Test Audi A4 2,7 TDi (132 kW) Multitronic

Automobily Audi sa radia k prémiovej triede, čomu zodpovedá okrem iného aj cena nového vozidla. To pre našinca neraz znamená nechať si zájsť chuť alebo si počkať a poobzerať sa po lacnejšej jazdenke. Keďže Audi A4 druhej generácie zďaleka nepatrí do starého železa, a to ani po štyroch rokoch od skončenia výroby, rozhodol som sa jednu otestovať. A aby som netrocháril, opáčil som rovno verziu so silným dieselovým šesťvalcom pod kapotou, spriahnutým s variátorovou prevodovkou Multitronic.

Interiér a exteriér

Dizajn testovanej A4 pôsobí dodnes moderne, až niekedy mám (a nielen ja) pocit, že aktuálna tretia generácia je iba mierny faceliftom popisovanej generácie. Vozidlo má relatívne kompaktné vonkajšie rozmery (dĺžka 4,56 m a šírka 1,77 m), pritom pôsobí pomerne robustne, čo zvýrazňuje aj použitie 17″ diskov z ľahkých zliatin. Rozpisovať detailne dizajn nemá význam, vozidlo je so svojou typickou maskou, tzv. grilom, dostatočne známe širokej motoristickej verejnosti. Akousi čerešničkou na torte sú pri pohľade zozadu po stranách umiestnené „laufy“ s 8 cm priemerom.

Dizajn interiéru, hlavne teda stredového panelu, svoj vek tak dobre nemaskuje ako exteriér vozidla, nič to však nemení na fakte, že obsahuje hodnotne pôsobiace a odolné plasty, perfektné dielenské spracovanie a veľmi dobrú ergonómiu. Ergonómia je naozaj príkladná a spolu s vynikajúcim trojramenným multifunkčným volantom zaručuje vodičovi veľmi dobré spolužitie s vozidlom. Inými slovami, všetko po ruke, jednoduché a intuitívne ovládanie, vynikajúca prehľadnosť a žiadne vŕzgavé pazvuky šíriace sa z útrob palubnej dosky, či iných oplastovaných častí interiéru. Vlastne jedna výčitka na materiál predsa len smeruje. Konkrétne na hliníkové lišty vo dverách, na palubnej doske a okolo radiacej páky. Po pravde, hliníkové doplnky moc nemusím, ale tie v Audi majú svoje čaro. Ich povrch nepôsobí akoby bol natretý lacnou striebrenkou, ale obsahuje dizajnovo efektné vzorovanie. Má to však jednu chybu. Povrch je veľmi citlivý na poškodenie, a tak čo ostatné plasty neobsahovali ani jeden škrabanec, tieto hliníkové mali každý aspoň po jednom a bohužiaľ zreteľne viditeľnom. Sedadlá sú vyrobené z netradičnej hnedej kože, ktorá po rokoch prevádzky vyzerala zachovalo. Samotné sedenie možno označiť za veľmi komfortné aj po niekoľkých hodinách jazdy, možno len bočné vedenie tela by mohlo byť o kúsoček robustnejšie. Čalúnenie zadných sedadiel bolo rovnako komfortné a dalo by sa to isté povedať aj o samotnom sedení. Keby… Keby bolo dostatok miesta. Nad hlavami je miesta ako tak, na šírku podobne, no miesta na nohy je dosť poskromne, a to aj v prípade, že je vpredu usadený vodič o bežnej výške okolo 180 cm. Komfort sedenia v oblasti kolien naviac zhoršuje zadná strana predných sedadiel, ktorá je pokrytá tvrdým plastovým výliskom a ani samotné nastupovanie mi neprišlo príliš pohodlné, keďže zadné dvere sú relatívne úzke. Batožinový priestor disponuje solídnym objemom 460 litrov, pozitívom je tiež plnohodnotné náhradné koleso a bočné odkladacie prelisy. Keďže sa jedná o karosériu typu sedan, manipulácia a tiež prevoz objemnejšej batožiny je značne obmedzený, situáciu v A4 trocha zľahčuje relatívne nízko umiestnená nakladacia hrana a široký otvor. Z hľadiska variability batožinového priestoru ma prekvapila absencia sklopenia zadných operadiel.

Audiosystém použitý v testovanom vozidle obsahoval navigáciu, CD menič a prehrával aj MP3. Navigáciu som nemohol poriadne odskúšať, keďže boli k dispozícii navigačné CD iba pre Nemecko a krajiny Beneluxu a to znamenalo iba orientačné mapovanie nášho štátu. Citlivosť tunera bola na priemernej úrovni, viac mi však prekážala logika manuálneho naladenia staníc. Aktuálna generácia to má vyriešené podstatne intuitívnejšie. Celkovo však možno ovládanie celého audiosystému hodnotiť ako jednoduché a užívateľsky prívetivé, čomu do značnej miery napomáhalo aj komfortné ovládanie základných funkcii na volante. Samotný zvuk bol veľmi dobrý, s dostatkom kvalitnej-hutnej basovej zložky a skreslenie prichádzalo až pri veľmi hlasitej reprodukcii.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Pod kapotou testovanej A4-ky pracoval vidlicový šesťvalec o objeme 2,7 litra, s výkonom 132 kW pri 3300 ot/min a krútiacim momentom 380 Nm v rozmedzí 1400-3300 ot/min. Vstrekovanie nafty do valcov bolo realizované systémom Common-rail. Už výkonové parametre motora napovedajú, že by si mal s vozidlom hravo poradiť. A skutočnosť tieto predpoklady len potvrdila. Motor zaberá prakticky od voľnobehu a obiehanie pomalších vozidiel znamená aj pri vyšších rýchlostiach rýchly proces. Motor predvádza svoj slušný ťah v naozaj širokom spektre otáčok a pre motoristov jazdiacich na maloobjemových benzínových x valcoch predstavuje príjemnú, niekdy až návykovú zmenu. Jeho dynamické možnosti extra neobmedzuje ani variátorový typ prevodovky Multitronic, pre bežného vodiča skôr vítaná pomôcka. Kto chce svižne jazdiť a motor vytáčať, naporúdzi je sekvenčný mód S, kde sa radia virtuálne rýchlosti efektnými krídelkami pod volantom, naopak, kto si chce vychutnávať komfortnú jazdu, nechá zvolený režim D a povaľuje sa mestom v rozmedzí 1000-1200 ot/min. Kultivovanosť motora je na veľmi dobrej úrovni, iba na voľnobehu je jemne cítiť jeho výkonový potenciál. Taktiež hluk bežiaceho motora sa podarilo dobre utlmiť, čo mi niekedy prišla ako škoda, pretože zvuk akcelerujúceho šesťvalca je príjemné Tacatà. Jednu zvláštnosť s hlukom od motora som ale zaznamenal. Ak sa otvoria spolujazdcove dvere a motor beží na voľnobežných otáčkach, do auta sa začne šíriť dunivý zvuk. Po ich zatvorení alebo po otvorení vodičových dverí tento hluk okamžite zmizne. Prirodzene ma zaujímala aj spotreba robustného šesťvalca, ktorá je aj napriek veľmi dobrým výkonovým parametrom pre mnohých potenciálnych kupcov rozhodujúcim kritériom. Rekordne nízka spotreba legendárnych 1,9 TDi sa síce nekonala, ale šesťvalec nebol ani príliš pažravý. Pri dynamickom jazdení si síce vypýtal aj 9-10 litrov, pri troche snahy sa spotreba okamžite umravnila a bez väčších problémov klesala v priemere k 6 litrom. Za celý test sa ustálila na zaujímavej hodnote 6,5 litra.

Radenie rýchlostí obstaráva variátorový typ prevodovky s virtuálnymi siedmymi stupňami. Priznám sa, pred testom som mal k tejto prevodovke značný odstup, hraničiaci skoro až s dešpektom. Stačilo však pár desiatok kilometrov, aby sa moje mylné predstavy úplne rozplynuli. Prevodovka a jej fungovanie je doslova ideálna pre pokojne jazdiacich motoristov a snahu jej nemožno uprieť ani pri svižnej jazde. Jej chod v automatickom režime je skutočne mimoriadne harmonický a keď treba razantne akcelerovať (tzv. kick-down), rozmýšľanie jej trvá len necelú sekundu. Ak je chuť si zajazdiť svižne, k dispozícii je sekvenčný mód so siedmymi stupňami, pričom ich zmena pomocou krídeliek pod volantom prebieha naozaj bleskurýchlo. Treba však otvorene povedať, tento mód málokedy využijete, keďže pohodlie automatického režimu je naozaj návykové.

Podvozok, brzdy a riadenie

Jazdné vlastnosti testovanej A4 možno posudzovať z dvoch uhlov pohľadu. Ten prvý – jednoduchší, odchovaný na vozidle kompaktnej či nižšej strednej triedy by povedal, jazdné vlastnosti A4 sú skvelé. Auto je komfortné, nepláva, je pevné, dobre drží jazdnú stopu v zákrute a aj pri 150 km/hod má vodič pocit bezpečia. Druhý pohľad – náročnejší, by s chválou narábal troška opatrnejšie. Komfort aj na 17″ kolesách je síce obstojný, ale hluk pri prejazde nerovností prenikajúci do interiéru by mohol byť kapánek slabší. Jazdná stabilita v pozdĺžnom smere je naozaj veľmi dobrá, zle si nevedie vozidlo ani pri rýchlom prejazde tiahlych zákrut a pocit istoty je na mieste aj pri 200 km/hod. Slabinou a hlavne v porovnaní s najväčším rivalom z Mníchova, sú prudké zákruty a náhla zmena smeru pri vyšších rýchlostiach. Už z princípu všetko vpredu je A4-ka nedotáčavá a tento fakt ešte zvýrazňuje ťažký šesťvalec pod prednou kapotou. Na suchých vozovkách sa nedotáčavosť a neochota akčne meniť smer dala viac menej prehliadať, na jej citeľný prejav bola potreba drsnejšia jazda značne prevyšujúca limity bežného jazdenia. Podstatne horšie to bolo za zhoršených adhéznych podmienok, konkrétne v tomto ročnom období mokrá cesta. Vtedy už riziko opustenia jazdnej stopy v zákrute po priamke von so stúpajúcou rýchlosťou značne stúpalo, a to isté sa dá povedať aj o náhlej zmene smeru, kde ťažký predok dával zreteľne najavo, že na zmenu jazdnej dráhy chce čas alebo rozumnejšiu-nižšiu rýchlosť.

Akúsi nevhodnosť vozidla na príliš akčné jazdenie podporuje aj značne preposilované riadenie s nevýraznou spätnou väzbou. Aj na riadenie sa však treba pozrieť z iného, nazvime to pohodlného pohľadu. Z hľadiska komfortu jazdenia mu totiž nemožno nič vytknúť a určite si ho obľúbi aj krehká blondínka. Ide totiž veľmi ľahko, zvyšujúcou rýchlosťou primerane tuhne, je presné a akurátne citlivé v stredovej polohe. To všetko umocňuje dizajnovo podarený a skvelo sa držiaci volant.

Brzdová sústava fungovala bez problémov, brzdný účinok má plynulý nábeh a s ťažkým vozidlom si poradila aj pri opakovanom brzdení z vysokých rýchlostí. Subjektívny pocit z testovania brzdového systému mi potvrdilo aj exaktné meranie  brzdného spomalenia, aj keď s jednou zaujímavosťou. Nástup plného brzdného účinku sa dostaví po 0,38 sekundy, čo je v porovnaní s konkurenciou pomerne slabý výsledok. Naproti tomu, samotné brzdné spomalenie bolo na úrovni 9,8 m/s, čo zaraďuje testované Audi k špičke. Laicky povedané, na plné brzdenie potrebovala testovaná Audi troška viac času, všetko však rýchlo dohnala samotným veľmi intenzívnym brzdením.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Audi A4 druhej generácie dokázalo, že aj napriek pokročilému veku rozhodne nepatrí do starého železa. Poskytuje zaujímavé zvezenie, pri ktorom si prídu na svoje klobúkoví jazdci, ale aj diaľniční stíhači. Silný motor kombinovaný s komfortnou prevodovkou si za svoje umenie veľa nepýta a na prudké zošliapnutie akcelerátora reaguje šťavnatým dieselovým zvukom. Vozidlo odporúčam mladším vodičom, ktorí ešte nedošetrili na novú A4 a namiesto tuctovej Fabky chcú investovať do exkluzívnejšej jazdenky. Vozidlo malo v čase testu najazdených poctivých cca 121 000 km a odžilo si 5 rokov života v holandských nížinách. Počas testu všetko klapalo ako švajčiarske hodinky a robilo radosť nielen mne, ale aj spolujazdcovi – novému majiteľovi.

Cena vozidla v čase testovania: 12 000 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory