Test Hyundai Tucson 2,0 CRDi (103 kW)

Pod pojmom SUV väčšina z nás rozumie nalešteného tátoša, ktorý svojim komfortom a jazdnými vlastnosťami pripomína skôr osobné vozidlá. Ako bonus väčšinou poskytuje pripojiteľnosť druhej (zadnej) nápravy a priechodnosť ľahkým terénom. Mnoho z motoristov si takéto vozidlo kupuje z dôvodu akejsi prestíže, ba niektorí dokonca ako násadu na nemenovanú časť mužského tela. Preto som bol veľmi rád, že som mohol vyskúšať a otestovať vozidlo, ktorého prevádzka zásadným spôsobom vybočuje z vyššie uvedených zvyklostí. Majiteľ využíva testované vozidlo pri svojej práci servisného technika a tiež na aktívne trávenie voľného času. Na nejaké čačkanie, umývanie a podobné pre neho zbytočné veci nemá čas. Podrobnejšie informácie o prevádzke a mojich pocitoch z testovaného vozidla nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Interiér a exteriér

Dizajn Tucsonu jednoznačne odkazuje na predchádzajúcu (prvú) generáciu Santa Fe, akurát pôsobí oveľa uhladenejším dojmom. Nezbavil sa však nič nehovoriacich oblín, oblúkov, rôzne smerujúcich a končiacich hrán. Najmarkantnejšie je túto dizajnovú disharmóniu cítiť na prednej časti vozidla. Časť kde sa nachádza maska, združené svetlomety a kapota, vytvára s plastovým nárazníkom dosť nesúrodý celok. Trocha dizajnovej čistoty a náznak nadväznosti, či plynulosti jednotlivých dielov karosérie, by mohutnej prednej časti Tucsona jednoznačne prospel. Najviac sa mi Tucson pozdáva  pri pohľade zboku, kde pôsobí dynamicky a určitý šmrnc a ľahkosť mu dodávajú strešné lyžiny a spodné oplastovanie dverí. Zadná časť karosérie, „nie podobná sesterskej Kia Sportage“, je oproti predku o niečo uhladenejšia, dizajnéri sa však mohli viac pohrať s tvarom zadných svetiel. Oproti Kii sa podarilo zapracovať na vzhľade dvojice zadných koncoviek výfuku, ktoré na Tucsone pôsobia oveľa menej gýčovite ako na Kii. Vizáž  Tucsona nie je vyslovene škaredá, dokonca na začiatku jeho uvedenia pôsobila nezvyklo nápadne, ale čas ukázal, že prílišná odviazanosť a nesúrodosť rýchlo zostarla a dnes pôsobí na pohľady motoristov iba všedným skoro až nezaujímavým dojmom, obzvlášť pri porovnaní so svojim nástupcom.

Po nastúpení do vozidla ma privítali čierne, tvrdé ale na prvý pohľad obstojne pôsobiace plasty. Po detailnejšom zoznámení by jednoduchej a prehľadnej palubnej doske nezaškodilo trocha mäkkosti a na dotyk príjemnejší povrch. Dielenské spracovanie však bolo na slušnej úrovni a ani počas prechodu cez slovenské železničné priecestie sa neozval nepríjemný vŕzgajúco-hrkotajúci pazvuk. Stredový ovládací panel lemovaný imitáciou z kovu obsahuje prehľadne rozmiestnené ovládače vetrania a klimatizácie, ako aj spínače varovných smeroviek a vyhrievania zadného skla. Bohužiaľ, ako celok pôsobí dizajnovo rozhádzane, jednak kvôli neoriginál rádiu, archaickým hodinám, ale aj úzkej poličke a tiež priveľkým výduchom vetrania. Zato prístrojový panel je prehľadný a jednoduchý. Volant je obtiahnutý populárnou kožkou, napriek tomu bol na dotyk nie moc prívetivý a pôsobil dosť tvrdo. Sedadlá sú svojim charakterom skôr mäkšieho vydania, poskytujú slušný komfort a dostatočnú oporu stehnám i chrbátu. Pozor si musia dať vodiči nižšieho vzrastu,  lebo hrozí pri nastupovaní za volant udretie kolena o ostrejší výčnelok prístrojovej dosky. Ružice na strane sedadla redukujú len sklon, respektíve výšku sedadla zpredu dozadu. Miesta na sedenie je pocitovo dostatok, ako vpredu, tak aj vzadu a ak zrovna nesedia vpredu dvojmetrový dlháni, odvezú sa vzadu aj traja stredne živený dospelí jedinci. Potešujúci je aj dostatok odkladacích priestorov, kde okrem obvyklých priehradiek, môžete využiť držiak 1,5 l fliaš, priestor pod lakťovou opierkou, schránku na okuliare a priehlbinu na vrchu palubnej dosky. Ako je priehradiek na odkladanie kadečoho dostatok, kufor už takým optimizmom neprekypuje. Základný objem je iba podpriemerných 325 litrov a ani 800 litrov po zložených zadných sedadiel nie je žiadnym zázrakom. Na ospravedlnenie možno dodať, že v dobe runflatov, lepiacich sád a dojazdových kolies, obsahuje Tucson plnohodnotné rezervné koleso v podlahe kufra a dokonca je vyrobené z ľahkých zliatin. Prístup do kufra je možný buď cez výklopné zadné okno alebo dohora sa otvárajúce piate dvere. Manipuláciu s nákladom uľahčuje rovná podlaha a absencia nakladacej hrany.

Domontované rádio bolo kvalitné a dostatočne preverilo schopnosti iba priemerných vstavaných reproduktorov.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Hodnotenie dynamických vlastnosti testovaného Tucsona bude do značnej miery skreslené. Motor totiž prešiel pred mesiacom „čipnutím“. Majiteľ si „načipovanie“ pochvaľuje, podľa jeho slov sa zlepšila dynamika v spodných otáčkach, pridalo na razancii v rozsahu 1900-3000 ot/min a mierne kleslo rýchle zvädnutie nad hranicou 4000 ot/min. Spotreba tiež stúpla o 0,4 l. Moje pocity z testovanej motorizácie boli vcelku dobré. Motor potešil kultivovaným prejavom a neobťažoval posádku nadmerným hlukom ani vibráciami. K charakteru výkonového potenciálu motora mám však mierne výhrady. Do 1500 ot/min sa motor správa akoby tam ani nebol, nad touto hranicou prichádza mierne oživenie, aby od 1900 ot/min nastala ozajstná streľba. Ťah je ohľadom na váhu a veľkosť vozidla naozaj slušný a treba si naň zvyknúť. Od hranice 3000 ot/min začína veľmi mierne zvoľňovať, aby v 4500 ot/min ohlásil „padla“. Na sto kilometrovú rýchlosť šprintuje Tucson za necelých 10 sekúnd a diaľničné rýchlosti mu tiež nerobia žiadny problém. Počítať však treba (na diesel) s vyššími otáčkami (na 6. prevodovom stupni pri 100 km/h 2100 ot/min, pri 140 km/h sú to už rovné tri tisícky) a menšou ochotou zrýchľovať nad 140 km/hod, kedy sa už vo zvýšenej miere začne prejavovať hmotnosť a jazdné odpory vysokej karosérie. Spotreba potešila a za celé testovanie vrátane dynamických skúšok skončila na hodnote 7,3 l/100 km.

Prevodovka bola šesťstupňová a vzhľadom na charakter a fyzické dispozície vozidla bola sprevodovaná celkom dobre. Zrejme ako náhrada chýbajúcej redukcie slúži veľmi krátka jednotka a tento fakt treba mať na pamäti hlavne pri rozbiehaní. Jednotlivé stupne sa radili pomerne ľahko, spiatočka radená pomocou prstenca pod hlavicou šla tiež bez problémov, dráhy by mohli byť o niečo kratšie, podobne ako vôla v koncových polohách, ktorá by mohla byť o málinko menšia.

Podvozok, brzdy a riadenie

V čase testu bolo všade naokolo množstvo snehu, a preto nebolo možné dostatočne preveriť terénne schopnosti podvozku. So zasneženými a neodhrnutými cestami, na chatu alebo do garáže si však poradil bez problémov. Pripojiteľnosť zadného pohonu prebiehala takmer nepozorovane a udeľovala vozidlu slušné trakčné vlastnosti. Pokiaľ ide o vlastnosti podvozku na asfaltovej ceste, Tucson sa v bežných rýchlostných limitoch správal vyvážene a komfortný podvozok s použitými pneumatík s vyšším profilovým číslom, dožičili slušnú dávku komfortu na našich mrazom skúšaných (rozumej rozbitých) komunikáciach. Vozidlo hravo zvláda malé i väčšie nerovnosti a z miery ho nevyvedú ani obrovské výtlky. Aj keď je podvozok komfortnejšie nastavený, vozidlo sa v zákrutách nakláňa len mierne a nespôsobuje posádke pocity nestability. S razantnou jazdou to však netreba preháňať (aj keď je tzv. 4×4), predsa len má Tucson oproti bežnému hatchbacku vyššiu stavbu a väčšiu hmotnosť, čo môže spôsobiť v limitnej situácii nemilé prekvapenie.

Za účinnosť bŕzd sa Tucson hanbiť nemusí, treba však počítať s pomalším nástupom a v krízových situáciách treba razantne zošliapnuť brzdový pedál. Problémy s klesajúcim účinkom nespôsobilo ani opakované brzdenie.

Riadenie je presné, ide ľahko a pri bežnej jazde nebadať žiadny rozdiel s ovládaním klasického hatchbacku nižšej strednej triedy. Rýchle otáčanie pri športovejšej jazde mu po vôli moc nie je, čo dáva najavo miernou neochotou a následným nepatrným oneskorením v reakciách. Nezaškodilo by riadeniu viac komunikatívnosti o dianí na vozovke.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Čas sa na Tucsone podpísal zovšednením a vlastniť ho už nevyvolá záchvaty závisti u suseda Joža. Aj keď je primárne určený hlavne na asfaltový povrch, nezľakne sa ani neodhrnutej poľnej cesty, kde bežnému osobáku svieti STOP-ka. Testované vozidlo malo  najazdených 89 tisíc km a náročnosť prevádzky sa podpísala na niekoľkých poruchách, ktoré boli riešené v čase záručnej lehoty. Jednalo sa o zlý snímač tlaku v common rail rampe – menený pri cca 15 000 km, pri 83 000 km bola nutná výmena spojky a na odstránenie čaká ešte porucha vadného snímača teploty výfukových plynov-blikajúca žltá kontrolka elektroniky motora. Keďže som aj ja pri jazde po výraznejších priečnych nerovnostiach (koľajnice) pozoroval kovové hrkanie ozývajúce sa z prednej nápravy, bolo aj pri prehliadke v servise diagnostikované opotrebovanie a teda potreba vymeniť pár silentblokov spodných ramien a gumy na spojovacej tyči (viď foto už kúpených náhradných dielov). Vozidlo odporúčam aktívnym chatárom, rybárom a ostatným voľnočasovým nadšencom, pre ktorých 100% image a dokonale čistý dizajn nie je prioritou.

Cena vozidla v čase testovania: 11 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory