Test Škoda Superb 2,0 TDi (110 kW)

Do tretice všetko dobré. Prvá generácia alias český Passat síce vzbudila veľký ohlas, prílišná podobnosť s nemeckým vzorom jej ale v celkovom ponímaní do značnej miery ubrala na originalite a prestíži. Druhá generácia si už išla svojou dizajnovou cestou, výsledný jazvečíkovský dizajn však vzbudzoval viac rozpaky ako obdiv. Ešteže existovala verzia kombi, ktorá celkový dojem značne vylepšovala. Ozajstné dizajnové terno ale prišlo až s treťou a opäť úplne novou generáciou, v ktorej sa naplno prejavila genialita dizajnového týmu pod vedením Slováka Jozefa Kabaňa. Je trocha na škodu, že celkove veľmi podarené auto trocha stráca na niektorých nedotiahnutých veciach, pričom reč je najmä o podvozku.

Exteriér a interiér

Ako už bolo v úvode spomenuté, tretia generácia Superbu je od podlahy úplne iná ako jej predchodcovia. Superb č. 3 má šmrnc a vďaka vyváženým proporciám vynikne celková veľkosť vozidla, ktorá je pocitovo podstatne väčšia ako v prípade predchádzajúcich generácii. Čerešničku na torte predstavujú efektné xenóny s denným LED svietením a svojim dizajnom pohladia oči aj pekné 18″ disky z ľahkých zliatin. Za vonkajší dizajn jednoznačne palec hore.

Pri usadnutí za volant a zhodnotení prvého dojmu ma napadlo jedno slovo, často používané pri hodnotení štýlu obliekania. A to športová elegancia. Inými slovami napísané, vo vnútri nájdeme vkusný dizajn interiérových plastov, ktoré sú na pohľad aj na dotyk vyrobené z kvalitných materiálov. Na druhej strane navodzuje interiér pocit uvoľnenosti a ničím neobmedzujúceho pohodlia. Toto je proste Superb. Hľadať nejaké zápory chce byť naozaj detailista a aj prípadne nájdené nedostatky môžu byť len relatívne, nad ktorými sa jeden na chvíľu pozastaví a druhý rovno mávne rukou. Za krátky koment tak stojí napr. oplastovanie dverových tapacírov, ktoré môže na prémiovým luxusom zhýčkaného motoristu pôsobiť trocha stroho. Taktiež rôzne lesklé doplnky a lišty síce vyzerajú super, ale len do chvíle, kým sa neušmudlú. Menšiu pripomienku si zaslúži aj odhlučnenie kabíny. Na môj vkus je počuť trocha viac hluku kolies a šumu od predných stĺpikov/zrkadiel ako by sa na vlajkovú loď s okrídleným šípom slušilo a patrilo. Nie je to ale nič extra obťažujúce a po chvíli za volantom som spomínané zvuky prestal vnímať. Každopádne Passat B8 alebo staršia generácia A4 B8 sú o niečo tichšie.

Na predných sedadlách je priestoru na rozdávanie, pričom oproti predchádzajúcej generácii je citeľný najmä nárast miesta na šírku. Predné sedadlá sú rozmerovo dobre dimenzované a majú príjemné čalúnenie, ktoré zaisťuje dobrý komfort aj pri dlhších jazdách. Na solídnej úrovni je tiež bočné vedenie sedadiel, snáď len v oblasti ramien by mohlo byť o niečo výraznejšie. Pri ostrejšej zmene jazdného smeru mi totiž ramená trošku poletovali zo strany na stranu. V testovanom vozidle potešilo všakovaké elektrické nastavovanie, kde okrem sklonu operadla, posuvu a výšky sedadla bolo možné nastaviť aj sklon sedáku a výšku bedrovej opierky. Manuálne nastaviteľný volant v dvoch osiach disponuje pomerne širokým rozsahom posuvu/zdvihu, čo spolu s nastavením sedadla umožňuje nájsť ideálnu polohu za volantom skoro každému.

Vzadu je ponuka miesta kráľovská, čo platí hlavne o mieste pre dolné končatiny. Na šírku je pre dve osoby tiež miesta viac ako dosť, trocha poskromnejšie môže pôsobiť snáď len priestor nad hlavami zadných cestujúcich z dôvodu zvažujúcej sa strechy – platí to najmä pre verzie s elektrickým oknom. Bežné postavy problém mať nebudú, osoby s výškou blížiacou sa k dvom metrom už ale môžu pri plnom opretí šúchať hlavou o stropné čalúnenie. A keďže Superb je určený aj ako vozidlo na prepravu rôznych viac či menej dôležitých gašparov, posedel som si pár stoviek km aj na zadných sedadlách. Zadné operadlá nie sú polohovateľné, sklon je však nastavený dobre a opretie je pohodlné. Dĺžka sedáku je cca 47 cm, čo je vzhľadom na charakter vozidla len priemerná hodnota. Cestujúci s dlhšími nohami tak môžu pociťovať pri bežnom sedení menšiu oporu v dolnej časti stehien. Čalúnenie zadných sedadiel testovaného Superbu je na môj vkus trocha tuhšie a pri dlhšom sedení by sa trošíčku viac gaučovej mäkkosti zišlo. Miesto na sedenie uprostred je možno označiť za núdzové a to nie z dôvodu obmedzenia šírky interiéru, ale skôr na sedenie menej komfortného tvarovania sedáku a operadla.

Silnou stránkou Superbu je kufor. Základný objem je 625 litrov, ktorý po sklopení zadných operadiel narastie na 1760 l. Operadlá sa sklápajú ľahko pomocou postranných páčok v kufri. Testovaný Superb naviac potešil elektrickým otváraním kufra pomocou tlačidla na spodnej strane veka. Veľkým plusom je aj samotné otváranie kufra, kde sa otvára celé veko so sklom, čo umožňuje veľmi dobrý prístup a využitie ponúkanej kapacity. Do Superbu tak nie je problém naložiť ani objemnejšie predmety typu práčka či menšia chladnička. Poteší aj vcelku priaznivá výška nakladacej hrany, ktorá dosahuje cca 70 cm nad zmenou. Dĺžka ložnej plochy je v základe 112 cm, po predné operadlo je možnosť prepraviť až 235 cm dlhé predmety a samotné veko kufra sa otvára do výšky cca 187 cm nad zemou.

Podvozok

Kým sa dostanem k samotnému hodnoteniu podvozku, popredu ho označím za najslabšie odladenú časť vozidla. Testovaný Superb bol vybavený štandartným podvozkom a príplatkovými 18″ diskami z ľahkých zliatin. Na kvalitných cestách je jazda so Superbom vcelku plavná a komfortná. Veľkú dávku jazdnej istoty dodáva Superb aj v prípade svižnejšej jazdy, trocha zvyku vyžadujú len prudšie zmeny jazdného smeru, kedy vozidlo reaguje aj z dôvodu použitia mäkších silentblokov trocha vláčnejšie. Vodič má vtedy pocit trocha ťažkopádnejšieho vozidla. Sesterský Passat sa v tomto smere javí o niečo akčnejšie, pričom odlišnejšie naladenie podvozku umožnila najmä tuhšia karoséria verzie sedan, ktorá je vzadu menej vykrojená a teda sa menej krúti ako liftback v prípade Superbu. Takéto naladenie však nepredstavuje výraznejšiu slabinu v jazdných vlastnostiach vozidla, je to skôr o zvyku, keďže pri bežnom jazdení je takmer nepostrehnuteľné. Svoju slabšiu stránku ukazuje podvozok pri prejazde nerovností, kde zhoršený komfort odpruženia a vyššia hlučnosť trocha kazia celkový dojem z inak podarenej vlajkovej lode. Aj v tomto prípade hrá do určitej miery negatívnu rolu typ karosérie a s ním spojená menšia tuhosť. Pri pomalšej jazde, povedzme do cca 60 -70 km/h sa do interiéru Superba prenášajú citeľné rázy už pri prejazde menších nerovností, pričom najmä od zadnej nápravy pripomína zvuk rázov akési bubnovanie. Pri prejazde väčších nerovností sú rázy od podvozku už dosť výrazné a u citlivejších vodičov môžu navodiť dojem vzniku nejakého poškodenia. Pri rýchlejšej jazde sú rázy o niečo menej citeľné, o komforte hodnom strednej triedy sa však stále nedá hovoriť. Taktiež po jazdnej stránke je vozidlo pri rýchlejšej jazde po nerovnom povrchu trocha nervóznejšie, kedy na zhoršený pocit z jazdnej istoty má vplyv akési pohupovanie sem a tam. Tú istú trasu som prešiel v ten deň aj so štvoročným VW Touran a päťročnou Audi A4 (obe na 16″ diskoch) a musím priznať, že pri oboch vozidlách bola jazda podstatne príjemnejšia. V priamom porovnaní Superbu a A4 ročník 2012 bola jazda na A4-ke akoby na lietajúcom koberci. Na konci zimy bola možnosť otestovať Superb aj na menších – 17″ diskoch. Jazdný komfort je na menších diskoch citeľne lepší a keďže aj na sedemnástkach vyzerá Superb k svetu, priplácanie za 18″ disky sa mi zdá byť naozaj zbytočné. Treba dodať, že v prípade testovaného vozidla sa jednalo o jeden z prvých Superbov (od prvej jazdy po uverejnenie testu uplynul viac ako rok) a výrobca postupom výroby mierne upravil naladenie podvozku s cieľom zlepšiť komfort a jazdné vlstnosti pri prejazde nerovností.

Po nejakom čase som dostal možnosť zajazdiť si aj na Superbe vybaveného adaptívnym podvozkom DCC. Okrem adaptívnych tlmičov obsahuje takýto Superb aj pozdĺžne zadné ramená s kvapalinovými silentblokmi, ktoré lepšie pohlcujú chvenie od odvaľujúceho sa kolesá. Sofistikovanejší podvozok je jednoznačne prínosom a komfort jazdy je podstatne lepší. Bubnovania od zadnej nápravy výrazne ubudlo, prejazd nerovností zvláda Superb s oveľa väčším nadhľadom a zlepšil sa aj celkový jazdný prejav. V prípade záujmu osadiť si Superb 18″ diskami tak možno príplatok cca tisíc € za takýto podvozok jednoznačne odporučiť.

Riadenie je také ako má na pohodlnú manažérsku limuzínu byť. Ide zľahka, je dostatočne presné a pri rýchlejšej jazde príjemne tuhne. Že je umelé ako igelitový sáčok z Činy a vodič má len zlomok informácii o dianí kolies na vozovke je dnes už akýmsi nepísaným štandartom na ktorý si treba zvyknúť a pri ostrejšej jazde sa viac spoliehať na vlastný úsudok a vodičské schopnosti.

Motor

Pod kapotou pracoval dvojlitrový turbodiesel s max. výkonom 110 kW a krútiacim momentom 340 Nm. Motor bol vybavený tzv. akumulačným katalyzátorom na znižovanie produkcií oxidov dusíka NOx. V praxi to znamená, že Superb nepotrebuje dolievať roztok močoviny AdBlue.

Pre bežné jazdenie je sila motora dostačujúca a ak treba nie je problém ani svižnejšia akcelerácia. Motor začína ťahať už tesne nad voľnobehom a tak zrýchľovať z 1200 ot/min na prvých troch stupňoch nie je žiaden problém. Otáčky rastú rýchlo a do interiéru preniká len minimum nepríjemných pazvukov. Na vyšších prevodových stupňoch sa už motor v nízkych otáčkach trocha viac zapotí a tak je lepšie mať na otáčkomeri aspoň 1500 ot/min. Pocitovo zaberá motor najlepšie cca od 1700 ot/min a slušný ťah vydrží až do necelých 4000 ot/min. Potom už začne dynamika motora citeľne klesať. Za väčšinu testu sa otáčky motora pohybovali v rozmedzí 1500-3000 ot/min. Nižšie spadali iba pri gúľaní sa preplneným mestom a naopak vyššie pri dynamickej jazde po kľukatých cestách severnej Oravy. Spomenúť treba aj oneskorenie nástupu ťahu motora po stlačení akcelerátora. Ľudovo nazývaná turbodiera sa výraznejšie prejavuje do cca 1700 ot/min, po prekročení tejto hranice sa oneskorenie očakávaného záťahu skracuje na minimum. Príjemným prekvapením bola spotreba a to najmä z dôvodu, že motory vybavené akumulačným katalyzátorom mávajú obecne o niečo vyššiu spotrebu oproti motorom vybaveným SCR s AdBlue (na redukciu NOx je potrebná väčšia dávka paliva). Dlhodobý priemer bol totiž 5,6 litra, čo je vzhľadom na spomínanú technológiu znižovania NOx, ale aj čerstvosť motora a veľkosť vozidla naozaj sympatické číslo.

S motorom spolupracovala šesťstupňová manuálna prevodovka. Motor si s pomerne dlhými prevodmi vcelku obstojne poradil, pozitívne možno hodnotiť aj samotné radenie, minimálnu vôľu v koncových polohách a tiež dobré umiestnenie a držanie radiacej páky.

Brzdy

Superb brzdí jemne a účinne. Brzdný účinok sa dobre dávkuje a tak brzdy nie sú ani prehnane ostré a ani príliš vlažné. Brzdný účinok vozidla sa testoval na mokrej vozovke a treba dodať, že Superb brzdí aj za zhoršených adhéznych podmienok viac ako dobre. Prvé dva brzdné testy prebiehali na mokrej vozovke tesne po daždi, tretí test na mierne oschnutej, stále však ešte mokrej vozovke – viď obr. nižšie.

Na mokrej vozovke pri teplote približne 12 °C dosiahol Superb brzdného spomalenia 6,18 m.s^-2 pri brzdení zo 47,5 km/h resp. 6,27 m.s ^-2 pri brzdení z rýchlosti 56,4 km/h. Na mierne oschnutej vozovke dosiahol Superb brzdného spomalenia 7,57 m.s^-2 pri brzdení zo 48,4 km/h. Superb mal v čase brzdného testu obuté zimné pneumatiky Hankook Winter i*cept evo2 o rozmere 215/55 R17. Pochváliť treba aj rýchly nábeh plného brzdného účinku, ktorý sa pohyboval v rozmedzí 0,12-0,15 sekundy.

Čo nato Autorubik

Testovaný Superb je bez pochyby podarené vozidlo. Má dostatok dnes tak potrebného imidžu, je pohľadný, úsporný a vcelku dobre jazdí. Škoda len zhoršeného komfortu jazdy na menej kvalitných vozovkách. Ak by sme mali väčšinu ciest ako v Rakúsku alebo Nemecku, jednalo by sa o nepodstatný detail. Bohužiaľ, väčšina našich ciest má od hladkého povrchu poriadne ďaleko a tak je zvládanie nerovností pomerne dôležitý aspekt pri výbere vozidla. Každopádne Škoda Superb No.3 rozhodne stojí za odporučenie, v prípade osadenia 18″ diskami je ale vhodné priplatiť si za podvozok s adaptívnymi tlmičmi.

MJ

Základné technické údaje

Prednosti a nedostatky