Test Subaru Forester 2,0 D (108 kW)

Forester poslednej generácie patrí k dizajnovo najvydarenejším Subaru za posledné obdobie. Preto pri ponuke prevetrať ho som dlho s rozhodnutím neváhal.

Interiér a exteriér

Pri prvom pohľade na Forester som sa neubránil dojmu, že sa jedná o akési povyrastené kombi. Na túto myšlienku ma priviedla hlavne na výšku úzka predná časť, veľké presklené plochy a oproti niektorým SUV aj určitá subtílnosť. Po bližšom obhliadnutí sa moje rozpaky rozplynuli, kedy hlavne výška a šírka vozidla dala jasne najavo, do akej kategórie automobil patrí. Ako som už v úvode spomenul, dizajn sa podaril a obzvlášť sa mi pozdávala usmiata predná časť. Dvere pôsobia robustným dojmom a pocitovo, ale aj zvukom zatvorenia tento fakt potvrdzujú.

Trocha rozpačito na mňa pôsobil interiér. Dizajnovo navodzoval atmosféru ako v osobnom vozidle, ale absencia čo i len jediného mäkčeného plastu sa predsa len v dnešnej dobe už nenosí (pri aute za viac ako trištvrte milióna starých kačiek). Ak sa pozeráme na tento fakt z úžitkového pohľadu, je všetko OK. Ak však pozeráme z pohľadu osobného vozidla, je naozaj čo zlepšovať. Ergonómia ovládania bola na dobrej úrovni, ale s jedným rozpačitejším detailom. Ovládanie palubného PC. Ten má jednak pramálo funkcii, ale hlavne sa veľmi svojsky ovláda, kolíkom trčiacim z prístrojového panelu. Čo si naopak zaslúži mimoriadnu pochvalu, je tvar a dotykový pocit z volantu, obšitého čiernou „koškou“. Zaujalo aj efektné zamávanie ručičiek v budíkoch za súčastného rozsvietenia všetkých kontroliek, pri každom otočení spínacej skrinky do polohy ready (viď obr. v galérii). Priestorovo je Forester na slušnej úrovni, hlavne v zadnej časti vozidla. Vpredu mi trochu chýbal priestor v spodnej časti, na pohodlné rozvalenie vodičových, ale hlavne spolujazdcových nôh. Sedadlá hodnotím iba priemerne, boli pomerne tvrdé, chýbalo im výraznejšie tvarovanie najmä sedákov, čo sa odzrkadľovalo na slabšej bočnej opore v ostrejších zákrutách. Kufor poskytuje dostatočných, ale nijak závratných, 450 litrov (hlave v porovnaní s československým etalónom Octavia), ktoré možno sklopením zadných sedadiel rozšíriť na veľmi slušných 1640 litrov. Poteší vzhľadom na svetlú výšku nízka nakladacia hrana, rovná podlaha a vysoko sa otvárajúce piate dvere kufra.

Audio malo prehľadné a hlavne intuitívne ovládanie, obyčajný-jednoduchý v slnečných okuliaroch horšie čitateľný displej a obstojný zvuk, ktorý ani pri maximálnej hlasitosti nevykazoval výrazné skreslenie.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Na začiatok písania o dieselovom Boxeri napíšem jedno milé zistenie. Pri voľnobežných otáčkach nebolo v interiéri motor takmer počuť a vibrácie mali aspoň dvojtýždňovú celozávodnú dovolenku. Naozaj klobúk dole. Ani pri studenom štarte alebo pri vytočení sa zvukový prejav nevymykal nadštandardnému hodnoteniu. Motor o objeme 1998 ccm s výkonom 108 kW pri 3600 ot/min a 350 Nm pri 1800 ot/min sa rozbiehal pomerne vlažne. Do 1500 ot/min bol použiteľný nanajvýš tak na udržiavanie zvolenej rýchlosti pri jazde rovinou. Od 1500 ot/min však citeľne naberal na sile, aby pri cca 1900 otáčkach vystrelil vozidlo akčne vpred. Slušná porcia sily mu vydržala do približne 4000 otáčok, po prekročení ktorých nastal citeľný pokles ťahu. Za hranicou 4500 ot/min nemá zmysel motor vytáčať. Nad hranicou 1500 ot/min poteší aj takmer okamžitá reakcia na zošliapnutie akcelerátora. Ako inak než pochvalne sa možno vyjadriť o spotrebe. Tá nesklamala ani vo Forestri, kde za testovaciu jazdu dosiahla v priemere veľmi solídnych 6,6 litra/100 km.

Radenie šesťstupňovej prevodovky je stručne povedané nič moc. Nie je to nič strašné, ale v porovnaní s koncernovou nemeckou konkurenciou, chýba ľahkosť, rýchlosť a tiež vôle v koncových polohách by mohli byť o niečo menšie. Laicky povedané, ak máte radi rýchle a ľahučké preraďovanie s krátkou radičkou, poobzerajte sa po inom vozidle. Samotné sprevodovanie bolo pre dané vozidlo a motor optimálne a v porovnaní s 5 stupňovým manuálom v staršom dieselovom Outbacku znamená značný posun vpred. Pri 100 km/hod sa motor povaľoval len niečo cez 1800 ot/min. Pochváliť tiež treba veľmi mäkký záber spojky.

Podvozok, brzdy a riadenie

Pri riadení som mal zo začiatku pocit, že riadim zaoceánsku loď. Vozidlo dosť plávalo a na nerovnej vozovke pri zvyšujúcej sa rýchlosti vyvolávalo zvláštny pocit akejsi nestability. Tá sa do značnej miery rozplynula pri prevetraní Forestra po ostrejších zákrutách na našich tankodromoch druhej a tretej triedy, kde sa aj napriek značným náklonom a vlneniu držal zvolenej stopy veľmi statočne.  Nedotáčavý šmyk nasleduje až keď je prejazd zákrutou naozaj ostrý, vtedy však prichádza na pomoc sériovo dodávaný  stabilizačný systém VDC ( Vehicle Dynamic Control ). Tiež mu nemožno uprieť aj veľkú dávku obratnosti, naozaj škoda tých priveľkých náklonov. Potešila aj dobrá smerová stabilita pri vyšších rýchlostiach, na ktorú nemala výraznejší vplyv ani vyššia citlivosti  na bočný vietor (zakolísanie karosérie), dokonca aj pri prejazde oproti  idúceho kamióna. Každopádne, závodník z neho nebude a asi ani nechcel byť. Oveľa viac mu sedí pohodlná a pokojná jazda, pri ktorej ho z miery nevyvedú ani naše nerovnosťami posiate komunikácie. Cez tie sa Forester prenášal s nadhľadom, ako Karosa LC735 za oných čias. Snáď iba utlmenie zvukov vychádzajúcich z útrob podvozku mohlo byť o niečo lepšie, podobne ako aerodynamický hluk pri vyšších rýchlostiach. Mať Forester o niečo komfortnejšie a mäkšie sedadlá, cítil by som sa ako Ferdo v spomínanej Karose. Komfortnému naladeniu podvozka zodpovedá aj riadenie, ktoré je trocha preposilované, čo uľahčuje parkovanie na preplnených parkoviskách supermarketov a pohyb v teréne. Na druhej strane sa vyznačuje slabšou spätnou väzbou, menej strmým prevodom riadenia a taktiež slabšou citlivosťou okolo stredovej polohy.

Komfortnému nastaveniu vozidla trocha odporovali brzdy, ktoré zaberali pomerne razantne. Ani pri jazde v teréne a zjazdoch z kopca s častým brzdením nevykazovali náznak únavy. Vozidlo som prevetral aj v ľahšom teréne, simulujúc jazdu na chatu po nespevnených komunikáciach. Aj na takýchto necestách sa správalo komfortne, poradilo si aj s nástrahami v podobe rozbahneného terénu, či rôznych aj pomerne vysokých nerovností. Snáď len občas, pri náročnejšom teréne, kde som išiel veľmi pomaly a opatrne, potreboval som citlivejšie dávkovať rýchlosť. Trocha mi chýbala redukčná prevodovka, ktorá sa sériovo dodáva v prípade benzínovej verzie. Takto si to viac odnášala spojka.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Forester ma každopádne zaujal. Jednak zaujímavým a „nesubarovským“ dizajnom a tiež veľmi podareným motorom. Jeho terénne schopnosti tiež nie sú na zahodenie, a tak výlet na chatu v akomkoľvek počasí nebude žiadny problém. Trocha mi prekážal až príliš praktický interiér, menej komfortné sedadlá alebo príliš komfortné-plávajúce nastavenie podvozku. Vozidlo malo 2 roky, najazdených takmer 70 000 km a nemalo zatiaľ žiadny technický problém. Zvláštnosťou sú jedine popraskané sklá predných svetlometov bez vonkajšieho poškodenia. Vozidlo odporúčam aktívnym motoristom, ktorý pod slovom aktívny rozumejú okrem jazdy do práce alebo za nákupmi aj jazdu na ryby, chatu, hríby alebo často jazdia po nespevnených komunikáciach a nevyhovuje im čisto terénne vozidlo. Subaru Forester totiž zvláda komfortnú jazdu po klasických asfaltkách, aj po nespevnených komunikáciach, a to všetko pri veľmi prijateľnej spotrebe.

Cena vozidla v čase testovania: 21 000 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory