Test Audi A3 Sportback 1,9 TDi (77 kW)

Veľmi málo dnešných vozidiel sa môže pochváliť tak dlhým životom ako malo Audi A3 druhej generácie. Vo výrobe vydržalo viac ako 9 rokov, začo sa môže poďakovať najmä veľmi podarenému dizajnu, imidžu značky, množstvu verzií, použitým materiálom, kvalitnému spracovaniu a taktiež až na pár výnimiek všeobecnej spokojnosti majiteľov. My sme sa pozreli na zúbok faceliftovanému modelu s legendárnym 1,9 TDi pod kapotou, ktorý mal za 3,5 roka života našlahaných 186 000 km.

Exteriér a interiér

Nadčasové tvary Audi A3 spôsobili, že počas dlhého života prešlo vozidlo len minimálnymi vonkajšími úpravami. V podstate najvýraznejšou zmenou bola inštalácia veľkej „dršky“ do trojdverového modelu v roku 2005 po vzore mladšieho Sportbacku. Práve veľká drška spôsobuje, že pri pohľade spredu malá A3 verne pripomína o triedu väčšiu A4 predchádzajúcej generácie. Menším faceliftom si vozidlá prešli aj koncom roka 2008, čo zvonku najviac charakterizujú prepracované svetlá na denné svietenie, agresívnejšie pôsobiaci predný nárazník či zrkadlá s LED smerovkami. V teste sme mali vozidlo práve po takomto facelifte. Trocha ma mrzelo, že denné svietenie zabezpečovali len obyčajné žiarovky, no ale kto by si tie ledkové svetielka kupoval, keď Audi si ich inštaláciu podmienilo tučným príplatkom za xenónové lampáše. LED neLED, A3-ojka vyzerala aj s obyčajnými svetlami chutne. Pri zbežnom pohľade tak troška klame telom, keďže vytvára dojem väčšieho vozidla ako v skutočnosti je. Maskovanie za predĺžený hatchback má na rováši najmä malá výška (len 1,42 m). V skutočnosti je dĺžka vozidla necelého 4,3 metra, čo zaraďuje A3 Sportback do priemeru hatchbackovej triedy.

Dobrý dojem z vonkajšieho dizajnu ostáva aj po usadnutí za volant. Už zavretie dverí vydávajúce príjemné PUF-dusnutie pripomína, že konštruktéri neodflákli ani takýto detail. Interiér sa prezentuje hodnotnými materiálmi a na veľmi slušnej úrovni je aj dielenské spracovanie. Vŕzgavé pazvuky či zle zlícované diely sa v tomto prípade nekonajú. Pod hodnotnými materiálmi si možno predstaviť dobre vyzerajúce a na dotyk príjemné mäkčené plasty, na ktorých sa v A3 nešetrilo. Potešia tiež kovové doplnky, ktoré sú naozaj vyrobené z kovu a nie z plastovej striebrenky ako v prípade niektorých iných vozidiel. Robustné plasty, ktoré obklopujú posádku navodzujú určitú stiesnenosť, na druhej strane je takýto interiér veľmi útulný, užívateľsky príjemný a dodáva určitý pocit bezpečia. Pochváliť treba aj ergonómiu rozmiestnenia a ovládania prvkov výbavy, ktoré je prehľadné a intuitívne a aj VW group neznalý vodič sa cíti po chvíli ako doma.

Dobrý pocit som mal aj zo sedadiel, ktoré boli dostatočne komfortné aj na dlhšie jazdenie a v prípade svižnejšej jazdy podržalo moje telo vhodne tvarované bočné vedenie operadla a sedáku. Slabšiu stránku predstavuje priestor pre posádku, hlavne v porovnaní s rozmerovo obdobnými vozidlami hatchbackovej triedy. To však neznamená, že by priestoru pre posádku bolo málo, len jedným dychom treba dodať, nie je ho ani extra veľa. Vpredu je situácia na obstojnej úrovni aj pre robustnejšie postavy, snáď len miesto pre koleno trochu obmedzuje mohutný stredový panel. Vzadu je to ešte viac skromnejšie, hlavne čo sa týka priestoru na nohy. Vo všeobecnosti by sa dalo napísať, že zadné sedadlá ponúkajú dostatočný komfort sedenia pre dve osoby s výškou okolo 180 cm.

Objem kufra je obstojných 370 litrov, ktorý po sklopení zadných sedadiel narastie na 1100 litrov. Kufor poteší príjemným čalúnením a dobrým tvarovaním. Menej už nadchne vysoká nakladacia hrana a hĺbka kufra, čo trocha sťažuje manipuláciu s ťažkou batožinou. A3-ojka ale nie je pick-up a na bežné potreby jej kufor plne vyhovuje. Odkladacích priestorov je na prvý pohľad poskromnejšie, poteší ale ich tvarovanie a využiteľnosť. Z pohľadu užívateľského komfortu mi na interiéri najviac vadil vzhľadom na kompaktnú veľkosť vozidla obmedzený výhľad vzad, daný tvarovaním zadnej časti karosérie.

Audiosystém s monochromatickým displejom na vrchu stredového panelu má veľmi prehľadne rozmiestnené tlačidlá a ovládanie funkcií je naozaj intuitívne aj pre technického analfabeta. Tuner rádia potešil solídnym príjmom a nerobili mu problém ani miesta so slabším signálom. Z celého audia ma ale najviac nadchol zvuk, ktorý sa šíril z reproduktorov. Bez väčšieho preháňania dokáže podarené audio premeniť interiér malého Audi na koncertnú sieň. Tak čistý, plastický a frekvenčne vyvážený zvuk, ktorý hrá neskreslene aj v naozaj vysokých hlasitostiach sa v hatchbackovej triede len tak nevidí.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Priznám sa, na koncernovú legendu menom 1,9 TDi mám slabosť. Máloktorý motor dokázal ovplyvniť či doslova poblázniť masy motoristov tak, ako sa to podarilo 1,9 TDi. Žiadna sláva však netrvá večne a rok 2010 znamenal definitívny STOP aj pre takúto legendu. Motor ani v Audine nesklamal a disponoval dostatočným výkonom pre bežnú prevádzku. Výraznejšiu výčitku mám len k hlučnosti. Niežeby v A3 bol hlučnejší ako v iných – menej urodzených koncernových vozidlách (Octavia, Golf či Leon), ale predsa len sa jedná o Audi, a tak mohlo byť utlmenie agregátu o niečo lepšie. Okrem citeľného klapotu na voľnobeh sa do interiéru prenášal aj dunivý zvuk pri akcelerácii v nižších otáčkach. Dynamika motora plne postačuje na bežné jazdenie, s prižmúrením jedného očka vyhovie aj na svižnejšie jazdenie. Spotreba potvrdila predpoklady a pohybovala sa vo veľmi priaznivých číslách. Výsledný priemer za celý test dosiahol po prepočítaní hodnoty 4,8 litra, a to sa s Audinkou nejazdilo najpomalšie.

Radenie päťstupňovej manuálnej prevodovky bolo veľmi príjemné, keďže išlo zľahka, dráhy radenia boli presné a dostatočné krátke. Potešila aj minimálna vôla v koncových polohách. Sprevodovanie rýchlostných stupňov bolo vzhľadom na ich počet vhodne nastavené. Keby však mala prevodovka aj šiesty stupeň, určite by som som neprotestoval. Pomohlo by to totiž  nielen o niečo nižšej spotrebe pri vyšších rýchlostiach, zníženiu hlučnosti, ale aj miernemu zlepšeniu celkovej dynamiky vozidla. Pri hodnotení radenia musím spomenúť trocha „pretaktovaného“ radcu rýchlostí. Ja viem, honba znižovania CO2 je momentálnym celosvetovým zaklínadlom, ale niekedy je snaha tak povediac na škodu. V našom prípade stačilo 68 km/h a niečo cez 1800 ot/min, aby snaživý radca odporučil preradiť zo štvrtého na piaty stupeň. Otáčky motora klesli na necelých 1400 ot/ min, čo „potešilo“ nielen dvojhmotový zotrvačník, ale aj uši cestujúcich. Vrelo tak odporúčam riadiť sa vlastným úsudkom a preradzovať podľa momentálnej potreby. To znamená snažiť sa zohľadniť akustickú pohodu, vplyv na životnosť motora a prevodového ústrojenstva a taktiež prípadnú potrebu svižnejšej akcelerácie.

Podvozok a riadenie

Veľkú spokojnosť vyvolalo u mňa naladenie podvozku. Karoséria sa v zákrutách nakláňa len minimálne a aj s pomerne ťažkým turbodieselom pod kapotou nemala tendenciu k výraznejšej nedotáčavosti. Veľmi dobrú stabilitu predvádzala Audinka aj vo vyšších rýchlostiach na diaľnici a dobre si poradila aj s nerovným povrchom. Z pohľadu bežného vodiča zvládne podvozok A3 skoro všetko. Na slušnej úrovni je aj komfort pruženia, keďže si vozidlo bez výraznejších rázov poradí s väčšinou bežných nerovností. Výraznejším hlukom a rázmi do karosérie sa vozidlo prejavuje až pri prejazde väčších nerovností –  výtlkov. Na nich mi prišla o niečo viac hlučnejšia zadná náprava. Celkovo možno jazdu s A3-kou označiť za príjemnú, keďže sa podarilo dobre zladiť komfort s akčnosťou vozidla. Po konštrukčnej stránke sa vpredu nachádza náprava typu McPherson, vzadu je štvorprvkové zavesenie s pomocným rámom a skrutným stabilizátorom.

Pri nastavení riadenia s elektromechanickým posilňovačom určite mysleli konštruktéri v prvom rade na komfort ovládania. Niektorým-športovejšie založeným motoristom sa tak môže javiť riadenie A3-ojky ako menej citlivé s pomerne veľkým účinkom posilňovača. Pri svižnejšom jazdení by sa zišiel aj strmší prevod riadenia a o niečo viac informácií o dianí kolies na vozovke. Pri bežnom jazdení však poskytne optimálny komfort, čomu napomáhal aj na dotyk príjemný volant. Manévrovaniu pri parkovaní či prepletaní sa prepchatým mestom zase napomáhal priaznivý polomer zatáčania s pomerne krátkymi prevismi karosérie.

Brzdy a zopár čísiel

Brzdy Audi A3 si viedli aj po značnej porcii kilometrov excelentne a dosiahli doposiaľ najvyššiu hodnotu brzdného spomalenia v našich doterajších meraniach. Okrem vynikajúceho brzdného účinku, potešil aj rýchly nástup a dobrá dávkovateľnosť. Samotný nábeh plného brzdného účinku dosahoval hodnoty slušných 0,19 sekundy. Vozidlo bolo obuté na letných pneumatikách a brzdné spomalenie sme testovali pri teplote +15 °C. Z rýchlosti 50 km/h dosiahlo Audi A3 brzdné spomalenie 10,26  m.s^-2, čo predstavuje brzdnú dráhu 9,4 metra. Z rýchlosti 90 km/h bolo brzdné spomalenie len nepatrne horšie s hodnotou 10,21  m.s^-2, čo predstavuje brzdnú dráhu  30,6 metra a pri rýchlosti 50 km/h by pri takomto spomalení zastavilo len o 0,05 metra ďalej ako v prvom meraní, resp. by vozidlo malo v bode, kde pri prvom meraní už stálo ešte rýchlosť 3,5 km/h.

Meranie 1

Meranie 2

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Audi A3 1,9 TDi Sportback je podarené vozidlo, ktoré v bežnom zhodnotení nemá výraznejšiu slabinu. Pri pohľade prémiovou optikou ale môže náročnejším motoristom prekážať značne nevychovaný prejav motora. Predsa len, dieselová doba je už pár rokov niekde inde a nízka spotreba, obstojná dynamika či solídna spoľahlivosť 1,9 TDi už nemusia niekomu stačiť. Osobne si však myslím, že práve spomínaná nízka spotreba a solídna spoľahlivosť sú v dnešnej krízovej dobe dosť presvedčivým argumentom pri rozhodovaní sa o kúpe vozidla. Vyzdvihnúť musím stále atraktívny dizajn, kvalitu spracovania, použité materiály, veľmi dobre odladené jazdné vlastnosti a podľa majiteľky minimum technických problémov. Vozidlo odporúčam samostatným jedincom alebo mladším párom, ktorý ocenia vyššie spomínané pozitíva a sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu ako za porovnateľne veľké vozidlo niektorej inej neprémiovej značky.

Cena vozidla v čase testovania: 9 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory