Toyota Prius (od 2000) – recenzia a skúsenosti

Hybridné pohony si postupom času získali čoraz väčšiu obľubu a nie je to len zásluhou masívnej reklamnej kampane. Svoje robia aj rôzne daňové úľavy, menej jazdných obmedzení, ale aj skutočnosť, že v určitých jazdných režimoch prináša tento typ pohonu skutočne výraznejšiu úsporu oproti klasickým vozidlám s výhradne spaľovacím motorom. Jednoznačne najznámejšou značkou v tomto smere je Toyota, ktorej model Prius sa stal doslova legendou.

Len z prvej generácie Priusu sa predalo viac ako 130 000 vozidiel, z druhej to bolo už 1,2 milióna kusov. V Európe, ktorá je baštou dieselových motorov sa predalo len 30 000 kusov II. generácie. Tento počet však rýchlo rastie  a do konca roka 2011 si našlo svojich zákazníkov už viac ako 250 000 Priusov. Svoju úlohu pritom zohrala nielen intenzívnejšia reklama, ale aj ďalšie vylepšenie použitej techniky s ešte lepšou úsporou paliva. V prípade jazdenky treba spomenúť fakt, že Prius patrí po technickej stránke k tomu najzložitejšiemu čo po našich cestách jazdí, napriek tomu si v spoľahlivosti vedie veľmi dobre. Samozrejmosťou je však pravidelný a hlavne kvalitný (odborný) servis.

História Priusu sa začala v roku 1994, kedy bol spustený projekt G21. Cieľom projektu bolo skonštruovať sériovo vyrábané vozidlo, ktoré je výrazne úspornejšie ako vozidlo s obdobným výkonom, bez výraznejšieho vplyvu na komfort jazdenia. Vývoj vozidla prebiehal výhradne v réžii automobilky Toyota a výsledkom bol už spomínaný model Prius. Systém pohonu automobilka pomenovala Toyota Hybrid Drive a vozidlo prvýkrát predstavila svetu na autosalóne v Tokiu v roku 1997. Prvá generácia Priusu – NHW10 sa do modernizácie predávala výhradne na domácom trhu. Obsahovala benzínový motor 1,5i s výkonom 43 kW pri 4000 ot/min a 30 kilowattový elektromotor. Na európsky trh a do USA sa začal Prius dovážať až v roku 2000 v jeho modernizovanej podobe NHW11. Výkon oboch agregátov vzrástol na 53 a 33 kW.

Druhá generácia prišla na trh v roku 2003. Hybridný pohon bol kompletne prepracovaný a dostal názov Hybrid Synergy Drive. Výkon spaľovacieho motora narástol na 57 kW a elektromotora na rovných 50 kW. Okrem toho dostala nová generácia Priusu aj čisto elektrický posilňovač riadenia, rovnako tak plne elektrický kompresor klimatizácie.

Na jar 2009 Toyota predstavila v Ženeve tretiu generáciu Priusu. Hybridný systém bol opäť prepracovaný a obsahuje motor 1,8 VVT-i (73 kW) a elektromotor s výkonom 60 kW. Na jeseň 2009 predstavila Toyota verziu Prius Plug-in Hybrid. Ako už z názvu napovedá, tento Prius sa nespolieha len na dobíjanie akumulátorov pomocou spaľovacieho motora alebo rekuperáciou energie počas jazdy. Vďaka novému lítiovému akumulátoru s výrazne väčšou kapacitou (5,4 kWh namiesto 1,3 kWh) umožňuje podľa výrobcu čisto elektrickú jazdu na cca 20 km a naviac ich možno dobíjať z klasickej elektrickej siete (220 V). Ku klasickému hrdlu palivovej nádrže na benzín (na ľavom boku nad zadným kolesom), pribudli ďalšie dvierka za predným kolesom. Vnútri sa nachádza štandardizovaný konektor. Úpravou mierne narástla hmotnosť  na 1500 kg a kufor sa zmenšil na výsledných 400 l. Vozidlá však boli určené len na testovaciu prevádzku.

Prius Plug-in Hybrid sa v sériovej podobe predstavil až v roku 2011, tiež na frankfurtskom autosalóne. Okrem verzie Plug-in bol predstavený aj facelift Priusu. Faceliftovaný model dostal prepracovaný predný nárazník, nový dizajn svetlometov má upravenú konfiguráciu LED a do predného nárazníka boli umiestnené aj svetlá pre denné svietenie. Drobné zmeny sa dotkli aj spätných zrkadiel. Zadná partia dostala nové svetlá. Vonkajšími úpravami narástol Prius o 20 mm na výsledných 4480 mm. Drobnými zmenami prešiel aj interiér, kde okrem nových odtieňov čalúnenia bol prepracovaný aj stredový panel, vrátane informačného displeja s názvom Vacuum Fluorescent Display (VFD). Zlepšenie dostal aj podvozok – komfortnejšie naladenie a tiež riadenie. Vo vozidle pribudli ďalšie izolačné materiály na zníženie hladiny hluku a vibrácií prenikajúcich do interiéru.

Vo Frankfurte bola predstavená aj sedemmiestna verzia Prius Plus, ktorá sa na trhy dostala až v prvej polovici roka 2012. Oproti bežnému Priusu je dlhšia o 135 mm a používa Li-Ion batériu umiestnenú medzi prednými sedadlami. Klasický Prius má NI-MH batériu v batožinovom priestore. Model Plus dostal z dôvodu vyššej hmotnosti tuhšie pružiny a pozmenené tlmiče. V apríli 2012 dostal Prius facelift.

K Priusu sa viaže aj dovtedy najrozsiahlejšie vypustenie mechanických väzieb na ovládanie vozidla, nazývané aj By Wire (po drôte). Elektronickou formou sú prenášané pokyny vodiča ako stlačenie pedálu akcelerátora, pedálu brzdy, zmena voľby režimu jazdy, či stabilizačný systém. Prakticky jediná časť, na ktorú má aký taký priamy vplyv vodič je hrebeňové riadenie. Výhodou je určitá bezstarostnosť, tiež zvýšenie bezpečnosti, miniaturizácia jednotlivých komponentov – zníženie hmotnosti, prepojenie jednotlivých elektronikou riadených a ovládaných systémov. Na druhej strane je to pomyselná strata nad priamym ovládaním vozidla, nezriedka pomalšie a nie vždy očakávané reakcie a v neposlednom rade aj minimálna spätná väzba o dianí daného zariadenia.

Toyota Prius prešla nárazovým testom Euro NCAP dva krát. Najskôr v roku 2004 II. generácia, ktorá dosiahla päť hviezdičiek z piatich (34 bodov). Za ochranu detí v autosedačkách dostala štyri hviezdičky z piatich (43 bodov) a za ohľaduplnosť pri strete s chodcom dve zo štyroch (13 bodov).

III. generácia, ktorá prešla testom v roku 2009 dostala podľa novej metodiky taktiež päť hviezdičiek. Za ochranu dospelých dosiahla 88%, detí 82%, ohľaduplnosť pri strete s chodcom 68 % a za bezpečnostné systémy 86%.

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Motory