Test Mercedes-Benz B180 CDI (80 kW)

O B-čku prvej generácie sa občas hovorí ako o predraženom Golfe V, ktorý vraj okrem lepšieho imidžu nič moc naviac neponúka. Pred viac ako rokom sme testovali dobre vybavené B-čko s najsilnejšou dieselovou motorizáciou B200 CDI, tentoraz sme si zobrali na mušku najslabšiu dieselovú motorizáciu v základnej výbave, ktorú nám do testu zapožičalo AAA Auto Trenčín.

Interiér a exteriér

Mercedes zaradil svoje Béčko do kategórie tzv. Compact Sports Tourer, čo v preklade znamená športovo rodinné MPV. Vozidlo je vďaka jedinečnému dizajnu karosérie ľahko identifikovateľné. Tento fakt veľa motoristom vyhovuje, ale nájdu sa aj takí, ktorým sa takýto autobusový dizajn proste nepáči. Možno to znie paradoxne, ale je medzi nimi aj veľa priaznivcov značky Mercedes. Mnohí totiž doteraz nepochopili, prečo sa výrobca luxusných limuzín odvážil vyrobiť aj čosi také neprémiové, ako sú modely A a B. Nuž odvaha to naozaj bola, ale treba dodať, že Mercedes na dizajne svojich „nelimuzínových“ modelov slušne zapracoval. Dôkazom je nadčasový dizajn, ktorý aj po takmer ôsmich rokoch výroby stále vyzerá k svetu. Okrem netradičného dizajnu odlišujú B-čko od väčšiny ostatných modelov podobnej veľkosti aj pomerne veľké bočné dvere. Do B-čka sa nastupuje naozaj pohodlne, až som mal chvíľu pocit, či rozmery dverí neobkreslili konštruktéri z nejakej dodávky. Totižto v prípade zadných dverí umožňovali okrem pohodlného nastupovania aj uloženie rozmernejšieho nákladu na zadné sedadlá. Okrem väčších dverí zaujme pri nastupovaní aj vyššia, tzv. sendvičová podlaha vozidla, ktorej vrchná časť  je takmer pol metra nad vozovkou. Je to riešenie zvyšujúce ochranu cestujúcich pri náraze. V prípade čelnej kolízie sa hnacie ústrojenstvo zasunie smerom dole a dozadu, tak, aby nepreniklo do priestoru pre cestujúcich. Vysoká a robustná podlaha veľmi dobre chráni cestujúcich aj pri bočnom náraze. Na druhej strane treba konštatovať menší výškový priestor v navonok vysokej kabíne. Presnejšie povedané, napriek vyššej stavbe karosérie je miesta nad hlavami len o niečo viac ako v bežnom automobile. Interiér obsahoval hodnotne pôsobiace materiály príjemné na dotyk a na dobrej úrovni bolo aj dielenské spracovanie. Celkovo však  pôsobilo usporiadanie interiéru na prvý pohľad až príliš jednoducho, obzvlášť prístrojový panel mi pripomínal svojim dizajnom 90-te roky. Výhodou takéhoto usporiadania však bola veľká prehľadnosť a na rozdiel od niektorých tlačidlami preplnených konkurentov som sa v B-čku zorientoval kde čo je, za pár sekúnd. Trocha viac času zabralo len naštudovanie si funkcií jedinej páčky vľavo pod volantom. V nej sú totiž integrované všetky bežné funkcie ako smerovky, predný a zadný stierač vrátane cyklovača a ostrekovača a samozrejme prepínanie diaľkových svetiel. Treba dodať, že pomerne rýchlo som si na túto multifunkcionalitu zvykol. Intuitívne bolo aj ovládanie palubného PC pomocou ovládania na volante. Snáď len reset funkciu mohli súdruhovia z Mercedesu vymyslieť inak ako kolíkom na prístrojovke. Prvá výhrada smeruje k ovládaniu elektrických okien. Po prvé, elektricky sú ovládané len predné, čo mi príde v prémiovej triede ako dosť drzá odvaha. Po druhé, nemali funkciu opätovného zatvárania pomocou jedného stlačenia ovládača, čo je síce detail, ktorý ale v tejto triede trocha zamrzí. Vážnejšia výhrada smeruje na volant, na ktorý som si ani po čase príliš nezvykol. Jednak je príliš veľký a môže zakrývať časť stredového panelu, tiež jeho tvar ma príliš nenadchol a aj pocit z držania venca si viem predstaviť príjemnejší. Naopak pochváliť musím štutgardských súdruhov za dostatočné množstvo a hlavne využiteľnosť rôznych odkladacích priehradok. Priestoru na sedenie je vpredu nadostač vo všetkých smeroch, nedostatkom netrpia ani priemerne urastení cestujúci na zadných sedadlách. V reči čísel sa dozadu pohodlne posadia dve cca 185 cm vysoké osoby za rovnako vysokých sediacich vpredu, pričom do stredu sa zmestí ešte menšie dieťa.

Sedenie v anatomicky dobre tvarovaných sedadlách je veľmi príjemné aj na dlhších trasách. K úplnej spokojnosti mi však prekážali dve veci. Chýbalo pohodlné uloženie oboch lakťov, na ľavej strane trocha prekážalo tvrdšie čalúnenie tapacíru dverí a na pravej strane zas bránilo dokonalému položeniu lakťa kratšia, ale hlavne úzko vykrojená lakťová opierka. Druhá vec sa týka samotnej sendvičovej karosérie a stým spojeným určitým špecifikom sedenia. Podlaha o hrúbke takmer 30 cm znamená nielen zmenšenie priestoru na výšku, ale aj nižšie umiestnenie sedadiel nad podlahou. Našťastie sedadlo vodiča malo výškové nastavenie, a tak sa výška sedáku dala nastaviť tak, aby som cítil oporu na stehnách aj pri mierne pokrčených nohách. Obávam sa však, že vysoký vodiči (nad 190 cm) budú pohodlnú polohu hľadať oveľa problematickejšie. Sedadlo spolujazdca bohužiaľ výškové nastavenie nemalo, a tak podopretie stehien pri pokrčených nohách nehrozilo a na podopretie ich bolo treba viac vystrieť. Pri krátkych trasách je tento nedostatok takmer nepostrehnuteľný, na dlhších už ale môže vyniknúť. Tento problém sa podstatne menej výrazne prejavoval na zadných sedadlách, ktoré boli umiestnené o cca 10 cm vyššie nad podlahou ako predné, avšak aj tak táto výška o cca 3-4 cm zaostáva oproti vozidlám s klasickou podlahou. V prípade prevozu malých detí v autosedačkách, ktoré radi kopú do predných operadiel poteší ich zadná úprava, ktorá je z tvrdého a ľahko umývateľného plastu. Veľkou devízou B-čka je jeho kufor, ktorého objem dosahuje hodnoty 458 l, v prípade sklopenia zadných sedadiel narastie až na 1530 litrov, pričom sklápajú sa najprv sedáky a následne operadlá. V našom prípade však objem kufra po sklopení zadných sedadiel obmedzovala N1 mreža. Podlaha kufra poskytuje aj vychytávku v podobe zdvihnutia o cca 9 cm a vďaka tomuto zdvihnutiu sa vyrovná schod vzniknutý po sklopení zadných sedadiel. Škoda, že sa nedajú zadné sedadlá posúvať, ako je to už v podobných konkurenčných vozidlách pomaly štandardom. Testované vozidlo bohužiaľ nebolo vybavené ani systémom EASY-VARIO, ktorý umožňuje vybrať okrem zadných sedadiel aj sedadlo spolujazdca a prepravovať tak naozaj dlhé a veľké predmety. Objem úložného priestoru by vtedy dosiahol úctyhodných 2245 litrov. Využiteľnosť kufra uľahčuje aj vysoko sa otvárajúce piate dvere a nízka nakladacia hrana.

V prípade B-čka som zaznamenal ešte jeden detail, výraznejší pre menších vodičov, či skôr vodičky. Napriek vyššiemu sedeniu, nie je prehľad o vonkajších obrysoch vozidla zrovna najlepší. Prekvapí najmä predná časť, kde výhľad obmedzuje pomerne vysoká prístrojová doska. Tento fakt treba mať na pamäti najmä pri parkovaní na preplnených parkoviskách.

Audio vizuálne prezentuje svoju činnosť prostredníctvom jednoduchého displeja. Ovládanie je celkom komfortné a prehľadné, snáď len menším vodičom, ktorí majú sedadlo viac vpredu môže prekážať rozmerný volant vo výhľade na ľavú časť ovládačov. Mne osobne ale viac vadila absencia ukazovateľa úrovne hlasitosti. Po zvukovej stránke hodnotím audio systém len ako priemer, od prémiovej značky som čakal predsa len o trošíčku viac prémiového soundu. Napriek hraniu sa s nastavením bol výsledný zvuk už pri stredne vysokých hlasitostiach trocha plechovo ujačaný. Kvalita a citlivosť príjmu rádia bola tiež len na priemernej úrovni, čakal som, že svoje obľúbené stanice budem kvalitne počuť na väčšie vzdialenosti, taktiež sa niekedy RDS až pričasto rozhodovalo, ktorý vysielač uprednostní. Pri audiosystéme sa ešte na chvíľu pristavím, keďže ma zaujali 3 detaily. Prvým je displej. Tento displej mi naozaj učaroval. Okrem svojej jednoduchosti, prehľadnosti, poskytuje „čitateľom“ aj prehľad o jeho konštrukcii, podobne ako to poskytovali bulharské kalkulačky osemdesiatych rokov. Pre niekoho nezáživná starina, pre mňa zaujímavé retro, ktoré mi pripomenulo technologické výdobytky socialistickej vedy a techniky 80-tych rokov. Druhý trocha nepríjemný detail je hlasné informovanie vrčaním, že mám prichádzajúci hovor alebo sms. A do tretice prehriatie CD. Áno čítate dobre. Počúval som si hudbu z CD na pomerne vysokú hlasitosť a po cca jednej hodine mi na displeji zasvietilo hlásenie TEMP a CD sa preplo na rádio. Neveril som vlastným očiam a pre istotu som vytiahol CD z mechaniky zistiť čo sa deje. CD-čko bolo zohriate ako čerstvá placka, skoro som ho neudržal v rukách. Žeby konštruktéri vybavili audio aj ďalšou funkciou elektrického ohrievača?

Motor a prevodové ústrojenstvo

Testované vozidlo bolo vybavené najslabšou dieselovou motorizáciou s označením B180 CDI. Dvojlitrový turbodiesel so vstrekovaním common rail dáva maximálny výkon 80 kW pri  4200 ot/min a krútiaci moment vrcholí na hodnote 250 Nm medzi 1600-2600 ot/min. Po naštartovaní a obzvlášť studeného motora sa po kabíne rozliehal pomerne výrazný klepavý zvuk, naviac podporený menšími, ale citeľnými vibráciami. Po zohriatí sa zvuk aj vibrácie o trochu zjemnia, stále však motor dáva zreteľne vedieť o svojej prevádzke. Celkovo mi hlučnosť a kultivovanosť agregátu neprišla vzhľadom na prémiovosť vozidla zrovna najlepšia. Po stránke dynamiky vyhovie motor väčšine bežne jazdiacich motoristov a bez väčších problémov zvláda aj plne obsadené/naložené vozidlo. Subjektívny pocit slabšej dynamiky nastáva až pri vyšších diaľničných rýchlostiach. Motor solídne akceleruje už od cca 1400 ot/min, avšak prudšia akcelerácia z takýchto otáčok je sprevádzaná trocha dunivo – hrčiacim zvukom, ktorý sa postupne vytráca od cca 1700 ot/min. Oneskorenie ťahu motora na zošliapnutie akcelerátora v nízkych otáčkach sa pritom pohybuje v prijateľných medziach. So stúpajúcimi otáčkami prirodzene rastie aj sila motora, ktorá pocitovo dosahuje svoj vrchol okolo 1700 ot/min. V obstojnej dynamike pokračuje motor až k hranici 4000 ot/min, po prekročení ktorej začne jeho sila postupne vädnúť a pri cca 4600 ot/min ukončuje otáčkový rozlet obmedzovač. Od moderného dieselového motora sa okrem solídnej dynamiky očakáva aj dobrá, keď už nie rovno nízka spotreba paliva. V tomto ukazovateli ale B-čko trocha sklamalo. Spotreba sa za celý test ustálila na hodnote 6,8 litra nafty na 100 km. Je pravda, že vozidlo jazdilo v zimných podmienkach, ktoré nízkej spotrebe zrovna neprajú, ale aj tak mohla byť vzhľadom na podobne výkonnú konkurenciu aspoň o pol litra – liter nižšia.

Odstupňovanie šesťstupňovej manuálnej prevodovky vhodne využívalo dynamický potenciál motora. Radenie prevodových stupňov bolo pomerne presné, dráhy radenia boli tak akurát a vôle v koncových polohách boli stále ešte v norme. Viac kumštu vyžadovalo len radenie spiatočky a trocha zvýšený odpor kládlo radenie jednotky a dvojky, najmä za studeného rána.

Podvozok a riadenie

Aj keď sa to nemusí zdať, jazda je do značnej miery ovplyvnená „autobusovým“ sedením. To znamená, vodič akosi podvedome spomalí pred zákrutou v pomyslení, veď sedím dosť vysoko, čo keby sa to auto prevrátilo. Skutočnosť je ale oveľa svetlejšia. Stačí prekonať tento pud sebabezpečnosti a B-čko ukáže svoju športovejšiu tvár. Napriek vyššej stavbe a logicky aj vyššiemu ťažisku sa vozidlo v zákrutách príliš nenakláňa a dobre si drží jazdnú stopu aj pri športovejšej jazde. Trošíčku znervóznie zadná časť vozidla len pri prejazde väčších nerovností a výtlkov. Veľmi dobrú jazdnú stabilitu predvádzalo B-čko v priamom smere aj v diaľničných rýchlostiach, pričom výraznejší vplyv na stabilitu vozidla nepredstavoval ani bočný vietor a pozdĺžne nerovnosti. Trocha ťažkopádne mi prišlo B-čko len pri náhlej zmene smeru, čomu „napomáhalo“ aj menej strmé riadenie. Vozidlo poskytovalo aj slušný komfort pruženia, pocitovo a hlučnosťou sa výraznejšie prejavoval len prejazd krátkych priečnych nerovností alebo väčších výtlkov. Celkovo však  možno označiť podvozok B-čka za dobre naladený kompromis medzi jazdnou stabilitou a jazdným komfortom.

O riadení už bola zmienka. Je síce komfortné, ale na svižnejšiu jazdu by bodla väčšia strmosť a citlivosť okolo stredovej polohy a taktiež je pomerne slabá aj spätná väzba o dianí kolies na vozovke. Osobne mi ale najviac vadil tvar a konštrukcia volantu, pri ktorej musí zaplesať nejedno autobusárske srdiečko.

Brzdy a zopár čísiel

Tentoraz sme si pre vás pripravili zaujímavé brzdné testy. Odhodlali sme sa totiž testovať vozidlo na letných pneumatikách a podrobiť ho brzdným testom na štyroch rôznych povrchoch. Sneh, kaplanina – člapkanica, mokrá – posolená vozovka a suchá vozovka. Prvé tri testy sa pohybovali pri teplotách okolo -2 °C, test na suchej vozovke prebiehal pri teplote -12,5 °C. Za skvelé testovacie podmienky, ktoré sa na cestách udiali v priebehu pár dní ďakujeme slovenskej prírode.

Brzdy B-čka sa môžu pochváliť dobre dávkovateľným nástupom a dokážu vozidlo pomerne účinne spomaliť aj na letných pneumatikách v mraze -12,5 °C. Nábeh plného brzdného účinku je v priemere dobrých 0,19 s. Brzdné testy jednoznačne potvrdili informácie písané v tomto článku. Zázračných hodnôt spomalenia síce B-čko na letných pneumatikách nedosiahlo, v prípade brzdenia na suchej vozovke alebo na mokrej posolenej však možno hovoriť o prijateľných hodnotách spomalenia pre bežnú cestnú premávku. Naopak absolútne nevyhovujúco pre cestnú premávku, nehovoriac o svižnom jazdení dopadli brzdné testy na snehovej kaplanine – člapkanici a hlavne snehovej pokrývke. V týchto prípadoch pripomínalo brzdenie skôr adrenalínovú jazdu na saniach. Pre jednoduchšiu orientáciu, ak by sme mali suchú vozovku, zastali by sme pri rýchlosti cca 80 km/h na približne 30 metroch. Pri brzdení na mokrej – posolenej vozovke by sme mali ešte v tejto (30 m) vzdialenosti približne 30 km/h rýchlosť, pri brzdení na snehovej čľapkanici viac ako 66 km/h a pri brzdení na snehu dokonca cca rýchlosť 73 km/h. Z uvedených faktov vyplýva, že mokrá – posolená vozovka citeľne znižuje brzdný účinok, ale až čľapkanica a hlavne snehová/ľadová pokrývka menia vozidlo na ozajstné dedo-mrázovské sane. Jednoznačne teda možno povedať, že jazda letnými pneumatikami na zasneženej vozovke nie je ničím iným ako hazardom a takéto vozidlo patrí buď do garáže alebo do rúk len veľmi skúseným vodičom.

Meranie č. 1

Meranie č. 2

Meranie č. 3

Meranie č. 4

Meranie č. 5

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Testované B-čko hodnotím ako praktické vozidlo s priestranným interiérom a dostatočne agilným motorom na bežné jazdenie. Naopak trocha mi prekážal spôsob sedenia, slabší výhľad z vozidla, vyššia hlučnosť motora a príliš ma nenadchla ani spotreba. Testované vozidlo malo 6 rokov a na tachometri údaj 93 tisíc km. Odporučil by som ho rodinám s dvomi či tromi deťmi, ktoré radi cestujú a častejšie vozia so sebou aj väčšiu batožinu. Celý test prebehol bez technických problémov, ale určité vizuálne detaily – opotrebovanie už dávalo B-čko trocha najavo. Konkrétne sa zo zavesenia prednej nápravy pri prejazde nerovností ozývalo slabšie hrkanie (väčšie vôle), občas si popiskoval vetrák kúrenia a pravá zadná časť vykazovala odlišný odtieň lakovania.

Cena vozidla v čase testovania: 8 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory