Xenónová výbojka, xenónové a bixenónové svetlomety

Pri xenónových svietidlách sa často stretnete s označením HID, čo znamená High Intensity Discharge (vysoko intenzívny výboj).

Hlavným konštrukčným rozdielom medzi halogénovými žiarovkami a xenónovou výbojkou je, že xenónová výbojka neobsahujú vlákno. Svetlo v štandardnej žiarovke je tvorené prechodom prúdu cez špeciálne vlákno, ktoré je umiestnené v sklenenej banke, v ktorej je vákuum alebo je napustená špeciálnym plynom. Táto jednoduchá konštrukcia má okrem nižšej účinnosti aj ďalšiu nevýhodu. Žiarovky, hlavne ich vlákna, sú v aute vystavované neustálym otrasom a neustále kmitanie vlákien oslabuje ich pevnosť až dôjde k pretrhnutiu. Pri xenónových výbojkách je svetlo tvorené elektrickým výbojom medzi dvoma elektródami, ktoré sú uložené v sklenenej banke naplnenej xenónovým plynom, ortuťou a halogenidovými časticami. Táto konštrukcia zlepšuje odolnosť voči cestným otrasom a teda predlžuje životnosť celej výbojky. Životnosť xenónovej výbojky je asi päťkrát dlhšia než pri bežných halogénových žiarovkách. Xenónové žiarovky na rozdiel od halogénových neprestanú svietiť okamžite, ich intenzita začne klesať postupne. Xenónové výbojky majú asi päťkrát väčšiu svietivosť pri rovnakom príkone ako halogénová žiarovka. Svetelný kužeľ svetla produkovaného xenónovými svetlometmi má väčší dosvit aj rozptyl než kužeľ halogénových žiaroviek. Farba a kvalita svetla je blízka dennému, čo je ďalšia podstatná výhoda oproti klasickým halogénovým žiarovkám. Farebná teplota svetla sa udáva v Kelvinoch.

Farba svetla je pre oko vodiča veľmi dôležitá. Pre človeka je najprirodzenejšie sledovať svoje okolie pri slnečnom svetle, resp. s osvetlením podobnej farebnosti. Napriek tomu, že by ste mali výkonnejšie osvetlenie, jeho neprirodzená farba by už po krátkej dobe spôsobovala problémy so sledovaním okolia.

Príklady z praxe

• 1700 K: Plameň zápalky.
• 2000 K: Západ letného slnka.
• 2800 K: Klasická žiarovka.
• 3200 K: Halogénová žiarovka automobilu.
• 3400 K: Ateliérové a fotografické svetlá.
• 4100 K-4500 K: Xenónové výbojky automobilov.
• 5000 K: Denné svetlo.
• 5770 K: Slnečné svetlo.
• 6000 K: LED.
• 7500 K: Zamračená obloha.
• 8000 K: Bledomodré svetlo.
• 9300 K: TV obrazovka (analógová).

Xenónové výbojky potrebujú na svoje správne fungovanie podporné systémy ako je elektronická riadiaca jednotka a štartér. Pre štart výbojok je potrebných cca 23 kV, a stabilizované prevádzkové napätie (85V/100Hz). Predpisy pre xenónové svetlomety stanovujú, že automobil musí byť súčasne vybavený automatickým nastavovaním sklonu svetlometov a ostrekovačmi.

Nevýhodou xenónových svetiel je štart výbojky za studena. V prvých troch sekundách výbojka dosahuje svietivosť maximálne na úrovni halogénovej žiarovky. Plný výkon dosahuje po cca 10 sekundách.

Bixenónové svetlomety

Okrem pojmu xenónové svetlomety sa stretávame aj s pojmom bixenónové. Rozdiel je len v tom, že pri xenónových sa výbojka používa len ako zdroj pre tlmené svetlá (pre diaľkové sa používa klasická halogénová žiarovka), kdežto pri bixenónových aj pre diaľkové. Keďže nevýhodou výbojky je isté časové oneskorenie pri rozsvietení, pri bixenónových svetlometoch je preto prepínanie riešené zmenou polohy horiaceho oblúku (posun celej banky, popr. zmenou clony). Elektrický výboj tak svieti stále, čím sa zároveň predlžuje aj životnosť výbojky.