Suzuki Swift II (2004-2010) – recenzia a skúsenosti

Interiér možno označiť za najslabší článok malého Switu. Na použitých materiáloch je až príliš okato vidieť, že niekde sa šetriť muselo. Pôsobia dosť lacno, na dotyk akoby boli zo škrupiny a naviac sú dosť náchylné k poškriabaniu kľudne aj nechtom. Nevalné je aj dielenské spracovanie a tiež ledabolé lícovanie jednotlivých dielov, takže nie sú zriedkavosťou rôzne pazvuky. Mierne zlepšenie nastalo po facelifte koncom roka 2007. Vzhľadom na kompaktné rozmery malého svišťa prekvapí priestrannosť interiéru. Dostatok miesta je pre štyroch priemerne urastených dospelých. Problém nastane, len ak si dopredu sadnú osoby vyššie ako 190 cm, vtedy zostane vzadu miesta poskromnejšie. Podobná situácia je aj v prípade, ak sa budú chcieť vzadu odviesť traja cestujúci. Sedenie je všeobecne o niečo vyššie akoby sa mohlo zdať vzhľadom na konštrukciu vozidla, čo na jednej strane trocha kazí športový pocit pri sedení, na druhej strane sa pohodlnejšie nastupuje/vystupuje.

V interiéri poteší dobre do ruky padnúci volant, väčšinou obšitý na dotyk v príjemnej koži. Prístrojový panel boduje svojou jednoduchosťou a prehľadnosťou, rovnako pozitívne sa možno vyjadriť o rozmiestnení a ovládaní väčšiny prvkov výbavy vozidla. Ovládanie a rozmiestnenie niektorých tlačidiel však príliš nenadchne. Ako príklad možno uviesť ovládanie palubného PC pomocou tlačidla vo vrchnej časti. Rovnako nie príliš komfortné je nastavovanie intenzity podsvietenia pomocou tlačítka pre prepínanie pamätí najazdených km a príliš praktické nie je ani otváranie nádrže pomocou páčky umiestnenej na podlahe vedľa sedadla vodiča. Štandardné sedadlá možno označiť len za priemerné, čo sa komfortu aj tvarovania týka. Podobne je na tom aj nastavenie optimálnej polohy sedenia, ktorá nemusí sadnúť každému, keďže, rozsah nastavenia sedadla nie je príliš veľký a aj volant sa dá nastaviť len v jednom (vertikálnom) smere. Naproti tomu, do športovejších verzií sa dodávali podarené sedačky RECARO, ktoré nielen dobre držia telo, ale sú aj komfortné.

Za vzdušným interiérom značne zaostáva kufor. Má podpriemerný objem 213 litrov (pri 4×4 len 198 l), ktorý po sklopení zadných operadiel stúpne na neveľkých 562 litrov. Nakladanie sťažuje vyššie položená nakladacia hrana, úzky otvor a tiež cca do 165 cm sa otvárajúce zadné veko. Vyššie osoby tak musia sklopiť hlavu a dávať pozor, až nenarazia. Odkladacie priestory tiež nie sú silná stránka Swifta. Nie je ich veľa a zaostávajú aj v praktickom využití. Najviac do očí bijú dverové kapsy, ktoré sú vpredu úzke a malé, vzadu pre istotu nie sú žiadne. Výhľad z vozidla je dobrý snáď až na pohľad smerom hore napríklad na vyššie umiestnené semafory, kde výhľad trocha komplikuje dopredu pretiahnutá strecha.

Swift obsahuje konštrukčne jednoduchý podvozok so vzperami McPherson vpredu a torzne pružnou priečkou s vlečnými ramenami vzadu. Napriek jednoduchosti sa konštruktérom podarilo podvozok vyladiť, čoho výsledkom sú veľmi dobré jazdnej vlastnosti. V istote na ceste pomáha aj torzne tuhá karoséria. Na rovnej ceste si tak možno užiť hromadu zábavy, keďže jazdné vlastnosti svišťa takmer pripomínajú motokáru. Vozidlo je hravé, perfektne ovládateľné a dobre drží jazdnú stopu. Horšia situácia nastáva na nerovnostiach, kde ich prejazd znamená citeľné rázy do karosérie. Väčšie nerovnosti už okrem hlučnejšieho rázu môžu niekedy znamenať aj poskočenie zadnej časti, čo je nepríjemné najmä vo vyšších rýchlostiach a v zákrute. Len na priemernej úrovni je odhlučnenie podvozku, a tak je možné pozorovať vyššiu hlučnosť odvaľujúcich sa pneumatík, či štrnganie odletujúcich kamienkov. Z pohľadu životnosti je slabšou stránkou najmä uloženie ramien, výhodou je však možnosť samostatne meniť oba silentbloky a aj spodný čap. Naopak tiahla predného stabilizátora sa oproti konkurencii vyznačujú solídnou odolnosťou.

Podvozok Suzuki Swift môže byť vybavený aj pripojiteľným pohonom zadnej nápravy. Ten bolo možné zvoliť aj so základným motorom 1,3 (68 kW). Systém funguje pomerne rýchlo a pri rozumnom používaní aj spoľahlivo. Na rozdelenie krútiaceho momentu medzi obe nápravy slúži elektromagnetická lamelová spojka. Umiestnená je v bloku pred zadným diferenciálom, pričom pripojenie pohonu zadnej nápravy je závislé od preklzu predných kolies. Malý Swift by si iste trúfal aj na ľahší terén, tam mu však rýchlo vystaví stop práve spomínaný zadný diferenciál. Ten svojim umiestneným znižuje svetlú výšku, ktorá je tak len o 5 mm vyššia ako vo verzii s poháňanou len prednou nápravou (4×4 má 145 mm, 4×2 140 mm). Pri jazde po nespevnených komunikáciach treba mať tento fakt na pamäti, inak riskujete poškodenie zadného diferenciálu. Systém dokáže poslať na zadnú nápravu až 47 % sily motora, a tak Swift 4×4 bez väčších ťažkostí zdolá snehom pokrytú vozovku, ktorá stúpa k obľúbenému lyžiarskemu stredisku. Pri verzii 4×4 treba upozorniť aj na menšiu nádrž 40 litrov (oproti 45 l v prípade klasickej verzie).

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory