Test Renault Modus 1,5 dCi (63 kW)

Renault Modus je ďalším predstaviteľom kategórie tzv. kompaktných MPV, ktorých úlohou je poskytnúť posádke pomerne vzdušný vnútorný priestor, pri zachovaní kompaktných vonkajších rozmerov. Tie sú naozaj kompaktné, keďže na dĺžku meria len 3792 mm, čo je o viac ako 20 cm menej, ako má súčasné Clio tretej generácie. Zaujímala ma teda priestorová ponuka Modusu v skutočnosti. V Autocentre AAA Auto Žilina som jeden našiel, aj keď v tuningovom oblečení, a tak som ho podrobil redakčnému testu. Často je o modeloch Renault z posledného obdobia počuť, že skvelo brzdia. Keďže bola aj tentoraz možnosť exaktne zmerať brzdiace schopnosti vozidla pomocou meracieho prístroja, overil som si tieto informácie v praxi.

Interiér a exteriér

Hodnotenie vonkajšieho dizajnu do značnej miery ovplyvnil akýsi športový tuning vozidla. Ak bolo jeho cieľom zaujať okolitú verejnosť, tak potom možno považovať snaženie za úspešné. Tu sa ale všetky pozitíva tuningu končia. Aspoň pre bežného užívateľa. Nie každému sa športový look na krátkom a vysokom autíčku páčil a tiež praktické využitie zníženého podvozku je veľmi diskutabilné. Problémy spôsobujú obrubníky pri parkovaní, rôzne nájazdy a na jazdu mimo asfaltový povrch rovno treba zabudnúť. Výrazne sťažená je aj obyčajná výmena rezervy pri defekte z dôvodu nízkej svetlej výšky a tiež inštalácie ozdobných prahov. Našťastie sa dá časť týchto doplnkov odmontovať a prinavrátiť Modusu civilnejšiu tvár. Ak zanedbám vplyv tuningu, Modus prezentuje podstatne tuctovejší dizajn, ktorý na prvý pohľad príliš nezaujme. Predná časť sa vyznačuje veľmi krátkou kapotou a pripomína mi mix Clia a dodávkového Kangoo. O niečo zaujímavejší mi prišiel pohľad zboku, ktorý charakterizuje veľká presklená plocha dverí, výrazne lemy blatníkov a smerovky umiestnené do držiaku zrkadiel. Zadná časť vozidla je takmer kolmá, čo je daň za čo najlepšie využitie vnútorného priestoru. Dizajnovo mi prišli zadné partie podstatne viac nápaditejšie ako predok vozidla. Najzaujímavejším detailom sú zadné svetlá, kde smerovka je časťou svetelnej kružnice, čo najmä v noci pôsobí efektne. Pri svetlách sa ešte pristavím, konkrétne pri tých predných. Ich intenzita svietenia, konkrétne stretávacích svetlometov, je iba priemerná a spomenúť treba aj značne problematickú výmenu v prípade vypálenia niektorej zo žiaroviek.

Vzhľadom na veľkosť vozidla ponúka Modus po sadnutí pomerne vzdušný interiér. Dojem samozrejme do značnej miery ovplyvňuje väčšia výška vozidla a tiež prevládajúce svetlé plasty interiéru. Palubná doska je vyrobená z dvojfarebného tvrdého plastu a dominuje jej centrálne umiestnený prístrojový panel. Tvrdý plast svetlo šedého sfarbenia obsahuje aj čalúnenie dverí a ostatné časti interiéru. Kvalita použitých materiálov, ako aj dielenské spracovanie sú na slušnej úrovni, z praktického hľadiska možno menej poteší vyššia náchylnosť svetlých plastov na zašpinenie. Osobne ma dizajnové stvárnenie interiéru nenadchlo, prišiel mi až príliš oplastovaný a nudný. Trocha interiérovej živosti dodal dizajn vrchného oblúku stredového panelu a hračkársky pôsobiace veľké otočné ovládače ventilácie, použité dokonca aj na uzavretie vnútornej cirkulácie. Tiež centrálne umiestnený displej nepovažujem za najšťastnejšie riešenie. Ten v Moduse naviac nepatrí k najväčším a podstatne viac odpútaval moju pozornosť pri odčítavaní rôznych údajov, ako klasicky riešená prístrojová doska za volantom. Za nepríliš šťastné riešenie považujem aj akýsi prelis v palubnej doske na mieste, kde je v iných vozidlách poväčšine umiestnený prístrojový štít. Tento priestor má slúžiť ako miesto na odloženie rôznych predmetov, čo ale v praxi vyznieva dosť rozpačito. Položené predmety tam môžu nielen lietať kade tade, ale aj značne a niekedy nebezpečne obmedzovať výhľad vodiča, nehovoriac o ich odraze v čelnom skle. Lepšie vybavené verzie majú tento priestor riešený ako uzatvárateľnú schránku, čo považujem za jednoznačne rozumnejšie riešenie. Stredový panel vynikal jednoduchosťou, prehľadnosťou a nebyť prinízko umiestneného rádia, tak aj veľmi dobrou ergonómiou ovládania. Celkovo bolo ovládanie rôznych prvkov výbavy vozidla intuitívne, škoda len absencie trojbliku smeroviek. Trojramenný volant jednoduchého tvarovania disponuje len výškovou reguláciou, čo trocha sťažuje hľadanie správnej polohy za volantom.

Ako som už v úvode spomínal, vyššia karoséria vytvára vzdušnejší vnútorný priestor a budí dojem dostatku miesta. V prípade Modusu však zdanie troška klame. Vpredu je miesta relatívne dostatok, ale že je Modus  malé auto, pripomenie užší priestor v oblasti rozloženia kolien, kde pravému kolenu bráni v prílišnom rozlete stredový panel a ľavému zase výplň dverí s reproduktorom. Predné sedadlá poskytujú len priemerný komfort sedenia, podobne ako bočné vedenie a vyšším pasažierom môže prekážať aj kratší sedák. Samotné sedenie je dosť vysoké aj v najnižšej polohe (iba) výškovo nastaviteľného sedadla vodiča, čo navodzuje akýsi dodávkovský pocit. Na druhej strane uľahčuje nastupovanie/vystupovanie a tiež výhľad vpred z vozidla. Vzadu je komfort sedenia ešte o 2 triedy horší a keď poviem, že zadné sedadlá mi pripomínali pohodlím sedenia lavicu na železničnej stanici, nebudem ďaleko od pravdy. Miesta je dostatok iba nad hlavami, na šírku sa zmestia pohodlne len dve dospelé osoby a najcitlivejším miestom je oblasť kolien. Ak má vodič viac ako 180 cm, dozadu sa pohodlne posadí osoba nanajvýš 170 cm vysoká. Samozrejme, platí to pri maximálnom posunutí zadnej lavice smerom dozadu. Modus totiž disponuje posuvnou zadnou lavicou v rozmedzí cca 17 cm. V opačnom prípade, ak sa lavica posunie smerom dopredu a zväčší sa kufor na maximum, situácia v oblasti kolien je ešte horšia a pohodlne budú sedieť nanajvýš malé deti. Batožinový priestor poskytuje v základnom usporiadaní (teda sedadlá posunuté úplne vzad) podpriemerných 198 litrov. Posunutím zadnej lavice smerom dopredu sa objem zväčší na solídnych 274 litrov. V prípade potreby prepravy väčšieho nákladu sa dá celá zadná lavica s delenými operadlami odklopiť dopredu, aj keď treba počítať, že sa spočiatku narobíte, kým sklápanie dostanete ako tak do ruky. Objem kufra vtedy narastie na solídnych 1283 litrov. Má to však jedno ALE, o ktorom popíšem nižšie. Modus disponuje aj dostatkom rôznych odkladacích priestorov, poteší možnosť uloženia 1,5 l PET fľaše a tiež schránky v podlahe vodiča a spolujazdca sú zaujímavým riešením.

Na záver hodnotenia interiéru spomeniem pár zaujímavých i menej zaujímavých detailov. Začnem tým pozitívnym, a to údajmi palubného PC. Okrem okamžitej meria aj priemernú spotrebu, taktiež dojazd a aby toho o spotrebe nebolo málo, aj spotrebované palivo v litroch od posledného vynulovania. Druhým z hľadiska umiestnenia trocha zvláštnym detailom je vyhrievanie sedadiel, ktorého ovládače sa nachádzajú netradične na boku sedadiel. Tretím a najmenej príjemným detailom je samotné sklápanie zadných sedadiel, konkrétne zloženie zadnej lavice. Pre jej úplné sklopenie je totiž potrebné posunúť lavicu úplne dopredu, kedy sa v podlahe objavia červené háčiky. Po ich potiahnutí a následnom sklopení operadiel je možné celú lavicu sklopiť za predné sedadlá. Má to však jeden háčik. Aby to fungovalo, je potrebné posunúť predné sedadlá úplne dopredu. Po sklopení zadnej lavice už nie je možné predné sedadlá dať do pôvodnej polohy, pričom sa dajú posunúť späť len o malý kúsok, čo znamená, že za volant sa posadí len vodič menšieho vzrastu. Toto súdruhovia konštruktéri z krajiny žabožrútov trocha nedomysleli.

Audio časť tentoraz nebudem hodnotiť, nakoľko bolo originálne audio vymontované a inštalovaný burzový šmejd mi nestojí ani za zmienku. Zmena audia by bola rozhodne prvá investícia, ktorú by som po kúpe realizoval.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor v testovanom Moduse ukázal dve tváre. Jednu horšiu a jednu lepšiu. Začnem tou horšou. Od motora sa pri voľnobehu prenášajú do interiéru citeľné vibrácie, ktoré občas rozozvučia niektorý z interiérových plastov (najčastejšie ten na volante). Zvyknúť si tiež treba na dunivý zvuk sprevádzajúci akceleráciu z nízkych otáčok, ktorý pozvoľna mizne až od cca 1750 ot/min. Taktiež nad 3000 otáčkami sa motor začína zvukovo prejavovať viac, akoby sa na vychovaného spaľovača nafty patrilo. O motore 1,5 dCi je známe, že vyniká veľmi dobrou kultivovanosťou, preto ma spomínané vibrácie na voľnobehu nepríjemne prekvapili. Potlačenie vibrácii má v moderných dieselových agregátoch na starosti okrem rôznych konštrukčných riešení aj dvojhmotový zotrvačník, mnohokrát kritizovaný za problematickú životnosť, ktorá značne závisí od jazdného štýlu. V prípade testovanej 1,5 dCi teda usudzujem, že dvojhmotový zotrvačník už mal najlepšie časy za sebou a v blízkej dobe bude potrebná jeho výmena. Teraz tá lepšia tvár. Motor je mimoriadne pružný a solídne akceleruje na piatom prevodovom stupni už od 1400 ot/min, na nižších prevodových stupňoch kľudne aj od 1200 ot/min. Okolo 2000 ot/min sa dostaví plná porcia sily, ktorá neustáva až do cca 4000 ot/min. Potom nasleduje jej pozvoľný pokles, pričom nad 4500 ot/min nemá zmysel motor ďalej vytáčať. Zhrnuté a podtrhnuté, dynamika motora je aj s plne obsadeným vozidlom dostatočná na svižné a bezpečné jazdenie alebo predbiehanie pomalších vozidiel. Ďalšou potešujúcou informáciou je údaj o spotrebe. Tá dosiahla za celý test vynikajúcej hodnoty 4,2 litra na 100 km. Dobrou správou je, že spotrebu zásadne nezvyšuje nad 5 litrový priemer ani prevaha mestských jázd a taktiež diaľničné rýchlosti pohybujúce sa okolo 120 km/hod.

Prevodové stupne boli na môj vkus naskladané pomerne nakrátko a vzhľadom na dynamické možnosti motora, mohli byť (hlavne piaty) o niečo dlhšie. 2250 otáčok pri 100-vke a 3000 otáčok pri 130 km/hod sa mi zdá troška priveľa. V kabíne je pri vyšších diaľničných rýchlostiach nielen väčší hluk, ale stúpa aj inak veľmi priaznivá spotreba. Samotné radenie je na priemernej úrovni (presnosť, ľahkosť a dráhy radenia), pod priemerom sú snáď len väčšie vôle v koncových polohách.

Podvozok, brzdy a riadenie

Podvozok Modusu po konštrukčnej stránke vychádza z Clia tretej generácie, to znamená, že vpredu sa nachádza zavesenie typu McPhersom s asymetricky uloženým spodným ramenom tvaru L a vzadu torzne pružná priečka s privarenými pozdĺžnymi ramenami. Hodnotenie vlastností podvozku do určitej miery ovplyvňuje tzv. tuningová úprava, čo zhruba znamená znížený podvozok a použitie odlišných tlmičov zn. Koni. Nutno dodať, že aj „obyčajný“ Modus bez športovej úpravy vykazuje veľmi solídne jazdné vlastnosti kombinované so slušným komfortom pruženia. Testovaný Modus sa správal na cestách skutočne sebaisto, vrátane prejazdu ostrejších zákrut, či prudších vyhýbacích manévrov a vrodenú nedotáčavosť dával najavo až pri naozaj razantnom prejazde, ďaleko za bežným spôsobom jazdenia. Športové úpravy podvozok mierne pritvrdili, čo sa odzrkadlilo na zhoršenom komforte pri prejazde nerovností. Najhoršie to bolo cítiť na retardéroch, tie Modusu skutočne nevoňali. Naviac možno podvozok označiť aj za pomerne hlučný – slabšie hlukovo odizolovaný, načo spomínané úpravy nemajú vplyv.

Riadenie trocha zaostáva za veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami. Posilňovací účinok zabezpečuje elektromechanický posilňovač, čo v tomto prípade znamená ľahkosť ovládania v kombinácii s minimom spätnej väzby. Bežnému vodičovi však minimum spätnej väzby nebude prekážať a skôr ocení dostatočnú presnosť, primeranú strmosť a ochotu vracať sa do stredovej polohy. Rajd, či po slovensky vytočenie kolies, je vzhľadom na veľkosť vozidla len na bežnej úrovni. Spolu s horším výhľadom vzad trocha komplikuje parkovanie najmä na preplnených podzemných parkoviskách.

Brzdy svojim spôsobom prekvapili. Ako vidieť z priloženého grafu, brzdiaci účinok dosahoval len priemernej hodnoty spomalenia 7,3 m/s², avšak nábeh brzdiaceho účinku bol 0,14 sekundy, čo je veľmi dobrý výsledok. A práve táto hodnota do značnej miery deformuje úsudok, že auto skvelo brzdí, keďže plný brzdný účinok sa dostavuje veľmi rýchlo a razantne. Samotný brzdný účinok sa veľmi dobre dávkoval a nevädol ani po opakovanom intenzívnom brzdení.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Renault Modus je malé autíčko, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť poskytuje celkom obstojný vnútorný priestor (hlavne na výšku). Poteší solídna variabilita interiéru a veľmi dobrá spotreba dieselového motora. Na druhej strane  si treba zvyknúť na hlasnejší zvukový doprovod viac vytočeného motora a tiež jeho vibrácie na voľnobehu, menej miesta na nohy pre urastenejších cestujúcich a pomerne sparťanský komfort sedenia (hlavne vzadu). Vozidlo odporúčam najviac mladým rodinám, ktoré okrem bežných mestských jázd občas potrebujú praktickejšie vozidlo na rodinné výlety. Testované vozidlo zapožičané z Autocentra AAA Auto Žilina bolo vyrobené v roku 2005 a podľa tachometra malo najazdených cca 111 300 km. Po mechanickej stránke fungovalo vozidlo bez problémov, snáď až na občas štrajkujúce sťahovanie pravého predného okna a už spomínaný opotrebovaný dvojhmotový zotrvačník. Ponechanie športovo pôsobiaceho tuningu treba poriadne zvážiť, pretože značne obmedzuje (najmä predný nárazník) jazdu na našich často hrboľatých cestách.

Cena vozidla v čase testovania: 3 800 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory