Osvetlenie a svetelná signalizácia vozidla výraznou mierou vplývajú na aktívnu i pasívnu bezpečnosť vozidla v cestnej premávke. Svetlomety automobilu, či už diaľkové, stretávacie alebo do hmly dávajú vodičovi pri zníženej viditeľnosti možnosť v dostatočnom časovom predstihu spozorovať potencionálnu prekážku v jazdnej dráhe. Okrem toho rozsvietené svetlomety pomáhajú ďalším vodičom a chodcom spozorovať naše vozidlo. Ostatné zariadenia osvetlenia a svetelnej signalizácie ako napríklad smerové svetlá, brzdové svetlá alebo obrysové svetlá, zasa umožňujú iným účastníkom cestnej premávky včas zistiť naše zámery pri vedení vozidla a prispôsobiť tomu svoje správanie.
Základné normy a predpisy
Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciach v znení neskorších predpisov.
Metodický pokyn MDPaT SR na kontrolu nastavenia stretávacích svetlometov, diaľkových svetlometov a svetlometov do hmly vozidiel kategórií M,N a L pri technických kontrolách v zmysle §99 písm.m) zákona č.725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciach v znení neskorších predpisov.
Fyzikálne vlastnosti svetla
Svetlo je druh elektromagnetického žiarenia, ktoré je schopné zachytávať ľudské oko.
Pri posudzovaní jeho vlastností sa používajú nasledujúce pojmy:
- Svetelný tok – F – množstvo svetelnej energie vydanej zdrojom svetla za sekundu.
Jednotkou je lumen [lm].
- Svietivosť zdroja – I – hustota svetelnej energie vyžarovanej do určitého smeru.
Jednotkou je kandela [cd].
Medzi svetelným tokom a svietivosťou platí vzťah I = dF / dɸ. ɸ je priestorový uhol v steradiánoch [sr].
- Jas – L – pomerné rozloženie svietivosti na svietiacom povrchu zdroja.
Jednotkou je nit, pre ktorý platí [nt] = [cd/m2].
Pre jas platí vzťah L = dI / dS · cosɸ. S je svietiaca plocha a ɸ je uhol medzi smerom pozorovania a kolmicou k svietiacej ploche.
- Osvetlenie – E – hustota svetelného toku dopadajúceho na určitú plochu.
Jednotkou je lux, pre ktorý platí [lx] = [lm/m2]. E = dF / dS.
V praxi sa často posudzuje svietivosť svetelného zdroja podľa elektrického príkonu udávaného vo wattoch. Tento údaj sa dá použiť len pre porovnanie svietidiel s rovnakými typmi zdroja svetla, pretože účinnosť premeny elektrickej energie na svetlo sa pri jednotlivých typoch zdrojov svetla výrazne líši.
Objektívnejšie sa účinnosť svetelného zdroja posudzuje [lm/W] – klasická žiarovka: 12 lm/W, halogénová žiarovka: 50-60 lm/W, LED >100 lm/W.
Farba svetla
Farba svetla je pre oko vodiča veľmi dôležitá. Pre človeka je najprirodzenejšie sledovať svoje okolie pri slnečnom svetle, resp. s osvetlením podobnej farebnosti. Napriek tomu, že by ste mali výkonnejšie osvetlenie, jeho neprirodzená farba by už po krátkej dobe spôsobovala problémy so sledovaním okolia. Farebná teplota svetla sa udáva v Kelvinoch.
- 1700 K: Plameň zápalky.
- 2000 K: Západ letného slnka.
- 2800 K: Klasická žiarovka.
- 3200 K: Halogénová žiarovka automobilu.
- 3400 K: Ateliérové a fotografické svetlá.
- 4100-4500 K: Xenónové výbojky automobilov.
- 5000 K: Denné svetlo.
- 5770 K: Slnečné svetlo.
- 6000 K: LED.
- 7500 K: Zamračená obloha.
- 8000 K: Bledomodré svetlo.
- 9300 K: TV obrazovka (analógová).
Zdroje svetla
Najrozšírenejším zdrojom svetla v motorových vozidlách sú žiarovky s volfrámovým vláknom. Žiarovky sa vyrábajú pre všetky bežné napájacie napätia vo vozidle, t.j. 6 V, 12 V a 24 V. Ďalším zdrojom svetla používaným v súčasnosti v svetlometoch sú výbojkové zdroje, kde zdrojom svetelného žiarenia je výboj v plyne. Posledným z typov sú elektroluminscencné zdroje (LED), ktoré sa bežne používajú na osvetlenie prístrojovej dosky, pre kontrolné a signalizačné osvetlenie, tzv. „denné svietenie“ a v súčasnosti v drahších typoch vozidiel aj ako klasické zdroje svetla v svetlometoch.
Zdroj svetla | Klasická žiarovka | Halogénová žiarovka | Výbojka | LED |
---|---|---|---|---|
Jas (nt) | 1400 | 2000 | 6000 | – |
Svetelný tok (lm) | min. 400 | 1550 | 3200-3500 | – |
Farebná teplota (K) | 2800 | 3200 | 4200-8000 | 5500-6000 |
Príkon (W) | 45/40 | max. 68 | 35 | nízky |
Svetelná účinnosť (lm.m-2) | cca 18 | 22-26 | 90 | 130 |
Životnosť (hod.) | 600 | 1000 | 2500-3200 | 10000 |
Druhy svetelných zariadení
Podľa priestoru osvetlenia:
- vnútorné,
- vonkajšie.
Podľa typu svetelných zariadení:
- svetlomety – zdroj svetla + optická sústava na vyslanie svetla do priestoru,
- svietidlá – svet. zdroj s menších svetelným výkonom, môže byť usmernené alebo neusmernené,
- odrazky – obsahujú sklo, ktoré je upravené opticky, aby odrážalo svetlo vyžarované iným zdrojom svetla.
Podľa rozdelenia svetla:
- symetrické u OA pred 1972,
- asymetrické.
Žiarovky
Žiarovka je najbežnejším zdrojom svetla vo vozidle. Musí pracovať za veľmi nepriaznivých podmienok:
- vlákno musí byť odolné voči zmenám napájacieho napätia,
- rozžeravené vlákno musí vydržať otrasy a vibrácie,
- nesmie sa meniť geometrická poloha vlákna voči objímke.
Použitie žiaroviek ako zdroja svetla vo vozidle prináša viacero výhod. Volfrámové vlákno má vhodné vlastnosti z hľadiska optiky, pretože geometriou vlákna sa žiarovka blíži bodovému zdroju svetla, ktorá je výhodná hlavne v svetlometoch. Okrem toho je možné žiarovky napájať priamo z palubnej siete vozidla. Nevýhodou žiaroviek je ich obmedzená životnosť a citlivosť na zmenu veľkosti napájacieho napätia ako aj malá svetelná účinnosť. Pri náraste napätia sa zvyšuje teplota vlákna a svetelný tok, ale výrazne sa skracuje životnosť žiarovky. Pri poklese napätia, ktoré môže byť spôsobené napr. nefungujúcim regulátorom napätia alternátora, úbytkom na nekvalitných kontaktoch a pod., svetelný tok klesá.
Klasická žiarovka
V žiarovkách emituje svetlo rozžeravené volfrámové vlákno. Pri svietení dochádza okrem vyžarovania svetla aj k pomalému odparovaniu molekúl volfrámu z vlákna do banky (teplota tavenia volfrámu je 3400 °C). Odparený wolfrám sa usadzuje na stenách banky, spôsobuje jej černanie a postupné znižovanie svietivosti žiarovky. Zúžený prierez vlákna sa prechodom prúdu viac zohrieva, čo má za následok zvýšené odparovanie volfrámu a oslabovanie vlákna až do jeho prerušenia. Proces oslabovania vlákna je možné spomaliť, ak sa banka naplní inertným plynom, napr. kryptónom alebo zmesou dusíka a argónu. Klasické žiarovky sa v minulosti používali vo vozidlách vo všetkých typoch svietidiel. V súčasnosti sa používajú v signalizačných svetlách, na osvetlenie interiéru a palubnej dosky. Zdroje svetla musia mať v svietidle presne definovanú polohu, ktorá sa počas prevádzky, napr. vplyvom vibrácií, nesmie meniť. To zaručujú pätice. Väčšinou sa používajú kovové pätice bajonetového typu (tzv. swam – kategória P). Tie zaisťujú spoľahlivé mechanické uchytenie a správne elektrické pripojenie. V svetlometoch, kde musí byť poloha zdroja svetla voči optickému systému zabezpečená zvlášť presne, sa používajú prírubové pätice (kategória R). Malé žiarovky, u ktorých nie je presná poloha vlákna dôležitá, majú päticu tvorenú sklom banky (typ W). Kontaktami sú konce nosných drôtov vlákna, ktoré trčia z banky. Suffitové žiarovky (kategória C).
Halogénová žiarovka
V halogénovej žiarovke je proces oslabovania vlákna spomalený tzv.jódovým cyklom. Sklená banka je naplnená parami jódu alebo brómu. Odparené molekuly volfrámu na skle banky reagujú s plynom a vytvárajú halogenid volfrámu, ktorý sa vyparuje späť do priestoru banky. Na rozžeravenom vlákne sa z tejto zlúčeniny uvoľní volfrám a usadí späť na vlákne. Vďaka tomuto javu má halogénová žiarovka voči klasickej dvoj až trojnásobne dlhšiu životnosť. Okrem toho má menšie rozmery, vyššiu svietivosť a je o niečo drahšia. Zvýšené nároky sú kladené na sklo banky. Používa sa kremičité sklo, ktoré pri prevádzke dosahuje teplotu nad 250 °C. Tento materiál je citlivý na mastnotu, preto nie je dovolené dotýkať sa povrchu banky prstami (napr. pri zakladaní žiarovky do svetlometu). V prípade znečistenia sa doporučuje očistiť studenú banku liehom. Halogénové žiarovky sú označované písmenom H.
Porovnanie účinnosti svetlometu s klasickou a halogénovou žiarovkou
Výbojkové zdroje
Žiarivky
Žiarivka je nízkotlaková ortuťová výbojka, ktorá se používa ako zdroj svetla. Tvorí ju žiarivkové teleso, ktorého základom je najčastejšie dlhá sklenená trubica s elektródami, naplnená ortuťovými parami a argónom. V nich nastáva výboj, ktorý ale žiari prevažne v neviditeľnej ultrafialovej oblasti. Toto žiarenie dopadá na steny trubice, ktoré sú obvykle pokryté luminoforom. Táto látka absorbuje ultrafialové žiarenie a sama žiari vo viditeľnej oblasti. Žiarivky pre svoju činnosť vyžadujú elektrický napájací zdroj, tzv. predradník. Používajú sa takmer výlučne na vnútorné osvetlenie prostriedkov hromadnej dopravy osôb. Zaujímavou je aplikácia neónového svetla ako druhého brzdového svetla (Hella), kde sa využíva krátky reakčný čas žiarivky (asi 0,2 ms) v porovnaní so žiarovkou (asi 200 ms).
Plynové výbojky
Miniatúrne plynové výbojky (napr. xenónové výbojky) pracujú na podobnom princípe ako výbojky v pouličnom osvetlení. V tomto prípade je zdrojom svetla priamo výboj v plyne. Banka výbojky je vyrobená z čisto kremičitého skla a je plnená parami vzácnych kovov (pri xenónových výbojkách – xenónom s prísadou metalických solí) pod tlakom 8-25 atmosfér, pričom pri prevádzke tlak stúpa na 25-75 atmosfér. Na zapálenie oblúka je potrebné napätie 5÷12 kV (25 kV), pre udržanie oblúka potom stačí 80÷90V. Z tohto dôvodu musí mať výbojka elektronický menič napätia. Svietivosť výbojky je 2,5 násobne väčšia ako u halogénovej žiarovky rovnakého príkonu, príkon samotnej výbojky je 35 W a príkon meniča napätia asi 10 W. Farba vyžarovaného svetla sa blíži slnečnému svetlu. Oblúk vo výbojke sa svojimi geometrickými rozmermi blíži bodovému zdroju svetla, čo ju predurčuje pre použitie v hlavných svetlometoch. Vzhľadom na skutočnosť, že výbojka dosiahne plný svetelný výkon až niekoľko sekúnd po zapálení oblúka, používa sa v tlmených svetlometoch, ktoré svietia aj počas činnosti diaľkových svetiel. Diaľkové svetlomety sú v tomto prípade osadené halogénovými žiarovkami. Výbojky sú označované písmenom D (discharge – výboj).
Porovnanie klasických žiaroviek a xenónových výbojok
Elektroluminscenčné zdroje (LED)
LED diódy – LED (Light Emitting Diode) je polovodičový prvok, ktorého výhodou je nízky odoberaný prúd, čiže nízky príkon a farebná stálosť svetla. Diódy LED sa v motorových vozidlách využívajú ako indikačné a kontrolné prvky. Na trhu sú však aj diódy super svietivé, ktoré sa využívajú v zadných svetlách, brzdových svetlách a predných svetlách („denné svietenie“). Jedná sa o polovodičovú elektronickú súčiastka, ktorá vyžaruje úzkospektrálne svetlo, keď ňou prechádza elektrický prúd v priepustnom smere.
Oproti bežným žiarovkám majú niekoľko výhod:
- vyššiu spoľahlivosť,
- nižšiu spotrebu elektrickej energie (10 až 15 % bežných žiaroviek),
- nízku hmotnosť,
- malé rozmery,
- nízke prevádzkové náklady počas celej životnosti súčiastky,
- oveľa vyššiu životnosť, porovnateľnú so životnosťou vozidla (až 100 tisíc hodín voči 1000 hodinám bežných žiaroviek).
V prípade použitia LED v brzdových svetlách je zaujímavý aj fakt, že kým žiarovky sa po pripojení napätia rozsvietia za viac ako 200 ms, LED sa rozsvieti asi po 2 ms. To umožní podstatne skrátiť reakčnú dobu vodičovi vzadu idúceho vozidla.
Svetlomety
Svetlomety slúžia na osvetľovanie okolia vozidla a skladajú sa zo zdroja svetla, optického systému a krytu. Optický systém sa skladá z odrazovej plochy (zrkadla), systému cloniek, príp. šošoviek a vhodne tvarovaného krycieho skla. Svetlomet musí byť vodotesný a prachotesný, pričom konštrukčne musí byť upravený tak, aby sa dalo smerovanie svetelného lúča jednoducho nastavovať a jeho poloha sa počas jazdy svojvoľne nemenila.
Rozdelenie svetlometov podľa určenia:
- tlmené a diaľkové svetlá,
- svetlá do hmly,
- pomocné svetlá (spätné, pracovné, hľadacie).
Rozdelenie svetlometov podľa tvaru odrazovej plochy optického systému:
- paraboloidné,
- elipsoidné,
- s voľnými plochami.
Paraboloidný svetlomet
Odrazovú plochu tohto typu svetlometu tvorí rotačný paraboloid. Ak je zdroj svetla umiestnený v jeho ohnisku, odrazené lúče smerujú rovnobežne s osou paraboloidu (napr. diaľkové svetlá). Ak sa zdroj svetla umiestni mimo ohniska, prípadne sa čiastočne zacloní, svetlo bude usmernené mimo os paraboloidu (tlmené svetlá). Z rôznych dôvodov nie je možné vždy využiť svetlomet kruhového tvaru (dizajn, veľkosť zastavanej plochy a pod.), vtedy sa používajú modifikované paraboloidné svetlomety, kde horná a dolná časť odrazovej plochy je nahradená inou, zvyčajne rovinnou plochou. S použitím dvojvláknovej žiarovky sa dá použiť pre spoločné tlmené a diaľkové svetlá. Uvedené svetlomety môžu byť jednoohniskové alebo dvojohniskové, ktoré majú nasledovné výhody:
- o 25% vyššia intenzita osvetlenia,
- lepšie osvetlené krajnice,
- rovnomerné rozloženie svetla vo svetelnom kuželi,
- menši rozdiel osvetlenia vozovky pri diaľkových a tlmených svetlách, čo zrýchľuje prispôsobenie očí a znižuje únavu vodiča.
Funkcia paraboloidného svetlometu jednoohniskového
Funkcia parabolického svetlometu dvojohniskového
Elipsoidné svetlomety
Ako už bolo uvedené pri paraboloidných svetlometoch, tak rozmerové obmedzenia viedli k vývoju elipsoidných svetlometov. Odrazová plocha elipsoidného svetlometu vznikne rotáciou elipsy okolo jej dlhšej osi. Elipsoid má dve ohniská. Ak zdroj svetla umiestnime do jedného ohniska, odrazené lúče budú smerovať do druhého ohniska. Kvôli technickej realizácii sa využíva len čast elipsoidu a lúče sú vždy usmernené jednou alebo viacerými šošovkami (tzv. sklené oko). Preto sa tomuto svetlometu hovorí aj projekčný.
Funkcia elipsoidného svetlometu
Svetlomety s voľnými plochami
Najnovším trendom v konštrukcii odrazovej plochy sú tzv. voľné plochy (Free Flats – FF). Odrazovú plochu tohto typu svetlometu tvorí všeobecná plocha navrhnutá pomocou počítača tak, aby sa odrazený lúč svetla nasmeroval na želané miesto vozovky. Tvar plochy nie je ani typický paraboloid, ani elipsoid. Tento typ svetlometu je v súčasnosti najrozšírenejší medzi vozidlami nižšej a strednej triedy. Ako zdroj svetla sa používajú jednovláknové halogénové žiarovky alebo výbojky.
Adaptívne svetlomety
Podľa v minulosti platných predpisov, bežné hlavné svetlomety museli osvetľovať presne vymedzený priestor pred vozidlom. Tvar svetelného lúča, jeho smerovanie ani intenzita sa počas jazdy nesmeli meniť. Pre bezpečnosť jazdy by však bolo výhodné, keby sa podľa situácie pred vozidlom, tzv. scény, mohla meniť dĺžka, šírka a smer svetelného lúča. Pri jazde po diaľnici je vhodný dlhý úzky lúč, pri jazde mimo obce lúč, ktorého dĺžka sa zväčšuje s rastúcou rýchlosťou vozidla, a ktorý dokáže dostatočne osvetliť aj zákruty. Pri jazde v meste, kde prevládajú malé rýchlosti, je zase nutný krátky ale široký lúč, ktorý v prípade potreby dokáže svietiť aj „za roh“ do ulice, na ktorú vodič chce odbočit. Vo všetkých prípadoch musí byť smerovanie lúča také, aby nedošlo k oslneniu protiidúcich vozidiel. Nasadenie takýchto svetlometov do premávky umožnila legislatívna zmena v predpisoch EHK. Svetlomety tak osvetľujú miesto, kam vozidlo smeruje, a to aj v zákrute. Na pohyb a nastavenie svetlometov sa v súčasnosti využíva elektronické riadenie a pohyb svetlometov prostredníctvom malých elektrických servomotorov.
V súčasnosti sa používajú dva základné prístupy k natáčaniu svetelného lúča. Statické odbočovacie svetlo sa buď skladá z hmlového svetla (Polo, Golf, Fabia, Octavia atď.) alebo z prídavného svetelného zdroja vedľa reflektora diaľkového svetla (napr. Passat B6). Jedná sa o malý prídavný reflektor so samostatnou halogénovou žiarovkou, ktorá osvetlí pri natočenom volante alebo zapnutom smerovom svetle oblasť, kam vozidlo odbočuje, pod uhlom cca 35 stupňov na vzdialenosť niekoľko metrov. Vodič má väčšiu šancu skôr a lepšie zareagovať na prípadnú prekážku, lepšie zaregistruje chodcov stojacich vedľa vozidla a taktiež vďaka výraznému signálu statického odbočovacieho svetla je lepšie identifikovateľný aj pre ostatných účastníkov premávky. Použitím statického odbočovacieho svetla klesá riziko nehody.
Pokročilejším systémom je dynamické osvetlenie zákrut. Môže byť buď samostatné alebo sa kombinuje aj so statickým osvetlením (VW Tiguan, Passat B7). Tento systém sa používa pri elipsoidných svetlometoch s jedným zdrojom svetla (výbojka alebo halogénová žiarovka) s projekčnou optikou, ktoré sú doplnené o natáčací modul. Servomotor v svetlomete na základe informácií zo senzorov vo vozidle (rýchlosť vozidla a uhol natočenia volantu), natáča lúč do želaného smeru jazdy. Svetlomet reaguje rozdielne pri rôznych rýchlostiach. Pri malých rýchlostiach lúč sleduje pohyby volantu oveľa rýchlejšie ako pri vyšších rýchlostiach. Lúč musí byť vždy smerovaný tak, aby neoslňoval protiidúcich vodičov. Výhodou tohto riešenia je plynulé natáčanie svetelného lúča podľa natočenia volantu. Nevýhodou je zložitejšia konštrukcia svetlometu a nutnosť programového zásahu do iných riadiacich jednotiek vo vozidle, čo obmedzuje možnosť dodatočnej montáže tohto typu svetlometu do vozidla.
Príklad jednotlivých režimov adaptívnych svetlometov
Využitie LED svetlometov
Typickým použitím LED svetlometov sú brzdové a koncové svetlá a tzv.“denné svietenie“. V nových vozidlách napr. audi A8, A6 teraz LED diódy prevzali aj ďalšie svetelné funkcie – na LED technológii sú založené stretávacie, diaľkové, zákrutové svetlá a hmlovky. Jedná sa o inteligentné osvetlenie, pri ktorom komplikovaný mechanizmus so servomotorom využívaný napríklad v zákrutových svetlách s klasickým svetelným zdrojom už vďaka smerovateľným LED svetlám nie je potrebný. Zo svetlometov, ktoré boli pôvodne mechanickým komponentom, sa stávajú elektronické moduly napojené priamo na elektronický systém vozidla. Pri inovatívnych neoslňujúcich diaľkových svetlách na báze LED technológie sú napríklad dáta z navigačného systému prepojené s informáciami zo svetelného asistenta.
Diagnostika, postup kontroly a nastavenia svetlometov
Základné vybavenie vozidla (z pohľadu osvetlenia)
- predné obrysové svetlá,
- svetlomety na osvetlenie vozovky (tlmené a diaľkové),
- koncové svetlá a osvetlenie zadného EVČ,
- osvetlenie prístrojovej dosky, interiéru a ostatné (napr. spätný svetlomet, svetlomet do hmly, brzdové svetlá, smerové svetlá, hľadacie svetlá a iné).
V zmysle metodického pokynu MDPaT SR na kontrolu nastavenia stretávacích svetlometov, diaľkových svetlometov a svetlometov do hmly vozidiel kategórií M,N a L pri technických kontrolách v zmysle §99 písm.m zákona č.725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciach v znení neskorších predpisov je podrobne rozpracovaná metodika postupu kontroly a nastavenia stretávacích a diaľkových svetiel ako aj metodika kontroly činnosti svetiel do hmly.
Zariadenia na kontrolu svetlometov a metodika merania
Na nastavenie svetlometov sa používa meradlo – REGLOSKOP. Na trhu je viac modelov od viacerých výrobcov (HELLA, MOTEX, MAHA a iné), ktoré sa líšia vybavením a prevedením (napr. stabilný – mobilný, s digitálnym luxomerom – s analógovým luxomerom a pod.). Metodika merania je stanovená pokynom MDPaT SR, ktorú môžeme zhrnúť do nasledovných zásad:
- vozidlo musí byť na rovinnej ploche súvisiacej s regloskopom,
- správne zaťaženie vozidla (prevádzková hmotnosť),
- správne pristavenie regloskopu k vozidlu (pozdĺžna os vozidla a os optiky regloskopu musia byť nastavené rovnobežne),
- ak je vozidlo vybavené zariadením na reguláciu sklonu svetlometov, tak musí byť nastavená poloha zodpovedajúca stavu vozidla.
Regloskop a jeho použitie
Postup kontroly nastavenia stretávacích svetlometov
- splnenie zásad uvedených vyššie,
- pomocou posunu vo zvislej polohe na regloskope sa prekryje rozhranie svetla a tieňa s rozhraním svetla a tieňa na ľavej časti matnice regloskopu,
Asymetrické a symetrické svetlomety
- z regloskopu sa odčíta veľkosť sklonu,
- porovná sa so základným nastavením svetlometov udávaným výrobcom (ak je známy).
Môžu nastať dva prípady:
- základné nastavenie svetlometov (sklon) – je známy, potom platí:
- základné nastavenie svetlometov (sklon)- nie je známy, predpokladá sa základné nastavenie svetlometov v intervale -1% až –2%,
- vyhodnotí sa natočenie svetlometov – môže byť v rozmedzí:
asymetrické a symetrické svetlomety
- vyhodnotí sa bočné posunutie, môže byť v rozmedzí:
- platí iba u asymetrických svetlometov.
Bočné posunutie 1. a 2. prípad
- skontroluje sa zariadenie upravujúce sklon svetlometov
- manuálne ovládaným zariadením,
- dynamické automatické zariadenie.
Postup nastavenia diaľkových svetlometov
- pomocou posunu vo zvislej polohe na regloskope sa prekryje rozhranie svetla a tieňa s rozhraním svetla a tieňa na ľavej časti matnice regloskopu,
- rozsvietia sa diaľkové svetlá a hodnotí sa stred oblasti maximálneho jasu, ktorý musí ležať v pásme podľa obrázku.
Postup kontroly nastavenia svetlometov do hmly
- meria sa sklon svetlometov,
- postupuje sa ako v prípade stretávacích svetlometov, líšia sa iba tolerančným intervalom.
Možnosti opravy xenónových svetlometov
Pri xenónových svetlometoch (zdrojom svetla sú xenónové výbojky) najčastejšie dochádza k poškodeniu samotnej výbojky a parabol svetlometov, prípadne elektronických súčiastok (menič napätia, automatická regulácia sklonu svetlometov a pod.).
Výmena xenónovej výbojky je relatívne komplikovaná, a preto ju treba vymieňať v servise, pretože je nutné diagnostickým softvérom skontrolovať regulovanú výšku svetlometov a funkčnosť riadiaceho systému. Ak sa výbojka rozbije, do vzduchu sa uvoľnia škodlivé výpary, pričom servis zabezpečí zber a bezpečnú likvidáciu.
Pri poškodení elektronických súčiastok (menič napätia, automatická regulácia sklonu svetlometov a pod.), je potrebné vykonať diagnostiku a následne vymeniť jednotlivé snímače, prípadné celé skupiny podľa potreby.
Pri poškodení parabol svetlometov (vyhorenie) je nutná ich výmena, nakoľko pri takto poškodených parabolách sa výrazne znižuje svietivosť predmetných svetlometov, tak ako je uvedené na obrázku nižšie, kde je viditeľné poškodenie parabol a ich vplyv na svietivosť.
Poškodenie (vyhorenie) parabol xenónových svetlometov
Svietivosť xenónových svetlometov pred výmenou a po výmene parabol
Možnosti opravy LED svetlometov
Vo väčšine prípadov LED svetlomety nie je nutné opravovať, nakoľko vzhľadom k ich životnosti je predpoklad, že budú funkčné po celú dobu životnosti samotného vozidla.
Pokiaľ vnikne závada na LED svetlometoch, tak je nutné zistiť, či ja závada spojená s elektroinštaláciou a elektronickými prvkami alebo samotným svetlometom, t.j. poškodenou LED diódou a v danom prípade je nutné väčšinou vymeniť celý segment elektroinštalácie alebo svetlomet.
ZP – USI – Ing. Martin Lichner, Ing. Marcel Janco
4 komentáre
Peter Nevrly
prosil by som o radu. Mam Fiat Panda 2005 / 2 dekada teda september. Mam problem so ziarovkami a rad by som vsetky vymenil za Led. Ci uz hlavne stretavaciu dialkovu ziarovku, brzdove, parkovacie, smerovky. Na nete sa snazim, ale navacsi problem je najst ledky do hlavnych svetlometov. Prosim Vas, je vobec mozne na starsich modeloch jednoducho vymenit klasicke zierovky pouzivane vsade v aute za Ledky? Ak by ste to nahodou vedeli, tak by som rad vymenil vsetky mozne klasicke ziarovky v mojej Pande za ledky. Viete mi pomoct, ci aspon poradit? Dakujem za Vas cas 0902087137
julo
zrejme nedopatrením chyba v texte Zákon č. 9/2008 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, jedná sa o zákona č. 8/2009
michal
mam vw passat a mam problemy s prednymi svetlami maju vyditelnost necele 3 metre co mam robit
Anonym
pre michala ja som mal ten istí problem na B6 , dal som miesto klasických žiaroviek xenony kupil som sadu na H7 /75EUR/ a bolo po probleme ,
alebo vyčistiť lupy