Test Dacia Logan MCV 1,6 MPi (64 kW)

Na značku Dacia mnohí z nás pozerajú so značnou dávkou dešpektu. Môže za to nevalná kvalita produkcie za oných časov, tiež krajina pôvodu a nakoniec až prekvapivo nízka cena súčasných modelov. Lenže, predsudky sú jedna a realita druhá vec. Trocha teda predbehnem keď skonštatujem, že Logan MCV za relatívne smiešne prachy ponúka naozaj veľa, aj keď s nutnou dávkou kompromisov.

Interiér a exteriér

Dizajn Loganu a obzvlášť MCV je jednoznačne originálny a nepodobá sa na nič zo súčasnej produkcie. Predná časť je loganovská a dominuje jej usmiata maska s pomerne malými očkami, teda svetlami po stranách. Zboku vynikne nízka stavba prednej časti oproti výške samotnej karosérie a autobusový charakter kabíny dotvára bohaté presklenie a veľký rázvor náprav. Zadnú partiu zvládli dizajnéri Dacie veľmi efektne a bez väčšej nadsádzky sa o nej dá povedať ako o najpodarenejšej časti karosérie. Naozaj dizajnovo čisto sa podarilo vymodelovať D stĺpik, dobrý dojem doplňujú krídlové dvere a tvarovo veľmi podarené, vertikálne umiestnené svetlá.

Exteriér pomerne úspešne maskuje cenovú úroveň vozidla, interiér sa však už na nič extra nehrá a okamžite prezrádza akú cenovú kategóriu zastupuje. Začína to plechovým plesknutím dverí a pokračuje jednoduchým a lacno pôsobiacim stvárnením interiéru. Kryt dverí tvorí šedivý plast s trochou látky a prapodivným držiakom na zatváranie dverí. Ten sa veľmi rýchlo špiní a zatváranie dverí chce zvyk. Palubná doska je vyrobená z tmavšieho, ale rovnako tvrdého plastu. V strede ju „zdobil“ na strieborno sfarbený stredový panel, ktorý už ani nemohol byť jednoduchší. V jednoduchosti pokračoval aj prístrojový panel s dvojicou kruhových budíkov a malým oranžovým displejom. Na druhej strane, zase tá jednoduchosť nie je na škodu a v prípade úžitkovo zameraného vozidla to platí dvojnásobne. S jednoduchosťou totiž súvisí prehľadnosť, škoda, že tá v Logane trocha utrpela. Nepotešia totiž až príliš nízko umiestnené ovládače stredového panelu. Mne moc nesedeli aj nelogicky rozmiestené ovládače elektrických okien na stredovom paneli a hlavne nastavovanie zrkadiel pod ručnou brzdou.

V čom Logan MCV doslova kraľuje je vnútorný priestor. Vystihol to aj sused Laco keď povedal, „no priestoru na hovado“. Môže za to krabicovo tvarovaná karoséria, ale tiež mimoriadne dlhý rázvor 2905 mm (klasický Logan má 2630 mm). Vpredu, ale aj vzadu, si nájde dostatok priestoru aj päť lepšie živených pasažierov. Obzvlášť poteší plnohodnotný zadný sedák. Samotné sedadlá sú pomerne rozmerné s akurátne tvrdým čalúnením, ale s minimom bočného vedenia. Čo sa týka batožiny, resp. nákladového priestoru, tak to je ďalšia kráľovská disciplína Loganu MCV. 700 litrov a po sklopení zadných sedadiel dokonca 2350 litrov, hovorí samo za seba. Sedadlá sa dajú ľahko a jednoducho sklápať, po ich sklopení vznikne viac ako 180 cm rovná podlaha. Podlaha resp. nakladacia hrana je veľmi nízko, čo uľahčuje manipuláciu s nákladom. Prístup k batožine je cez veľké krídlové dvere a podlahu nijak neobmedzuje rezerva, keďže je umiestnená zospodu vozidla. Jedinú pripomienku pri nákladovom priestore mám k otváraniu zadných krídlových dverí, teda k otváraniu druhých pravých dverí. Pre ich otvorenie je treba ruku poriadne zalomiť a potiahnuť pákou. Toto riešenie sa mi zdá dosť nevhodné obzvlášť ak mám v ruke nejaký predmet a musím naslepo šmátrať a prehýbať sa. V tomto je konkurencia podstatne prívetivejšia. Objem kufra je naozaj veľkorysý, naopak počet odkladacích priestorov v interiéri len veľmi biedny. Aj kapsy v predných dverách sú veľmi úzke, vzadu pre zmenu žiadne. Situáciu do určitej miery zachraňuje rozmerná prepážka nad hlavami zadných pasažierov. Pristavím sa ešte pri jednom detaile, ktorý ma zaujal. V Logane MCV sa sedí pomerne vysoko, čo uľahčuje parkovanie a orientáciu. Na druhej strane som si tiež všimol, že cez predné okno sa dívam cez hornú polovicu čelného skla, ktorú stierače zotierajú len čiastočne (viď. foto v galérii). Je tiež zaujímavé sledovať ich trhaný chod. Niekedy som mal pocit, že sa cestou rozpadnú.

Ako poslednú časť interiéru zvyknem rozoberať audio. V testovanom vozidle bolo osadené individuálne kúpené autorádio Pioneer. Ani kvalitná značka nedokázala zachrániť a vylúdiť z reproduktorov slušný zvuk. Ten bol aj pri najlepšom nastavení ekvalizéra iba podpriemerný. Absentovali výšky, basov nebolo tiež na rozdávanie, zato zahuhňalých a pri vyšších hlasitostiach plechových stredov bolo dostatok.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor v testovanom vozidle pochádzal z materského Renaultu a najlepšie časy prežíval v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Z toho teda pramení jeho jednoduchosť v podobe dvojventilovej konštrukcie prostej akýchkoľvek vychytávok akými sú systém variabilného časovanie ventilov, či nebodaj priame vstrekovanie. Jeho objem 1598 cm³ produkuje najvyšší výkon 64 kW pri 5500 ot/min a pomerne skromný najvyšší krútiaci moment 128 Nm pri 4250 ot/min. Na 1240 kg vážiaci Logan MCV sú tieto parametre tak akurát a nič slabšie už by nebolo vhodné. Motor bez reptania ťahá už od 1500 otáčok. Pod touto hranicou ťahá tiež, ale do kabíny preniká nepríjemné dunenie. Keď sme pri odhlučnení, hluk motora preniká do kabíny pomerne intenzívne, obzvlášť nad 3500 ot/min. Ale späť k dynamike motora. Ako som spomínal, nevadia mu ani nízke otáčky a pri nenaloženom vozidle kľudne postačuje na bežné tempo aj jazda od spomínaných 1500 ot/min. Pri naloženom vozidle by už nemali otáčky klesať pod 2000, keďže motor má s vozidlom dosť práce. Pomerne malý krútiaci moment sa najviac prejavuje pri vyšších rýchlostiach (nad 90 km/hod), kde na piatom prevodovom stupni vozidlo len veľmi neochotne zrýchľuje, hlavne v naloženom, či obsadenom stave. Pritom ani vytočenie motora veľa nerieši. Motor má totiž akúsi výkonovú špičku niekde okolo 4000 otáčok, potom jeho chuť ťahať postupne, ale citeľne klesá. Nad 5000 otáčok nemá zmysel motor vytáčať, nielenže moc neťahá, ale aj dosť hučí o zvýšenej spotrebe nehovoriac. Motor teda veľa muziky s Loganom MCV nenamúti, na druhej strane si za svoje služby ani veľa nezapýta. Pri približne polovičnom podiele mestskej a mimo mestskej (nie diaľničnej) jazdy, sa priemer ustálil na slušných 7,2 litra benzínu.

Sprevodovanie Loganu MCV je pomerne ťažké, obzvlášť piateho prevodového stupňa. Na jednej strane to znižuje hlučnosť a najmä spotrebu, na druhej strane to výrazne znižuje dynamiku vozidla. Pružné zrýchlenie naloženého vozidla v rýchlosti nad 90 km/hod je z dnešného pohľadu skoro tragické. Samotné radenie dlhou radiacou pákou je prekvapivo presné, má však dlhé dráhy radenia a veľkú vôľu v koncových polohách.

Podvozok, brzdy a riadenie

Jazdné vlastnosti Loganu MCV príjemne prekvapia. Samozrejme mám na mysli takého motoristu, ktorý rád preváža rôzny náklad aj po cestách horšej kvality a nie žiadneho závodníka. Jazdil som si tak s MCV-čkom po našich cestách-necestách kľudným tempom, až som si odrazu uvedomil, že mi niečo chýba. Zakrátko som na to prišiel. Boli to otrasy a rázy od kolies do karosérie. Naschvál som teda vyprevadil MCV-čko na súvislé rozbitú cestu a svete div sa. MCV sa tvárilo, že si pláva po rovnej asfaltke. Naozaj skvelé. Škoda len slabého odhlučnenia podbehov, keďže bolo počuť každý odfrknutý kamienok. Komfortne naladený podvozok už dáva tušiť, že MCV žiadny pretekár nebude. A ani nie je. Akúkoľvek snahu o svižné jazdenie brzdia veľké náklony karosérie a málo strmé riadenie. Obzvlášť riadenie vyžaduje pri prudkej zmene smeru niekedy až „autoškolovské“ prerúčkovanie. Taktiež zadná časť nenaloženého vozidla je v zákrutách na nerovnostiach vo vyšších rýchlostiach trocha nervózna a poskakuje. Naložená už pre zmenu viac pláva. Suma sumárom, na bežné vozenie je MCV veľmi pohodlné vozidlo, dokonca aj po rozbitých cestách, pri svižnejšom jazdení však veľmi skoro ukazuje svoje limity, na ktoré však ani nebolo stavané. Brzdy sa mi na testovanom vozidle zdali trocha lenivé a na poriadne zabrzdenie vyžadovali riadne zatlačiť. Ich pomalší nástup však umožňoval pri bežnom jazdení citlivé dávkovanie brzdnej sily.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Dacia Logan MCV je rozhodne zaujímavým vozidlom. Za tie peniaze čo stojí, poskytuje pomerne dosť muziky. Tou je hlavne veľa miesta pre posádku, obrovský kufor a komfort na rozbitých cestách. S danou motorizáciou sa k tomu pridáva aj rozumná spotreba a nízke servisné náklady. Vozidlo s touto motorizáciou odporúčam nenáročným motoristom, ktorý často prepravujú tovar alebo pracovníkov aj po nespevnených cestách na kratšie vzdialenosti a nepotrpia si na image značky a svižné jazdenie. Na dlhšie jazdy s naloženým vozidlom sa rozhodne lepšie hodí dieselová motorizácia, ktorá má podstatne vyšší krútiaci moment. Vozidlo malo takmer 4 roky, najazdených cca 30 000 kilometrov a doteraz sa na ňom nevyskytla žiadna porucha.

Cena vozidla v čase testovania: 5 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory