Volvo XC90 (2002-2014) – recenzia a skúsenosti

V prípade ponuky agregátov panuje podstatne väčší výber benzínom poháňaných motorov. Ako základ tvorí turbobenzínový radový päťvalec 2,5 T 20V s výkonom 153 kW a krútiacim momentom 320 Nm. Tento päťvalcový motor používa Volvo už dlhé roky v atmosférickom aj preplňovanom variante. Vyznačuje sa kultivovaným chodom, dobrým ťahom už z nízkych otáčok a solídnou spoľahlivosťou. Spotreba je tiež vzhľadom na výkony primeraná a pohybuje sa pri bežnej prevádzke okolo 10-11 litrov. S týmto motorom sa Volvo XC90 dodávalo iba vo verzii s pohonom prednej nápravy (4×4 len na želanie).

Ešte lepšiu dynamiku ponúka dvojturbový T6, ktorý sa vyznačuje kultivovaným chodom, silným a tichým záťahom už z nízkych otáčok. Spotreba sa v priemere pohybuje okolo 12 litrov, pri svižnejšom jazdení však poľahky stúpa k 15 a viac litrom. Pri turbo verziách a obzvlášť T6 sa pri kúpe treba poriadne zamerať na celkový stav vozidla. Riziká sú spojené hlavne s jazdným štýlom predchádzajúceho majiteľa, vysoký výkon podstatne viac zaťažuje mechaniku motora, podvozku či prevodového ústrojenstva.

Priaznivcov atmosféricky plnených motorov poteší radový šesťvalec s výkonom 175 kW a krútiacim momentom 320 Nm. Obsahuje aj variabilné časovanie a zdvih ventilov a variabilnú dĺžku sacieho potrubia. Zaujímavosťou motora sú kompaktné rozmery, ktoré umožnili osadenie naprieč. Príslušenstvo motora je poháňané ozubenými kolesami namiesto remeňa a je umiestnené za motorom vzadu. Alternátor je súčasťou bloku motora a tlmič torzných kmitov kľukového hriadeľa sa nachádza vo vnútri motora. Agregát sa vyznačuje kultivovaným chodom, poskytuje solídnu dynamiku v širokom spektre otáčok a príjemnú výkonovú špičku a zvukovú kulisu vo vysokých otáčkach. Pri bežnom jazdení sa spotreba pohybuje okolo 10 l benzínu na 100 km.

Vrchol benzínovej ponuky tvorí osemvalec s objemom 4,4 l, ktorý Volvo vyvinulo spolu s japonskou Yamahou. Maximálny výkon motora je 232 kW a krútiaci moment 440 Nm. Vďaka kompaktným rozmerom je uložený naprieč, uhol zovretia valcov je 60°. Kultivovanosť chodu pomáha zlepšovať vyvažovací hriadeľ. Motor poskytuje vozidlu veľmi slušné dynamické parametre a vyznačuje sa aj dobrou spoľahlivosťou a chuťou po otáčkach. Nevýhodou je ale vyššia spotreba, ktorá sa pri kľudnejšom jazdení pohybuje okolo 12-13 litrov, pri častejšom využívaní dynamiky poľahky stúpa nad 15 litrov. Kultivovanosť a zvukový prejav motora je v nižších a stredných otáčkach na veľmi dobrej úrovni. Zhoršenie nastáva pri vytočení nad 4000 otáčok, kedy sa už do interiéru dostáva značný hluk, ktorého intenzita výrazne stúpa s rastúcimi otáčkami.

Z hľadiska prevádzkových nákladov sa pre pohon dvojtonového kolosu hodí lepšie dieselový motor. Na výber je síce len jediný s objemom 2,4 litra a vstrekovaním common-rail, ale v niekoľkých výkonových vyhotoveniach. Na niektorých trhoch bola dostupná najslabšia verzia s výkonom 92 kW a krútiacom momentom 300 Nm. Dynamické parametre tejto verzie postačujú na bežné jazdenie, pri akcelerácii vo vyšších rýchlostiach či plnom obsadení je už ale ťah pomerne slabý.

Pre XC90-ku sú tak vhodnejšie výkonnejšie verzie 2,4 D – 120 kW (340 Nm) a ešte lepšie D5 – 136 kW (400 Nm.) Motory sa vyznačujú kultivovaným chodom, zaujímavým bručivým zvukom pri akcelerácii a v kombinácii s manuálnou prevodovkou aj obstojnou spotrebou okolo 8 litrov. S automatom spotreba vzrastie približne o 1-1,5 litra.

Po stránke spoľahlivosti si motor nevedie zle, obzvlášť ak sa jedná o verzie bez DPF filtra. Po mechanickej stránke sa jedná o robustný kúsok, ktorý vydrží stovky tisíc kilometrov. Pri verziách splňujúcich Euro 4 (92, 120 a 136 kW od 2005) sa pri väčšom nájazde vyskytuje problém so zanesenými vírivými – tzv. swirl klapkami, čo postupne vyústi k zatuhnutiu ovládania. Ovládanie takto zanesených swirl klapiek v sacom potrubí vyžaduje väčšiu silu, čo nezriedka nevydrží plastové tiahlo a zlomí sa, taktiež sa v uložení klapiek objavujú nadmerné vôle a netesnosti.

V prípade týchto motorov je vyššie riziko problémov s DPF fitrom, obzvlášť ak sa jazdí častejšie po meste alebo na kratšie trasy, kde nestihne prebehnúť kvalitná regenerácia DPF filtra. Tá totiž prebieha pomocou zvýšenej dávky paliva, čo môže viesť k citeľnému zvyšovaniu množstva motorového oleja, do ktorého sa dostáva časť nespálenej nafty. Takto znehodnotený olej nielenže stráca svoje vlastnosti, ale jeho nariedené a zvýšené množstvo môže poškodiť aj samotný motor s príslušenstvom. Výrobca o tomto probléme vedel a úpravou programu v riadiacej jednotke optimalizoval dávkovanie paliva v prípade regenerácie, úplne sa však problém eliminovať nepodarilo. Všeobecne tak platí pravidlo podobné aj pre iné dieselové motory a to občas kontrolovať hladinu oleja a výmenu previesť najneskôr po najazdení 15 000 km.

Problémy môže spôsobiť aj zatuhnutý – visiaci EGR ventil, ktorému niekedy pomôže vyčistenie, veľakrát je ale nutná výmena, obzvlášť ak je diagnostikovaná porucha na elektronickej časti – snímač polohy. Zvýšenú pozornosť si zasluhuje aj kontrola remeňa (kladky) pohonu pomocných agregátov najmä v prípade motorov splňujúcich Euro 5. Pri zanedbaní kontroly (výmeny) kladky remeňa pomocného ústrojenstva (odporúča sa každých 60 000 km) môže vzniknúť jej vyosenie s rizikom spadnutia remeňa do rozvodového mechanizmu motora. Následky bývajú potom často fatálne.

Pri väčšom nájazde sa objavujú aj nadmerne opotrebované vstrekovače, čo sa prejavuje hrubším a menej kultivovaným chodom, slabším ťahom či zdĺhavejším štartovaním. Občas sa stane, že vozidlo pri akcelerácii začne šklbať-nerovnomerne ťahať, na vine bude porucha podtlakového ovládania geometrie lopatiek turbodúchadla VGT. Dieselový motor vyžaduje pravidelnú výmenu rozvodov po 160 000 km (pri častejších kratších jazdách sa odporúča skrátiť na 120 000 km), pričom sa odporúča meniť aj vodná pumpa. Tiež je potrebné skontrolovať/vymeniť kladku remeňa pomocných agregátov.

Motory XC90 sú spriahnuté buď s manuálnou alebo pomerne často s automatickou prevodovkou s hydrodynamickým meničom – Geartronic. Pri nákupe Volva s automatickou prevodovkou je potrebné riadne vyskúšať funkčnosť, to znamená, prevodovka musí radiť ľahko, bez rázov, nesmú sa ozývať rôzne pazvuky, najlepšie je vyskúšať razantnejšiu jazdu ma 1. alebo 2. stupeň a spiatočke. Viac problémov spôsobovali prevodovky v najsilnejších benzínových motorizáciach T6. Tieto prevodovky pochádzali od koncernu GM.

Ostatné prevodovky pochádzajú od japonského špecialistu Aisin. Vydržia síce viac, ale tiež nie sú bez problémov. Na vine je hlavne tzv. doživotná olejová náplň, čo pre veľké množstvo užívateľov znamenalo prevádzku bez pravidelnej výmeny oleja. Takto zanedbávaná prevodovka často vypovedala poslušnosť už pred dovŕšením hranice 200 000 km. Odporúča sa tak meniť prevodový olej v intervale 60 000 km, obzvlášť pri najsilnejších verziách kde sa neraz dostáva na hranicu svojich konštrukčných možností. V prípade zanedbania pravidelného servisu sa treba pripraviť na skôr či neskôr čakajúcu opravu – repasáciu, čo vo finančnom vyjadrení znamená cca 2000-3000 €.

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory