mierne drahším v porovnaní s obdobnou konkurenciou. Môžu za to hlavne relatívne drahšie originálne náhradné diely a tiež kratšie intervaly výmeny olejových náplní a rôznych filtrov. Nekonajú sa žiadne longlife režimy a motorový olej sa mení každých 15 000 km alebo za jeden rok. Podobne je to aj s olejmi v prevodovkách a diferenciáloch. Ani tu sa nekoná žiadna doživotná náplň a olej sa mení raz za 60 000 km, v prípade náročnejšieho používania (ťahanie prívesov, častejšia jazda v teréne) aj skôr. 

Benzínové motory majú do faceliftu rozvody poháňané ozubeným remeňom, ktorý sa mení každých 105 000 km, diesel a benzínové motory po facelifte majú bezúdržbovú reťaz. Ventilové vôle nie je potrebné kontrolovať s výnimkou motorov prestavaných na LPG, kde sa táto kontrola doporučuje každých 30 000 km. Sviečky sa menia v prípade prestavby na LPG každých 30 000 km, inak sú ostatné motory vybavené špeciálnymi sviečkami s irídiovými elektródami s intervalom výmeny 105 000 km.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]  

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory