Test Škoda Octavia III Combi 1,6 TDi (77 kW)

Testovaná Octavia používa novú modulárnu podvozkovú platformu MQB, ktorú využívajú aj sesterské modely Golf, Audi A3 či Seat Leon. Oproti napr. Golfu VII je ale rázvor Octavie dlhší o 51 mm. Platforma je oproti predchádzajúcej generácii nielen tuhšia, ale aj ľahšia. Naopak nevýhodou je skutočnosť, že všetky Octavie s výkonom do 110 kW (okrem verzie 1,4 TSI/81 kW CNG ) majú zadnú nápravu riešenú pomocou dvojice vlečných ramien a torzne pružného priečneho nosníka  (tzv. kľuková náprava). Okrem nižších výrobných nákladov prináša  takéto technické riešenie aj o 11 kg menšiu hmotnosť oproti zadnej viacprvkovej náprave. Čo ale prináša prechod od viacprvkovej zadnej nápravy k jednoduchšej kľukovej bežnému vodičovi? V prvom rade mierne zvýšenú hlučnosť, nervozitu a niekedy aj odskoky pri prechode výraznejších nerovností.

Rozdelené na drobné:

1. Pri pomalšej jazde býva najciteľnejší práve spomínaný mierne zhoršený komfort pri prejazde napr. väčšieho výtlku či typického slovenského železničného priecestia. Vlečné ramená totiž prenášajú sily prostredníctvom tlmičov priamo do karosérie a na elimináciu otrasov slúžili len dvojica silentblokov. Tuhosť silentblokov nemôže byť príliš poddajná, inak by utrpela smerová stabilita – vozidlo by pri zmene smeru viac plávalo. V tomto ohľade viacprvková náprava rozdelí rušivé sily vznikajúce pri prejazde nerovností medzi viac pružných lôžok. Toľko teória. V prípade testovanej Octavie bol celkový dojem z komfortu pruženia na dobrej úrovni, čomu zaiste napomáhali aj pre toto vozidlo netypické 15″ balónové pneumatiky. Je teda predpoklad, že pri osadení 16″ ale najmä 17″ či 18 palcovými kolesami bude komfort pruženia o niečo horší. Octavia si tak dobre poradila z väčšinou bežných nerovností a výraznejšie rázy zo zadnej nápravy boli citeľné najmä pri prejazde väčších výtlkov, priečnych nerovností či jazde po dlažobných kockách.

2. Pri bežnom jazdení sa chová Octavia stabilne a poskytuje vodičovi dostatok jazdnej istoty. Pri dynamickom jazdení je však jej prejav trocha komótnejší a v našom prípade vďaka balónovým pneumatikám aj málinko uplávanejší. Rýchla jazda zákrutou na hranici adhézie znamená, že zo zákruty uhýba skôr zadná časť a vozidlo smeruje k pretáčavému šmyku. V tomto okamihu citlivo zasahuje stabilizačný systém. Dôvodom takéhoto správania je slabšia priľnavosť jednoduchšej nápravy oproti viacprvkovej konštrukcii. Nervozitu zadnej časti resp. riziko odskakovania zvyšuje najmä znečistený povrch vozovky (napr. kamienkami, blatom) alebo rôzne nerovnosti (výtlky) na ceste. Niečo podobné možno zažiť aj pri jazde Octavie prvej generácie s podobnou konštrukciou zadnej nápravy. Zvyšujúca záťaž batožinového priestoru nervóznejšie správanie pri rýchlej jazde ešte zvýrazňuje. Aj z tohto dôvodu dostala verzia CNG viacprvkovú zadnú nápravu, keďže nádrž plynu je umiestnená v zadnej časti vozidla. Suma sumárum, pri bežnom jazdení je Octavia stabilné a bezpečné vozidlo, kto ale často jazdí rýchlejšie, nech sa radšej poobzerá po silnejšej motorizácii vybavenej viacprvkovou zadnou nápravou.

Riadenie s elektromechanickým posilňovačom je naladené komfortne, to znamená v meste a pri parkovaní sa točí volantom ľahko, s rastúcou rýchlosťou riadenie príjemne stuhne. Poteší presnosť a aj citlivosť okolo stredovej polohy. Vzhľadom na charakter vozidla postačuje aj spätná väzba o dianí kolies na vozovke a vhodne je nastavený tiež prevod riadenia.

Prednosti a nedostatky

Motory